Hoci príčiny vojny sú rôzne, vojna sa nevyhnutne stáva testovacím poľom pre technológie, taktiku a stratégiu na bojisku.

Vojna na Ukrajine nie je iná, v skutočnosti je v niektorých ohľadoch plagátom zmien v modernej vojne. Nanešťastie pre NATO je aj predzvesťou zlých správ.

Je síce pravda, že Ukrajina nemala dostatočnú leteckú silu a nikdy sa nemala dostať do pozície, v ktorej by ju Rusko napadlo, ale urobila tak najmä na základe sľubov NATO a najmä Spojených štátov.

USA a NATO ponúkli obrovskú vojenskú pomoc vo výške 100 miliárd USD a viac, čo predstavuje neuveriteľných 100 miliónov USD denne. Napriek týmto obrovským sumám Ukrajina získala späť len málo územia, ktoré Rusi zabrali, a čo je ešte relevantnejšie, utrpela obrovské straty na živej sile a vybavení.

Uvedené výdavky nezahŕňajú rozhodnutia o zvýšení domácich výdavkov na obranu. Napríklad Poľsko sa práve rozhodlo kúpiť nové systémy protivzdušnej obrany Patriot za 15 miliárd dolárov a útočné vrtuľníky Apache v hodnote 12 miliárd dolárov od amerického dodávateľa obranných zariadení Boeing.

Nemecko kupuje izraelský systém protivzdušnej obrany Arrow za 3,5 miliardy dolárov. Poľsko vynaloží 4 % svojho HDP na obranu, čím výrazne prevyšuje ostatné krajiny NATO okrem USA. V skutočnosti len 8 z 30 krajín spĺňa cieľ 2 % HDP výdavkov NATO.

Jediným svetlým bodom pre NATO bolo poskytovanie informácií Ukrajine o sledovaní a zameraní nad hlavou, pričom niektoré z nich pochádzajú z bezpilotných lietadiel a elektronických lietadiel operujúcich nad Čiernym morom v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Ponuka takéhoto druhu pomoci – vďaka Starlinku Elona Muska schopného prenášať údaje o cieľoch, napojeného na smartfóny veliteľov – výrazne zlepšila účinnosť inteligentných zbraní, ako je napríklad HIMARS. Pozorovanie nad hlavou zároveň umožnilo sledovať pohyb ruských síl a predvídať horúce miesta spôsobom, ktorý bol v minulosti nemožný.

Nanešťastie, NATO túto výhodu stratí v širšej vojne, v ktorej Rusi alebo akýkoľvek iný veľký protivník pôjdu a budú ničiť prieskumné prostriedky, a to aj v medzinárodnom vzdušnom priestore.

Napriek masívnej angažovanosti NATO na Ukrajine, vrátane špeciálnych jednotiek pôsobiacich na mieste ako poradcovia (ako aj údajných žoldnierov, z ktorých mnohí sú dobre vycvičení vojaci NATO), Rusko prejavilo značnú zdržanlivosť voči režijnej hrozbe, pretože nechce, aby sa vojna rozšírila za hranice Ukrajiny alebo Ruska.

Táto zraniteľnosť sa týka dokonca aj sofistikovaných satelitov, ktoré sú ľahkou korisťou proti čínskym alebo ruským satelitným zabijakom.

Pravdepodobne sa USA pokúsia urobiť to isté pre ruské alebo čínske satelity. To však znamená, že do popredia sa dostane lokálne sledovanie a zameriavanie, predovšetkým pomocou bezpilotných lietadiel. Tu sa Rusi pomerne dobre prispôsobili po tom, ako začali vojnu s chabými schopnosťami dronov.

Rusko vyvinulo a zosieťovalo svoje bezpilotné lietadlá Orlan, ktoré nielenže vidia ciele, ale dokážu ich aj rušiť. A Rusko zaviedlo do bojového priestoru vylepšené schopnosti rušenia.

Hoci Ukrajina má tiež slušné systémy rušenia, zdá sa, že Rusi sú v tejto oblasti skúsenejší a zdatnejší a na bojisku majú niekoľko nových systémov, ktoré sú účinné.

Zdá sa, že Rusi sa veľa naučili z vojny v Náhornom Karabachu, kde boli ich rušičky prekonané, a odvtedy sa prispôsobili.

Rusi sa naučili, ako poraziť niektoré inteligentné zbrane. Ruské ministerstvo obrany napríklad sústavne hlási, že vyradilo rakety HIMARS a porazilo inteligentné zbrane a drony, často prostredníctvom rušenia.

NATO je dnes slabo vybavené na to, aby si poradilo s rojom dronov alebo sa dokonca bránilo proti raketám stredného a dlhého doletu. Do istej miery je to spôsobené nesprávnym smerovaním výdavkov, v rámci ktorých sa zanedbávala protivzdušná obrana alebo sa sústredila najmä na strategické jadrové hrozby.

Ale ani tu nie je pokrytie protivzdušnou obranou v Európe ani zďaleka dostatočné. Navyše, tie systémy protivzdušnej obrany, ktoré v NATO existujú, nie sú prepojené do siete a nie sú optimalizované na triedenie hrozieb a riešenie tých najsmrteľnejších.

USA majú napríklad veľmi slabú protivzdušnú obranu. Je kriticky nedostatočná nielen v pokrytí proti hrozbám balistických rakiet, ale aj z taktického hľadiska. USA opakovane umiestnili svoje jednotky do nebezpečia so zastaraným vybavením, ktoré bránia proti primitívnym raketám a bezpilotným lietadlám (UAV) v rukách teroristických skupín.

Skvelým príkladom je rozhodnutie americkej armády odmietnuť účinný systém protivzdušnej obrany z Izraela, Iron Dome, ktorý mohla nasadiť v Iraku na ochranu amerických základní a zariadení.

Namiesto toho chcela americká armáda vyvinúť “vlastný” systém, takže odhalené jednotky si budú musieť počkať. Či sa armádny systém osvedčí v boji, keď bude o niekoľko rokov funkčný, nikto nevie.

Je isté, že to bude oveľa drahšie ako použitie hotového systému, ktorý preukázateľne funguje, čo naznačuje, že Pentagón sa v skutočnosti nezaujíma o blaho vojakov. (Treba tiež poznamenať, že USA pomohli zaplatiť výskum a vývoj systému Iron Dome a väčšina z neho sa vyrába v USA.)

USA sa teraz dostávajú k tomu, aby konečne riešili problém rojenia bezpilotných lietadiel, zatiaľ čo Rusi na Ukrajine už používajú rojové útoky, ktoré kombinujú bezpilotné lietadlá s riadenými strelami a klznými bombami vrátane mnohých klamných cieľov, čo vytvára obrovský problém pre pozemnú protivzdušnú obranu.

Keďže zbrane sa stávajú čoraz autonómnejšími (a tým pádom neriadenými), hrozba zmiešaných rojových útokov sa bude znásobovať. V budúcnosti to bude úloha pre umelú inteligenciu riadiacu systémy protivzdušnej obrany. Čakáme.

Podobný prípad sa dá povedať aj o tankoch. Toľko ospevované nemecké tanky Leopard boli rozdrvené Rusmi na Ukrajine. Prečo? Na začiatok, Leopardy napriek modernému pancierovaniu nemajú účinnú obranu.

Ukrajinci sa obávali, že tanky sú zraniteľné, a preto začali na Leopardy nasadzovať ukoristený ruský reaktívny pancier spolu s oceľovými klietkami na ochranu pred streľbou z horných zbraní.

Ak boli nemecké tanky také skvelé, prečo nemali čelnú, bočnú a vrchnú ochranu? V preklade: Okrem niektorých amerických Abramsov nemajú ochranu ani tanky NATO. Teraz sa tanky Abrams, staršie modely bez najmodernejšieho pancierovania, odovzdávajú Ukrajine. Ani tie pravdepodobne neprežijú.

Americká armáda vie, že súčasťou riešenia je mať na tankoch aktívnu ochranu. Aktívna obrana neochráni pred mínami ani pred údermi ťažkého delostrelectva, ale môže pomôcť proti protitankovým zbraniam, mínometom a granátom.

Americká armáda kúpila presne 100 kópií osvedčeného izraelského systému Trophy a potom sa rozhodla vyvinúť vlastnú alternatívu, čím premrhala ďalšie roky a nechala americké tanky bez tejto dodatočnej ochrany. Ako povedal Yogi Berra, opäť deja vu.

Pre zaujímavosť, hoci Rusi tvrdia, že majú aktívne obranné systémy, ich tanky na Ukrajine ich nemajú. Všetky však majú reaktívny pancier, hoci väčšinou ide o verzie prvej alebo (v lepšom prípade) druhej generácie.

Rusi majú nový systém reaktívneho pancierovania, ale na bojisku sa zatiaľ neobjavil.  Možno si ho nechávajú na budúcu vojnu.

Súčasťou problému USA a NATO je vžité presvedčenie, že Rusi sa nebudú schopní prispôsobiť novým formám vedenia vojny. Rusi sa nielenže prispôsobili, ale zaviedli nové generácie zbraní, ktoré sa zdajú byť účinné na bojisku alebo proti vysoko hodnotným cieľom.

Príkladom sú letecké míny, ktoré sťažili Ukrajine vyčistenie ciest pre jej jednotky, presné kĺzavé bomby a hypersonické rakety, ktoré sa zameriavajú na vojenskú a civilnú infraštruktúru.

Azda najvýznamnejšie je, že Rusko vyvinulo smrtiaci dron s názvom Lancet. Tento dron dokáže zasiahnuť a zabiť pohybujúce sa tanky a obrnené vozidlá a dokonca vyradil ukrajinský systém protivzdušnej obrany BUK. Zatiaľ sa zdá, že Ukrajina ani NATO nemajú odpoveď na Lancet, ktorý sa neustále zdokonaľuje.

V každej vojne bude obrovská potreba munície a náhradných zbraní. Vojna na Ukrajine vyčerpala arzenál NATO a zásoby určené na iné nepredvídané udalosti.

Rok po začatí vojny na Ukrajine začali USA a ich spojenci zadávať zákazky na výrobu väčšieho množstva munície a inteligentných zbraní stohlavým dodávateľom obranných zariadení. Okamžite sa však objavili problémy.

Mnohé výrobné zariadenia sa už dávno zatvorili a bolo by potrebné vytvoriť nové. Bolo by potrebné obnoviť dodávateľské reťazce, ale v prípade starších zbraní by už dodávateľské reťazce nemuseli existovať. Problémom sa stalo aj hľadanie skúsených pracovníkov a inžinierov, keďže dobrovoľníkov na krátkodobé zmluvné práce nebolo veľa.

Napokon, mnohé súčiastky a materiály závisia od dodávok z Číny, ako to jasne uviedol prezident spoločnosti Raytheon. Číňania nedávno začali obmedzovať vývoz elektroniky a iných dodávok (vrátane vzácnych zemín), ktoré sa vyvážali do USA a Európy.

Rovnakým problémom by NATO čelilo aj v prípade všeobecnej vojny, s tým rozdielom, že značnú časť európskej zbrojárskej výroby by mohli zastaviť útoky nepriateľa.

Je zrejmé, že zásoby NATO sú pre Ukrajinu nedostatočné a pre bezpečnosť NATO úplne neadekvátne, čo vyvoláva otázku, prečo boli USA a NATO ochotné prepadnúť už aj tak mizivé zásoby pre Ukrajinu, keď vedeli, že to necháva NATO v Európe holé a výrazne oslabuje predsunutú obranu USA v Tichomorí.

Nikto vo vláde nechce o tejto bezohľadnosti hovoriť, alebo ak áno, tak tvrdí, že je všetko v poriadku. Je to nezmysel. Nemôžete spáliť 100 miliárd dolárov v zbraniach a munícii a všetko bude v poriadku.

Keby sa zajtra skončila vojna na Ukrajine, boli by USA a NATO naozaj ochotné pokračovať vo vysokých výdavkoch na obranu, obnovovať zásoby a modernizovať zbrane? Boli by USA ochotné zmeniť svoj systém obstarávania, prijať zahraničné zbrane tam, kde sú ľahko dostupné, a začať uplatňovať rozumné ekonomické opatrenia na nákupy v oblasti obrany?

Jeden z výsledkov vojny na Ukrajine je pozitívnym dôkazom toho, že NATO nie je pripravené brániť ani svoje vlastné územie. Povedie to nevyhnutne k zásadnej zmene prístupu v európskej politike a stratégii?

Keďže Ukrajina naďalej slabne a dobrodružstvo na Ukrajine sa končí, postoje sa určite zmenia. Súčasné vedenie v Európe a USA pôjde bokom. Čo bude nasledovať? Zdá sa, že rukopis je už na stene.

Prečítajte si tiež:

Médiá: Strategický úder Ruska v blízkosti hraníc NATO vyvolal paniku