Pobaltie 9. júla 2016 (HSP-Dmitry Lovetsky)

Podľa informácií, ktoré zverejnil na ruskom servri warfiles.ru ruský vojenský analytik Ivan Gog, NATO si uvedomuje hrozbu, ktorá sa ako Damoklov meč v prípade konvenčnej vojny vznáša nad ich vojenským kontingentom v Pobaltí. Záujemci o presné znenie článku v ruštine sa môžu pozrieť TU

Ivan Gog rozoberá čisto hypotetickú možnosť konvenčej vojny a nie totálnej vojny za použitia zbraní hromadného ničenia. Možnosť vypuknutia atómovej vojny je totiž značne nereálna – nie preto, že by svetoví politickí lídri trpeli prehnaným sentimentom alebo filantropiou k bežným ľuďom, ale preto že v protiatómovom bunkri sa diametrálne zmení celý systém hodnôt a elít.

Pre bližšie pochopenie – ako by v protiatómovom bunkri dokázala Hillary Clintonová prinútiť šéfa svojej ochranky, aby si neotvoril konzervu fazule, pretože musia šetriť? Politické elity si uvedomujú hrozbu bunkra a vedia, že ak raz podobne ako Hitler budú musieť vliezť do bunkra, živí z neho určite nevylezú. Kvôli tejto skutočnosti je teoretická možnosť totálnej atómovej vojny málo pravdepodobná.

Ale vráťme sa ku konvenčnej vojne. Hrozby pre jednotky NATO sú zrejmé z nasledujúcej mapy

Podľa ruských a amerických odborníkov môžu Rusi zablokovať východnú hranicu Poľska v oblasti tzv. “Koridoru Suwalki”, ktorý je životne dôležitý pre jednotky NATO dislokované v oblasti Pobaltia. Navyše Kaliningrad, Bielorusko, ruská nadvláda vo vzduchu a kontrola Baltického mora protilodnými raketami, neumožnia nadvládu letectva NATO takisto neumožnia letectvu NATO aktívne dlhšie operovať nad Pobaltím a Ruskom, takže sa NATO musí spoliehať na spojenie s Poľskom.

Prečo má “koridor Suwalki” taký veľký strategický význam? Musíme si uvedomiť, že ide o približne 64 kilometrov široký úsek s rozvinutou dopravnou infraštruktúrou, ktorá umožňuje jednotkám NATO dislokovaným v Pobaltí prísun zásob, bojového materiálu i posíl. Bez tohto koridoru nie je možné viesť aktívne bojové operácie.

Rusi majú vypracovaný variant s kontrolou tohto koridoru, vrátane likvidácii spomenutých dopravných tepien, nachádzajúcich sa v uvedenom koridore. V prípade konvenčnej vojny, ak by Bielorusko bojovalo na strane Ruska by sa tak jednotky NATO ocitli v priamom ohrození, pričom by im hrozilo reálne nebezpečenstvo obkľúčenia a likvidácie.

Na území Ruska voči ním stojí totiž niekoľkonásobne vyššia sila, vzdušnou a námornou cestou by NATO svoje jednotky zásobovať nedokázalo, zničiť ruské jednotky v Kaliningrade by stálo v konvenčnej vojne množstvo životov vojakov NATO. Preto ak by Rusi ovládli Suwalki, boli by NATO jednotky v Pobaltí bez posíl a zásob odsúdené na istú smrť.

Podľa slov viacerých amerických analytikov momentálne by Rusko dokázalo obsadiť Pobaltie približne do troch dní, politickí predstavitelia Litvy, Lotyšska a Estónska preto hystericky bijú na poplach a žiadajú, aby ich chránili jednotky NATO. Jednotky NATO ich už teda chránia, ukazuje sa však že ochrana má veľmi chimerický charakter.

Dôležitým faktorom v prípadnom konvenčnom konflikte by bol postoj Bieloruska. Samozrejme existuje možnosť, že sa Bielorusko pokúsi ostať neutrálne, prípadne zaujme protiruský postoj. Podľa analytikov z USA však majú Rusi pripravený aj variant pre takýto málo pravdepodobný vývoj scenára.

Územie Bieloruska nie je vhodné ako nástupný útok voči Rusku, územie z veľkej časti pokrývajú močiare. V čase II. Svetovej vojny v tejto oblasti bojovali Kovpakove partizánske oddiely, ktoré v močiaroch nedokázali Nemci poraziť a kvôli terénu nemohli využívať ani svoje tankové jednotky. Ruské výsadkové jednotky by dnes túto oblasť premenili na nepriechodné trasovisko, ktoré by sa stalo nočnou morou pre jednotky NATO.

V prípade lavírovania Bieloruska by podľa amerických vojenských expertov navyše Rusi v konvenčnom konflikte brutálne zvýšili tlak na pobaltskom fronte, aby sa čo najskôr spojili so svojími obkľúčenými jednotkami v Kaliningrade. Ruské letectvo, delostrelectvo a tankové vojská by ťažili zo skutočnosti, že ich zásobovacie cesty sú na rozdiel od zásobovacích ciest NATO krátke a jednotky NATO by mali obrovské problémy a straty.

Na základe uvedených hodnotení to vyzerá tak, že ani americkí odborníci reálne nerátajú s možnosťou konvenčného konfliktu v ktorom by nemali vzdušnú prevahu a navyše ich jednotky by utrpeli porážku.

Takže, ak sú vojenské možnosti NATO v Pobaltí aj teoreticky značne obmedzené a štrnganie zraňami v Pobaltí má viac menej propagandistický charakter a všetci to chápu – načo je vlastne dobré?

Odpoveď je jednoduchá. Aktivity NATO v Pobaltí majú najmä politický charakter. Ide o rozdúchanie novej Studenej vojny, ktoré umožňuje navýšenie financií do zbrojárskeho priemyslu a politicky odôvodňuje existenciu NATO. Zvyšovanie počtu vojakov NATO predstavuje faktor zvyšovania politického tlaku na Rusko a USA veria, že sa im v čase trvania sankcií možno podarí Rusko “uzbrojiť”. Takisto sa USA pripravujú na možnosť, že sa náhodou podarí Majdan v Rusku, aj keď momentálne možnosť Majdanu v Rusku je značne nízka.

V prípade, ak by sa USA podarilo eliminovať vplyv Putina a do čela krajiny cez Majdan a farebnú revolúciu dosadiť vlastnú politickú figúrku, podobne ako sa im to podarilo v prípade Gorbačova a Jeľcina, situácia by sa diametrálne zmenila.

Cez proamerické politické elity by mohli USA znova kontrolovať dianie v Rusku, ruská armáda by nemohla zasiahnuť, ruské atómové zbrane by USA neohrozili a jednotky NATO v Pobaltí, spoločne s Ukrajincami, Poliakmi, Gruzíncami, teroristami na Kavkaze či v stredoázijských bývalých sovietskych republikách by sa určite celkom hodili pri parcelizácii a likvidácii Ruska.

Po odstránení Putina a dosadení bábkovej proamerickej vlády by v mene ochrany demokracie civilizačných hodnôt nasledoval rýchly preventívny konvenčný útok na Rusko (v mainstreamovej tlači by sa objavili informácie že hrozí útok protidemokratických síl pomocou armádneho prevratu), možno by sa podobne ako v prípade Nagasaki a Hirošimy uskutočnil aj menší odstrašujúci atómový útok na niektoré centrálne oblasti Ruska, aby sa proces parcelizácie Ruska značne urýchlil.

To, čo nevyšlo USA v rokoch 1991 – 1998, by sa uskutočnilo v oveľa brutálnejšej miere znova. A USA by sa zachránili v pozícii svetového lídra a žandára doslovne “v hodine dvanástej a navyše hrobárovi z lopaty”. Americká hegemónia by trvala viac ako 100 ďalších rokov a čo by to znamenalo v ekonomickom, politickom, kultúrnom či sociálnom kontexte, si vie čitateľ domyslieť aj sám.

Verím tomu, že Rusi si uvedomili akú spravili chybu za Gorbačova a Jeľcina a čo by ich čakalo, ak by túto chybu spravili znova. Takisto som presvedčený, že Rusi chápu – ak sa musí umrieť, je lepšie umrieť postojačky a zničiť pritom nepriateľa, ako živoriť na kolenách a byť mu vydaný na nemilosť.

Na záver len toľko – plánoval aj Napoleon a plánoval aj Hitler. Momentálne plánujú USA i NATO, od plánovania k realizácii plánov však vedie najmä v prípade Ruska veľmi ťažká a tŕnistá cesta.

Branislav Krasnovský