Generálny tajomník NATO v nedeľu, 3. novembra, k otázke prípadného vylúčenie Turecka zo Severoatlantickej aliancie uviedol, že Turecko je dôležitým spojencom, ktorý významne prispel k boju proti Islamskému štátu.
“V boji proti Daeš (iný názov pre IS, pozn. red.) Turecko rozhodujúcim spôsobom prispelo k likvidácii takzvaného chalifátu. A nielen to: žiadny iný spojenec neprijíma toľko sýrskych utečencov, celkovo 3,6 milióna. A žiadny iný spojenec NATO netrpel teroristickými útokmi viac ako Turecko,” povedal v rozhovore pre nemecky denník Bild a dodal, že na rozdiel od Európskej únie nie je v NATO mechanizmus, ktorý by umožnil pozastaviť členstvo alebo dokonca vylúčiť členský štát.
Štefec: Možnosť vylúčiť Turecko z NATO existuje
Tvrdenie Stoltenberga o tureckom príspevku k boju proti terorizmu analytik Štefec považuje za “úplne pomýlené“.
“A to nielen na základe informácií tzv.“alternatívnych serverov “alebo “rusofilních médií“, ale aj podľa informácií, zverejnených v NYT, CNN, alebo v Reuters,” podotýka.
Výrokom o procedurálnych otázkach vylúčenia krajín z organizácie tiež nedôveruje.
“Neviem, či sa v tomto bode pán Stoltenberg tiež iba mýli, alebo úplne úmyselne a premyslene klame. Osobne sa prikláňam skôr k druhému variantu. Z jedného prostého dôvodu. Čo keby pojem “vylúčenie“ napadlo niekoho skloňovať aj v spojení s niektorou inou členskou krajinou NATO?,” pýta sa.
Ďalej sa Štefec obrátil na Severoatlantickú zmluvu, odkiaľ cituje článok č. 1, v ktorom ide o kľúčové záväzky členských štátov NATO.
“Zmluvné strany sa zaväzujú, ako je uvedené v Charte Spojených národov, riešiť akékoľvek medzinárodné spory, v ktorých môžu byť zapletení, mierovými prostriedkami tak, aby nebol ohrozený medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť, a zdržať sa v medzinárodných vzťahoch hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov,” cituje z dokumentu.
Podľa Štefeca je tak zrejmé, že “ak niektorá členská krajina zásadným spôsobom poruší tento záväzný článok, čo Turecko urobilo počas svojho členstva v Aliancii hneď niekoľkokrát (naposledy práve v Sýrii), sú ostatné krajiny povinné zasiahnuť“.
Potom daný odborník odkazuje na preambulu tejto zmluvy, v ktorej krajiny vyjadrujú “… svoju vieru v ciele a zásady Charty Spojených národov a svoju túžbu žiť v mieri so všetkými národmi a všetkými vládami“ a odhodlanie “hájiť slobodu, spoločné dedičstvo a kultúru svojich národov, založenú na zásadách demokracie, slobody jednotlivca a právneho poriadku “.
Následne popisuje, ako by mohol celý proces vylúčenia Turecka z NATO prebiehať.
“Ak by Turecko neposlúchlo výzvy ostatných členských krajín Aliancie, vyjadrené napr. Formou spoločnej rezolúcie iniciovanej niektorou členskou krajinou, aby dodržiavalo svoj jasný zmluvný záväzok, môže politické vedenie Aliancie pristúpiť k rozviazaniu zmluvy s partnerom, neplniacim svoje zmluvné povinnosti tak, ako je to bežné vo všetkých právnych a demokratických štátoch, za ktoré sa členské krajiny Aliancie s obľubou označujú. Postup je jednoduchý. Zmluvné štáty v tejto záležitosti konajú na vylúčení Turecka z dôvodu neplnenia záväzného (a závažného) bodu Severoatlantickej zmluvy (čo je úplne legitímny krok) a toto uznesenie doručí vláde USA. Ďalší postup už je podrobne popísaný v článku 13 Zmluvy.“
Na konci svojho príspevku ale upozornil na jeden obrovský zádrhel.
“Počas debaty o vylúčení Turecka z dôvodu závažného porušenia článku 1 Severoatlantickej zmluvy by mohli členské štáty Aliancie naraziť na fakt, že by sa (až na výnimky, napríklad Island) vlastne museli vylúčiť navzájom. Vrátane ČR. A to by asi neprešlo,” uviedol na záver.





















