Bratislava 17. apríla 2019 (HSP/Foto:TASR – František Iván SITA/Alexandra Čunderlíková, SITA-Diana Černáková)

O probléme, že sa v Českej a Slovenskej republike a ďalších východných krajinách EÚ na pultoch objavujú konzervy s nižším obsahom mäsa, menej kvalitné rybie prsty alebo napríklad pizza s menšou porciou šunky ako v Nemecku, už snáď každý Slovák i Čech vie. Vzhľadom na uvedené kompetentní deklarovali, že budú proti nekalým praktikám bojovať. Výsledkom však nateraz nie je úplná stopka, ale určitý kompromis v podobe miestnych prísad, vnútroštátneho práva či preferencií spotrebiteľov

Schválený návrh smernice

Uvádzanie na trh výrobku prezentovaného tým istým alebo zdanlivo totožným spôsobom ako výrobok, ktorý je uvádzaný na trh pod rovnakou značkou, ale ktorého zloženie alebo znaky sú odlišné, a ak táto odlišnosť nie je jasne a zrozumiteľne označená tak, aby si ju spotrebiteľ mohol na prvý pohľad všimnúť, je nekalou obchodnou praktikou…

Obchodník však môže prispôsobovať výrobky rovnakej značky rôznym geografickým trhom s ohľadom na odôvodnené faktory, ako je získavanie miestnych prísad, požiadavky vnútroštátneho práva, ciele zmeny zloženia alebo preukázateľné preferencie spotrebiteľov, pričom posledne menované musia byť podložené uspokojivými dôkazmi. 

Možné dôkazy môžu vyplynúť zo spotrebiteľských testov využívajúcich ochutnávanie naslepo alebo testovanie výrobkov a ďalších metód, ktoré stanovuje jasné preferencie spotrebiteľov.

Dvojaký postoj europoslancov ku dvojakej kvalite potravín

Práve možnosť prispôsobenia výrobkov geografickým trhom postavila proti sebe europoslancov. Kým slovenský europoslanec za KDH Ivan Štefanec hlasoval za určitú podobu dvojakej kvality potravín, českí europoslanci Oľga Sehnalová a Jiří Maštálka sa postavili proti určitému prispôsobeniu.

Sehnalová svoj postoj vyjadrila ešte razantnejšie a pripravila pozmeňovací návrh smernice, pod ktorý sa už podpísalo viac ako 100 europoslancov vrátane slovenských. Česká europoslankyňa žiada úplný zákaz nekalých obchodných praktík.

Proti návrhu, ktorý schválil Štefanec, sa svojím podpisom podľa našich informácií postavili Monika Beňová, Eduard Kukan, Vladimír Maňka a Monika Smolková. Pál Csáky pre náš portál uviedol, že nefiguruje medzi signatármi, ale aj bez toho ich bude podporovať pri hlasovaní na plenárnej schôdzi.

Kde teda tkvie problém, keď všetci europoslanci chcú bojovať proti dvojakej kvalite potravín?

Europoslanec za KDH Štefanec pre náš portál ozrejmil svoj postoj. „Presadil som, aby nedodržiavanie rovnakého zloženia pod rovnakou značkou bolo posudzované ako nekalá obchodná praktika a finančne postihované až do výšky 4% ročného obratu spolu so zaradením na čiernu listinu a posudzované podľa jednotnej spoločnej metodiky,“ vysvetlil, avšak dodal:

„Netreba si to ale zamieňať s unifikáciou výrobkov a tým, že niektoré výrobky podliehajúce národnej špecifikácii, ako napríklad lokálne mäsové, alebo mliečne výrobky, budú vždy podliehať národnej regulácii. Tieto výrobky nie sú pod rovnakou európskou značkou.“

Štefanec tiež uviedol, že výsledkom jeho činnosti sú finančné postihy za dvojakú kvalitu, ktoré sa mu podarilo presadiť, ako aj navýšený rozpočet pre Spoločné výskumné centrum, ktoré posudzuje dvojakú kvalitu jednotlivo podľa spoločnej metodiky.

„Som si istý, že práve tieto úspechy znamenajú výrazný posun v tejto téme,“ vysvetlil.

Podobný názor ako Štefanec zdieľa aj Richard Sulík z SaS. „Považujem za populizmus povedať, že jeden pozmeňovací návrh dokáže vyriešiť otázku dvojitej kvality v EÚ. Od začiatku presadzujem, aby sa tento fenomén adresoval, ale musíme počkať na výsledky spoločného európskeho testovania s rovnakou metodikou, ktoré má definovať, čo to vlastne znamená v kontexte tejto smernice,“ uviedol.

„Zakazovať zatiaľ nedefinovaný pojem a postihovať aj logicky odôvodnené rozdiely, napríklad kvôli inej úrode, regionálnej dostupnosti alebo národným zákonom, nepovažujem za šťastné riešenie, a preto som radšej za kompromis, na ktorom sa Európsky parlament dohodol s členskými štátmi. Dvojaká kvalita má byť v článku 6 – o Klamlivých praktikách a tento návrh má navyše oveľa zrozumiteľnejšie znenie,“ dodal.

„Domácu úlohu si musíme urobiť aj doma, celkovým zlepšením vymáhania zákonov na ochranu spotrebiteľa. Ministerka Matečná už dávno sľubovala webstránku, kde sa transparentne zverejnia výsledky testovaní a od EÚ sme dostali viac ako 160 000 € grant na túto problematiku. Je pre nich ale samozrejme jednoduchšie vlastné zlyhania hodiť na Úniu, ktorá ponúkne riešenie a ešte vám za neho aj zaplatí,“ upozornil Sulík.

Čo ale znamenajú pojmy iná úroda či regionálna dostupnosť v praxi?

„Iná úroda surovín môže zapríčiniť rozdielne obsahy jednotlivých látok vo výrobkoch, a tak ovplyvniť aj výsledky testovaní. Veľmi dobrý príklad je slovenské testovanie, kedy boli detekované rozdielne obsahy cukru v plechovkách s kukuricou a to napriek tomu, že ani do jednej nebol pridávaný cukor. V podstate ide stále o to, akým spôsobom sa dvojaká kvalita (resp. „podstatný rozdiel“ definuje) a cieľom bolo predísť tomu, aby boli marginálne rozdiely pokutované, ak nie sú spôsobilé zavádzať spotrebiteľa tak, že by sa cítil poškodený. Rozdielne sladká kukurica, iný povrch orieškov a podobne sú presné príklady, ktoré sa objavili v slovenskom testovaní,“ vysvetlil Sulík, ktorého postoj nám sprostredkovala asistentka europoslanca Andrea Berková.

Regionálna dostupnosť znamená, že cukor môže byť nahradený glukózovým sirupom, pretože sa v blízkosti môže nachádzať továreň na výrobu tejto látky.

Berková zároveň ozrejmila, že počas rokovaní sa pracovalo aj s termínom „referenčný výrobok“ a mal to byť výrobok, s ktorým by boli ostatné, tie „menej kvalitné“ porovnávané. Podľa jej slov sa zistilo, že dvojaká kvalita je všade, a nie iba na východe.

„Prášky nemajú rovnaké ani Francúzi s Nemcami a Taliani majú na svojej mrazenej pizzi menej oblohy ako Nemci. Z toho dôvodu sa tento koncept opustil,“ vysvetlila a dodala „navyše, ak si zoberieme, že to funguje skôr naopak – Slováci sú zvyknutí na slovenskú kvalitu, v Rakúsku ochutnajú rovnaký výrobok a je trošku iný, napríklad má viac soli, alebo viac mäsa, či tuku – sú zavádzaní tým rakúskym výrobkom alebo slovenským?“

„Zjednotiť kvalitu sa dá iba postupným rastom životnej úrovne a aj vzdelávaním spotrebiteľa o obsahu výrobkov až vznikne dopyt, ktorý bude potrebné pokryť. Okrem toho musíme mať efektívne a schopné národné orgány, dôkladne informujúce spotrebiteľov o ich právach, vrátane testov potravín – zahraničných, ale aj domácich. V tomto smere máme čo doháňať,“ dodáva Sulík prostredníctvom Berkovej.

Určitá skupina europoslancov, vrátane Štefanca a Sulíka teda presadzuje pri dvojitej kvalite potravín určité „zanedbateľné rozdiely“, ktoré môžu spočívať podľa ich slov v inej úrode, regionálnej dostupnosti, národnej legislatíve či národnej špecifikácii.

Rázna stopka

Eurokomisárka Véra Jourová vyjadenanú dohodu aj so „zanedbateľnými rozdielmi“ považuje za  veľkú výhru.

„Ja vyjednaný text za výhru českých a slovenských spotrebiteľov rozhodne nepovažujem. Podávam preto pred finálnym schválením textu, na ktorý má dôjsť na nadchádzajúcom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu, pozmeňujúci návrh, pod ktorý sa podpísalo vyše 100 europoslancov z rôznych krajín EÚ, vrátane Slovenska,“ vysvetlila pre náš portál europoslankyňa Sehnalová.

„Navrhujeme vrátiť späť do hry najprísnejší variant, to znamená zaradiť dvojakú kvalitu na čiernu listinu nekalých obchodných praktík = úplne ju zakázať. Tento text nepočíta so žiadnymi možnými legitímnymi dôvody dvojaký kvality.“

„Ako človek, ktorý do Bruselu tému dvojakej kvality priniesol a stojí na strane spotrebiteľov, budem za výhru českých a slovenských spotrebiteľov považovať iba prijatie takého textu, ktorý dvojaký kvalitu úplne zakáže,“ uviedla.

Jej názor zdieľa aj český europoslanec Jiří Maštalka z Komunistickej strany Čiech a Moravy. Podľa jeho slov „touto smernicou Európska komisia dáva najavo nielen českým občanom, že na európskom trhu si nie sme rovní, čo je pre mňa neakceptovateľné.“

„Formuláciu, že akýkoľvek predaj tovaru v jednom členskom štáte, ktorý je totožný s výrobkom uvádzaným na trh v členskom štáte inom, a tento tovar sa značne líši zložením alebo vlastnosťami, pokiaľ nie je odôvodnené legitímnymi a objektívnymi faktormi, považujem za nešťastnú, neakceptovateľnú a priamo škandalóznu,“ dodal.

„Nadnárodné spoločnosti, ktorých sa táto problematika týka, môžu teda naďalej tvrdiť, že dvojaká kvalita potravín, ktoré súčasne vyrába, je odôvodnená inými požiadavkami trhu,“ upozornil Maštalka.

Český europoslanec sa tiež domnieva, že Európska komisia a členovia Európskej rady sa podvolili tlaku lobistov nadnárodných reťazcov. Považuje to ale zároveň za zlyhanie Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a tiež českej diplomacie, ktorá nebola schopná si v tejto problematike vyjednať spojencov a tak presadiť svoje záujmy.

„Keďže nadnárodné spoločnosti budú môcť naďalej predávať horšiu kvalitu potravín v Českej a Slovenskej republike, a odôvodňovať to len inými chuťami, domnievam sa sme rozhodne nevyhrali. Súčasné znenie možno interpretovať, tak že si nie sme na európskom trhu rovní, čo rozhodne nepovažujem za víťazstvo, ale obrovskú prehru ako EÚ tak pani komisárky,“ uviedol na záver Maštalka.

Slovenskí europoslanci stojaci na dvoch póloch

Z uvedeného teda vyplýva, že väčšina europoslancov je proti dvojakej kvalite potravín. Jedna skupina, vrátane Slovákov Štefanca a Sulíka, žiada určitý ohľad na úrodu, regionálnu dostupnosť, národnú legislatívu či národnú špecifikáciu. Postihovať producentov za „zanedbateľné rozdiely“ preto považujú za nie veľmi šťastné riešenie.

Druhá skupina europoslancov vrátane Slovákov Beňová, Maňka, Smolková, Csáky, Kukan presadzujú postoj českej europoslankyne Sahnalovej, ktorá presadzuje nulové ústupky a žiada úplnú stopku dvojakej kvality potravín z dielne nadnárodných producentov.