Môj profil 
Predplatné
Najzákladnejšou technikou na ovplyvňovanie verejnej mienky, ktorú používajú politickí manipulátori, je sugestívne presviedčanie ľudí o opaku toho, čo je realita. Ak sa politikom nehodí, čo si verejnosť myslí o nejakej téme a naliehavo potrebujú ľudí presvedčiť o opaku, nahodia suverénny, vševediaci výraz a ľuďom predostrú potrebné tvrdenia ako úplnú samozrejmosť, aby o nich ani nezapochybovali. A presne tohto sme sa stali svedkami v uplynulých dňoch v podaní predsedu strany Spolu – občianska demokracia Miroslava Beblavého.
Účelová lož o spojení Smeru-SD a ĽSNS „stráca dych“. „Demokratickej opozícii“ sa nepodarilo ňou priaznivcov týchto strán zneistiť, keď mnohým z nich by takéto spojenie ani neprekážalo, pretože chápu, že národnoštátne záujmy Slovenska sú dôležitejšie než nejaké ideologické rozdiely a mali by byť na prvom mieste. Zdá sa, že povere o povolebnom vytvorení koalície Smer-ĽSNS už veria iba skalní svedkovia slniečkovi, a preto ju bolo treba trochu podporiť.
Ako zámienka poslúžila fotografia zo spoločenskej akcie, kde boli pozvaní najrôznejší ľudia, od bývalého prezidenta republiky Ivana Gašparoviča, cez veľvyslancov, až po rockovú legendu Joža Ráža. Na fotografii bol hlúčik ľudí, ktorých organizátorka vyzvala na spoločnú pamiatkovú fotografiu s ňou. Na jednom okraji záberu sa tak náhodou ocitol poslanec Smeru Ľuboš Blaha a na druhom okraji poslanec ĽSNS Milan Uhrík. A takáto absolútne bezpredmetná fotografia pánovi Beblavému a jeho kumpánom poslúžila ako dôkaz o úzkom spojenectve Smeru a ĽSNS…
Človek by sa na takej stupídnej konštrukcii zasmial, lenže tam autorom tej hlúpej konšpiračnej teórie vôbec nešlo o nejakú hlbšiu logiku: akákoľvek zámienka je manipulátorom dobrá, hlavné že splní účel. Žiaľ, pravda je smutnejšia, než to, čo Beblavý a spol. vykrikujú: národné sily sú roztrieštené a pre ideové rozdiely reálne nespojiteľné. Pre potreby strašenia košiara slniečkových ovečiek je však potrebné takúto fóbiu udržiavať – a tak poslúžila aj nevinná fotka.
Najmä, ak bol na zábere Ľuboš Blaha, najľavicovejší a ideologicky najnebezpečnejší zo smerákov, a preto nepriateľ číslo jedna. Keby bol na zábere nejaký iný poslanec Smeru-SD, asi by sa slniečkari na také slabučké a trápne divadielko s fotkou ani nepodujali.
Tu totiž ide tu ešte o inú vec. A síce o cielený útok na ľavicové krídlo Smeru. Beblavý a spol. totiž vedia, že tieto voľby budú o krúžkovaní: momentálne ešte dôležitejšie ako pripraviť Smer o percentá je potlačiť vplyv autenticky socialistického, ľavého krídla Smeru s Ficom a Blahom. Keby toto krídlo dostalo veľa preferenčných hlasov, dalo by mu to do rúk moc otočiť Smer svojím smerom – a naopak, ak by v krúžkovaní dopadla lepšie liberálnejšie naladená časť Smeru, vznikla by šanca vytvoriť slniečkovú vládu, ktorá by mohla zrealizovať vlhké sny takzvanej „demokratickej opozície“.
„Hlas odovzdaný strane ĽSNS je hlasom pre Smer-SD,“ to je ďalší Beblavého výrok, ktorý nie je jednoduchým omylom, ale je zámerne lživý a Beblavý a spol. majú celý rad dobrých dôvodov, prečo toto falošné posolstvo ľuďom podsúvajú. Celkom jednoduchá matematika však hovorí, že je to presne naopak: veď ak by národne cítiaci volič nevolil Kotlebovcov, dal by svoj hlas Smeru alebo jeho prirodzeným koaličným partnerom Vlasť či SNS – určite by ho nedal „demokratickej opozícii“. Teda je to presne naopak: hlas odovzdaný strane ĽSNS je hlasom proti Smeru-SD. A ak tých hlasov bude veľa, znemožní to Smeru zostaviť vládu. To už je pre pána Beblavého dosť dobrý dôvod na trochu manipulovania…
A ešte jedna vec, a tá by naznačovala Beblavého určitú nervozitu. Keď moderátor spomenul, že spolok PS/Spolu ako koalícia bude na volebný úspech potrebovať nie päť, ale až sedem percent a existujú signály, že by sa to dokonca ani nemuselo podariť, Beblavý odpovedal: „Toto pre nás v skutočnosti nie je zlá situácia, pretože to, čo vidíme aj z minulých volieb je, že ľudia, keď zacítia nejaké ohrozenie, majú skôr tendenciu zachraňovať. Takže my sme sa skôr báli opačného scenára, kde budeme veľmi vysoko a ľudia by šli zachraňovať napríklad Matoviča, či Sulíka a na tom by sa mohli za posledné týždne otočiť voľby. Takže nie, my sa toho nebojíme.“
Naozaj? Komu chce pán Beblavý nahovoriť, že oni sa báli, aby nemali tých hlasov priveľa? Nie je to náhodou presne naopak? Nie je to skôr tak, že pán Beblavý veľmi dobre vie, ako ich preferencie kontinuálne klesajú a z veľkolepého víťazstva by nakoniec mohol byť aj veľkolepý výbuch? Spôsob, akým na moderátorovu otázku odpovedal, až príliš pripomínal reč klamára, ktorý chce svoju lož zahovoriť. Je čoraz zjavnejšie, že s blížiacimi sa voľbami stále viac bledne jeho charizma večne nového a večne neúspešného politika, ako aj charizma jeho koaličného parťáka na spôsob chrobáka Truhlíka.
Preferencie tejto partičky, síce kvalitne školenej v spindoktoringu, ale personálne zúfalo mdlej a nudnej, narástli vlani v podstate z ničoho za pomoci médií, ale odvtedy nezadržateľne klesajú. Čaro nového vyprcháva a týchto „úplne nových politikov“ nepríjemne dobieha ich minulosť. Zato ich poradcovia sú zrejme naozaj kvalitní profesionáli: arzenál prešpekulovaných jedovatých ideových piluliek na ovplyvňovanie verejnosti, ktorými ich zásobujú, je naozaj pozoruhodný.
Ivan Lehotský
.jpg)
