Mýtus o NATO ako obrannej aliancii

Kyjev 9. septembra 2023 (HSP/braveneweurope/Foto:wikimedia)

 

Západní lídri dlho podporovali sebecký mýtus, že NATO je organizácia určená výlučne na vzájomnú obranu svojich členov. Z toho vyplýva, že ostatné krajiny nemajú legitímny dôvod obávať sa najsilnejšej vojenskej aliancie v histórii. Je to predsa združenie mierumilovných demokracií, píše Ted Galen Carpenter, ktorý je politickým poradcom Nadácie pre budúcnosť slobody. Je tiež vedúcim pracovníkom Randolph Bourne Institute a vedúcim pracovníkom Libertarian Institute a počas 37-ročnej kariéry v Cato Institute pôsobil na rôznych politických pozíciách

ukrajina nato
Ilustračný obrázok

Operačné vyjadrenie tohto mýtu je najviditeľnejšie v súvislosti so vzťahmi s Ruskom. Podľa prevládajúceho naratívu (ktorý poslušne šíria pochlebovačné spravodajské médiá) NATO v období po skončení studenej vojny pridaním nových členov vo východnej Európe nepredstavovalo pre bezpečnosť Ruska žiadnu hrozbu. Dokonca ani rozsiahle úsilie o premenu Ukrajiny na vojenský majetok aliancie údajne nepredstavovalo nebezpečné provokácie. Tieto akcie zahŕňali viacnásobný predaj zbraní Kyjevu, výcvik ukrajinských vojenských síl, spoločné vojnové hry NATO a Ukrajiny a zrejme aj spoločné kybernetické vojnové operácie proti ruským cieľom.

Reklama

Všetky tieto kroky sa uskutočnili na pozadí odstúpenia Washingtonu od Zmluvy o jadrových zbraniach stredného doletu (INF) a Dohody o otvorenom nebi, hoci zachovanie oboch opatrení bolo pre Kremeľ vysokou prioritou. Napriek tomuto dlhodobému vzorcu bojovného správania západní predstavitelia naďalej trvali nielen na tom, že Ukrajina má podľa medzinárodného práva plné právo vstúpiť do NATO, ale aj na tom, že Moskva by nemala dôvod považovať takýto krok za hrozbu pre bezpečnosť Ruska.

Vojna na Ukrajine by mohla prinútiť Rusko a Čínu vytvoriť vojenskú alianciu, ktorá by čelila hrozbe zo strany USA a NATO

Reklama

Washington sa snaží podporovať podobný príbeh, pokiaľ ide o politiku voči Čínskej ľudovej republike (ČĽR). Počas posledných dvoch samitov NATO sa veľká časť diskusií sústredila na to, ako sa vysporiadať s Čínou. Táto orientácia sa môže zdať trochu zvláštna pre alianciu, ktorej oficiálny názov je Organizácia Severoatlantickej zmluvy. Spojené štáty však jednoznačne tlačia na svojich európskych spojencov, aby sa zapojili do čoraz tvrdšej politiky voči Pekingu. Ide o transparentnú snahu zapojiť NATO ako aktéra do politiky zadržiavania ČĽR vrátane ochoty pomôcť pri obrane Taiwanu.

Aj keby sme ignorovali tieto najnovšie kroky, tvrdenie, že NATO je obrannou alianciou, je absurdné. NATO viedlo leteckú vojnu proti bosnianskym Srbom v roku 1995 a proti samotnému Srbsku v roku 1999, hoci ani jeden z týchto subjektov nenapadol a ani neohrozil žiadneho člena NATO.  Aliancia podobne začala letecké a raketové útoky proti Líbyi v roku 2011, aby pomohla odstaviť Muammara Kaddáfího od moci. Aj keď NATO ospravedlnilo použitie vojenskej sily v Afganistane ako reakciu na teroristické útoky z 11. septembra 2001 na člena aliancie, bolo veľmi nelogické ospravedlniť následnú dve desaťročia trvajúcu okupáciu Afganistanu ako obrannú misiu.

Okrem oficiálnych misií NATO, ktoré zjavne nemali obranný charakter, sa uskutočnili aj iné vojnové akcie, na ktorých sa podieľali niektorí alebo väčšina členov aliancie. Tak vojna v Perzskom zálive v roku 1991, ako aj vojna v Iraku v roku 2003 zodpovedajú tomuto opisu. V oboch konfliktoch pochádzala prevažná väčšina protiirackých síl z krajín NATO, väčšinou zo Spojených štátov a Veľkej Británie. Tieto útočné operácie boli misiami Aliancie, ktoré boli pod kontrolou Spojených štátov len podľa názvu.

Väčšina zahraničných vlád a obyvateľstva tiež pravdepodobne neuverí súvisiacej mytológii, že členovia NATO sú mierumilovné demokracie. Dokonca ani demokratické referencie aliancie už niekoľkokrát nezodpovedali tomuto štandardu. Portugalsko, jeden zo zakladajúcich členov NATO v roku 1949, bolo fašistickou diktatúrou. Vojenská junta, ktorá sa ujala moci v Grécku v roku 1967, vládla tejto krajine sedem rokov. Turecko si počas väčšiny histórie NATO udržiavalo demokratickú fasádu, ale väčšinu času v ňom vládli vojenské a iné autoritárske subjekty. To je určite prípad súčasnej vlády.

Napokon, v priebehu desaťročí sa jednotliví členovia NATO dopúšťali hrubej agresie. Vojna Washingtonu vo Vietname je možno najväčším a najznámejším príkladom, ale sotva jediným. Do tejto kategórie patria aj vojenské intervencie USA v Libanone, Dominikánskej republike, Grenade a Paname.

Reklama

Spojené štáty nie sú jediným členom NATO, ktorý sa dopustil hrubej agresie. Francúzsko viackrát zasiahlo v Čade a ďalších svojich bývalých kolóniách v Afrike. Paríž hrozí, že podporí novú misiu na zvrhnutie junty, ktorá teraz vládne v Nigeri. Turecko v roku 1974 napadlo Cyprus a obsadilo takmer 40 % ostrova. Ankarské sily bežne operujú v Iraku aj Sýrii napriek námietkam vlád týchto krajín.

Dvojitý propagandistický obraz Západu by mal byť prijatý s posmešným smiechom. NATO nie je čisto obranná aliancia a jej členovia nie sú mierové demokracie. NATO je agresívne útočná aliancia, ktorá hľadá nové príležitosti po celom svete.

 

Prečítajte si tiež:

 

Reklama

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

14:24

Pápež František v nedeľu veriacim povedal, že by nemali zabúdať na Izrael a Palestínčanov, či deti trpiace v konflikte v Pásme Gazy. Pripomenul aj konflikt na Ukrajine a zdôraznil potrebu múdrych a odvážnych rozhodnutí v boji proti klimatickej zmene.

13:46

Ruský raketový útok zasiahol budovy v meste Kosťantynivka na východe Ukrajine, zásah dostali aj kostol a železničná stanica. V nedeľu to oznámil ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

13:26

Argentínsky prezident Javier Milei a bývalý americký prezident Donald Trump na stretnutí v rámci konzervatívnej konferencie vyzvali spraviť Argentínu opäť veľkou (Make Argentina great again – MAGA).

13:21

Polovica západnej vojenskej pomoci Ukrajine je doručovaná neskoro, povedal v nedeľu ukrajinský minister obrany Rustem Umerov.

12:37

Katar v nedeľu oznámil plány na rozšírenie ťažby z najväčšieho ložiska zemného plynu na svete. Vďaka tomu do roku 2030 zvýši kapacitu ťažby na 142 miliónov ton ročne a produkciu skvapalneného zemného plynu (LNG) o 16 miliónov ton ročne. Na tlačovej konferencii to uviedol katarský minister energetiky Saad al-Kaabi.

12:37

Líderka bieloruskej opozície žijúca v exile Sviatlana Cichanovská vyzvala na bojkot nedeľných parlamentných a komunálnych volieb.

Svetlana Cichanovská
Na snímke Svetlana Cichanovská
12:21

Kompa cez rieku Morava nebude v nedeľu na hraničnom priechode Angern/March- Záhorská Ves premávať. Bratislavská krajská polícia o tom informovala na sociálnej sieti.

12:16

Slovenský hokejista Martin Chromiak strelil gól v nočnom zápase zámorskej AHL a prispel k triumfu svojho Ontaria Reign na ľade San Diega Gulls (3:2). Ďalší Slovák Maxim Čajkovič mal asistenciu a jeho Wilkes-Barre/Scranton vyhrali nad Bridgeport Islanders 4:1.

11:52

Eiffelovu vežu v nedeľu opäť otvorili pre návštevníkov po šesťdňovom štrajku zamestnancov, ktorí požadovali lepšiu údržbu historickej pamiatky a zvýšenie platov.

11:46

Slovenská bobistka Viktória Čerňanská obsadila v súťaži monobobov na majstrovstvách sveta v nemeckom Winterbergu konečné 21. miesto. Po tretej jazde strácala na vedúcu Nemku Lauru Nolteovú 1,21 s a nedostala sa medzi najlepších 20 jazdkýň, ktoré absolvovali aj záverečnú štvrtú jazdu.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke výstava Orchidey - skvosty v ríši rastlín v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Autor: TASR-František Iván

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali