Zavedie nás do Arjeplogských hôr na severe Švédska, kde na konci dlhého horúceho leta nájdu v roztápajúcom sa ľadovci mŕtvolu zavraždeného muža. Zastrelili ho evidentne asi pred dvadsiatimi rokmi. Vyšetrenie prípadu pridelia Olivii, ale vrtuľník, ktorý ju má priviezť na miesto, sa v búrke zrúti a pilot utrpí vážne zranenia. Núdzové rádio je zničené a Olivia začne hľadať pomoc.

V horách však nie je sama. Prišli tam aj dvaja ľudia, ktorí chcú zistiť alebo možno skryť pravdu o mŕtvom mužovi a sú ochotní pre to obetovať čokoľvek.

O zrútení vrtuľníka sa dozvie vyšetrovateľ Tom Stilton, ktorý si užíva pokojný život v Thajsku, ale rozhodne sa okamžite vrátiť. Veď Olivia je ako jeho nevlastná dcéra. Spojí sa s penzionovanou komisárkou Mette a spoločnými silami sa pustia do zisťovania identity mŕtveho tela.

Vyšetrovanie sa však komplikuje, smeruje mimo Švédska a nitky prípadu vedú až do Gambie, kam sa Tom vyberie s priateľom Abbasom. Je to riskantná cesta, hrozí im nebezpečenstvo a postupne zisťujú, že zavraždený muž v horách je obeť záhadného zmiznutia, ktorého korene siahajú do polovice 20.storočia.

Vypočujte si úryvok

Z knihy číta Boris Farkaš:

Cilla a Rolf Börjlindovci debutovali roku 2012 detektívnym románom o Tomovi Stiltonovi a Olivii Rönningovej Skočný príliv (IKAR 2013). Tento aj nasledujúce tri diely – Tretí hlas (IKAR 2014), Temný úsvit (2015) a Stále vládne mráz (IKAR 2017) – vyšli v troch desiatkach krajín. Autori patria aj k najskúsenejším scenáristom Švédska. Okrem televíznej série na námet knihy Skočný príliv roku 2016 a jeho pokračovania roku 2018, ktoré vzniklo na základe detektívneho románu Tretí hlas, majú na konte aj úspešné televízne seriály a asi dvadsiatku príbehov o kriminalistovi Martinovi Beckovi.

Začítajte sa do novinky Mrazivé zlato:

Po štvorhodinovej jazde v prenajatom aute Olivia dorazila do Arjeplogu. Nájsť policajnú stanicu jej netrvalo dlho. Stála v Tingsbacke na ulici Storgatan. Malá stanica strážila obrovský priestor. Každý na policajnej stanici sa zapodieval všetkým, počnúc úhynom lesnej zveri, meraním rýchlosti, dopravnými kontrolami až po iné priestupky či výčiny. Žena, ktorá ju privítala vo dverách, mala výrazne namaľované pery a na vôdzke malého psíka. Okuliare s čiernym rámom lemovala dlhá ofina tmavých vlasov.

„Marja Verkkonenová, policajná asistentka,“ predstavila sa.

„Olivia Rönningová.“

„Viem. Poslali ťa z NAO?“

„Áno.“

„Také návštevy tu nemávame často.“

„Tomu by ste sa mali tešiť.“

„Však sa aj tešíme. No v každom prípade – vitaj!“

Olivia sa usmiala a Marja jej úsmev opätovala. Ďalšia žena, ktorá nemá zábrany a problém s nadväzovaním kontaktu. Olivii sa tento región začínal veľmi pozdávať.

„Pes nie je môj,“ pokračovala Marja. „Ale je milý. Nie si alergická?“

„Na psy nie.“

„To je dobre.“

Zakrátko sa ocitli v Marjinej kancelárii. Z okien bol výhľad na hlboké jazero Hornavan, nábytok pôsobil neutrálne, iba na stene za písacím stolom visel čudný obraz, na ktorom troll Plupp tancoval v lese pri vatre. Marja si premerala Oliviu.

„Ty si tam dolu nová, však?“ opýtala sa.

„Pomerne.“

„Pár rokov som pracovala na protidrogovom, zrejme to bolo ešte pred tvojím nástupom.“

„V Štokholme?“

„Áno. Potom mi všetka tá špina začala liezť na nervy a požiadala som o službu tu hore.“

„Tu je pokojnejšie?“

„Neporovnateľne! Tu strieľajú losy, nie na pubertiakov!“

Marja si sadla za stôl. Olivia zapadla do kresla oproti obrazu s Pluppom.

„Mŕtvola,“ ozvala sa Marja a zložila si okuliare.

„Tak.“

„Muž, ktorý ju našiel, je Sám. Volá sa Janne Marklund, býva v sámskej dedine Luokta-Mávas. Telo sa našlo na pastvinách v oblasti Radtja, ktoré patria dedine. Ľadovec nad nimi sa topí. Janne si všimol, že z neho čosi trčí. Bola to ruka. Chvíľu trvalo, kým sa s nami skontaktoval, lebo tam hore nemajú spojenie, takže s helikoptérou sme na miesto dorazili až po niekoľkých hodinách.

Spočiatku sme si mysleli, že ide o prirodzenú smrť, že toho človeka zmietla lavína alebo také čosi. Ale potom sme videli poranenia.“

„Na hlave.“

„Presne tak. Hneď sme si boli istí, že neumrel prirodzenou smrťou, preto sme zavolali technikov. No a potom sme telo prepravili do Umeå.“

„Videla som ho. Ako ste zaistili miesto nálezu?“

„Uzavreli sme ho, čo je trochu pritiahnuté za vlasy, keďže sa bavíme o pustých skalách, desiatky kilometrov od obývanej oblasti. Takže policajné pásky na fliačiku snehu v úžľabine pri Radtja pôsobia trochu komicky. Chceš sa tam ísť pozrieť?“

„Zajtra. Ako hlboko ležalo telo?“

„Hneď pod tvrdou vrstvou snehu. Ibaže my vieme, koľko sa ho za posledné letá roztopilo, takže spočiatku muselo ležať hlboko. Dozvedela si sa, ako dlho tam ležalo?“

„Nie. Ale vraj dlho. Technici niečo našli?“

„Správu dostanem zajtra. Kde prenocuješ?“

„V hoteli Silverhatten.“

Marja zareagovala výrečným pohľadom.

„Bývajú tam poľovníci, lebo onedlho sa začína poľovačka na tetrovy.“

„A čo?“

„Radi sa pozerajú na dno pohárika.“

BUX.sk – Knihy, ktorými žijete