Dokonca aj v Európe sa americké úsilie o izoláciu Ruska ukázalo ako ťažko dosiahnuteľné. Hoci sa zdalo, že Európa režim sankcií podporuje, ruský dovoz sa do apríla takmer vrátil na predvojnovú úroveň.

Rusko teraz predbehlo Saudskú Arábiu ako druhý najväčší dodávateľ ropy do Indie, ktorá teraz dováža 819 000 barelov ruskej ropy denne. Moskva tiež predbehla Saudov ako najväčší dodávateľ ropy do Číny, kam posiela 1,98 milióna barelov denne.

Nie je to však len hlad po ruskej rope, ktorý marí ciele Washingtonu. Hoci Čína vyjadrila “otázky a obavy” vo svojom “vyváženom” prístupe k vojne na Ukrajine a India uviedla, že “dnešná doba nie vhodná na vojnu”. Obe krajiny však naďalej zdôrazňovali svoje diplomatické vzťahy s Ruskom.

Indický premiér Nerendra Módí v komentároch po samite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) uviedol, že “vzťahy medzi Ruskom a Indiou sa výrazne zlepšili”. Módí uviedol, že oba národy sú “priatelia a celé desaťročia sme vždy stáli bok po boku. Celý svet pozná povahu rusko-indických vzťahov a svet pozná aj hlboké priateľstvo, najmä osobné priateľské väzby, ktoré nás spájajú.” Dodal, že ich vzťahy “sa budú v budúcnosti len zlepšovať a posilňovať”.

Čínsky prezident Si Ťin-pching podľa prečítanej správy čínskeho ministerstva zahraničných vecí uviedol, že “od začiatku tohto roka Čína a Rusko udržiavajú efektívnu strategickú komunikáciu”. Si zdôraznil, že Čína a Rusko “udržiavajú úzku koordináciu na medzinárodnej scéne s cieľom dodržiavať základné normy medzinárodných vzťahov”, a prisľúbil, že Čína bude “spolupracovať s Ruskom na plnení svojich povinností a zohrávať vedúcu úlohu pri vnášaní stability do sveta plného zmien a neporiadku”. Dôležité je, že Xi dodal, že Čína “bude spolupracovať s Ruskom na rozšírení silnej vzájomnej podpory v otázkach týkajúcich sa kľúčových záujmov druhej strany a prehĺbi praktickú spoluprácu v oblasti obchodu, poľnohospodárstva, prepojenia a ďalších oblastiach”. Pokiaľ ide o multipolárne medzinárodné organizácie, ako sú ŠOS a BRICS, Xi povedal, že “obe strany musia posilniť koordináciu a spoluprácu”.

Izolácia Ruska sa ukázala ako zložitá nielen z hospodárskeho a diplomatického, ale aj z vojenského hľadiska. Napríklad 29. augusta Rusko oznámilo, že septembrové vojenské cvičenie Vostok 2022 bude zahŕňať sily z Ruska, Číny a Indie.

A nie je to len Rusko, kde sľuby USA o izolácii stroskotali. Rozdiel medzi sľubmi USA a ich schopnosťami odhaľuje aj Irán. ŠOS 15. septembra podpísala s Teheránom memorandum o záväzkoch, na základe ktorého sa Irán čoskoro stane plnoprávnym členom organizácie, ktorá zastupuje 43 % svetovej populácie. Členstvo v ŠOS zďaleka neznamená izoláciu, ale umožní Iránu kontakty na najvyššej úrovni a hospodársku spoluprácu s Ruskom, Čínou a Indiou. Na nedávnom samite sa k Iránu pripojilo aj Turecko, ktoré má teraz štatút “partnera pre dialóg”. V septembri 2021 boli do ŠOS ako partneri pre dialóg prijaté aj Saudská Arábia, Egypt a Katar, ktoré sa tak pripojili k Bahrajnu a Maldivám.

Irán sa začína vymaňovať z regionálnej izolácie. V auguste Spojené arabské emiráty a Kuvajt oznámili, že vrátia svojich veľvyslancov do Teheránu. Hoci Saudská Arábia ešte nezašla tak ďaleko, niekoľkokrát sa stretla s Iránom a 25. apríla sa v Bagdade uskutočnilo “piate kolo ‘pozitívnych’ rozhovorov… o normalizácii bilaterálnych vzťahov,” podľa agentúry Reuters. Iránske ministerstvo zahraničných vecí 22. augusta uviedlo, že “rozhovory so Saudskou Arábiou o obnovení vzťahov sa tiež vyvíjajú pozitívnym smerom”.

V apríli 2021 Irán podpísal s Čínou 25-ročné strategické a hospodárske partnerstvo v hodnote 400 miliárd dolárov. A v júni tohto roku Irán a Venezuela podpísali 20-ročnú dohodu o spolupráci, ktorá zahŕňa mnohé oblasti vrátane ropy, petrochémie, obrany, poľnohospodárstva, cestovného ruchu, priamych letov a kultúry.

Venezuela, ďalšia krajina, ktorú sa USA pokúsili izolovať, tiež vykazuje známky úniku. Kolumbia 29. augusta vrátila svojho veľvyslanca do Venezuely, keďže novozvolený kolumbijský prezident Gustavo Petro splnil svoj predvolebný sľub a plne obnovil diplomatické vzťahy s Venezuelou.

Otvorenie vzťahov Kolumbie s Venezuelou je významnou porážkou americkej politiky izolácie Venezuely. Kolumbia bola dlho kľúčom k projekcii USA do Latinskej Ameriky a základňou pre operácie proti Venezuele. Biden vo svojom článku napísal, že “mnohokrát povedal, že Kolumbia je základným kameňom politiky USA v Latinskej Amerike a Karibiku”. Vzťahy medzi oboma krajinami tiež označil za “základné partnerstvo, ktoré na tejto pologuli potrebujeme”, a Kolumbiu za “spojovací článok… celej pologule”.

Kolumbia obnovila vzťahy s Venezuelou po aprílovom oznámení Argentíny, že obnoví vzťahy s Venezuelou. Niekoľko ďalších latinskoamerických krajín vrátane Mexika, Peru, Hondurasu a Čile obnovilo komunikáciu s Venezuelou. Ekvádor tiež zvažuje obnovenie diplomatických vzťahov s Venezuelou, zatiaľ čo argentínsky prezident Alberto Fernandez vyzval všetky latinskoamerické krajiny, aby prehodnotili svoje vzťahy s Caracasom.

Tieto otvorenia pre Venezuelu prichádzajú v nadväznosti na pozvanie Miguela Díaza-Canela z Kuby a Nicolása Madura z Venezuely na posledné zasadnutie Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC). Nasledujú aj po bojkote a prejavoch podpory Venezuele a Kube po tom, ako ich Biden vylúčil z tohtoročného samitu Severnej a Južnej Ameriky.

Protestovalo proti nemu niekoľko krajín vrátane Argentíny, Čile a Belize. Mexiko, Bolívia, Honduras a ďalšie krajiny samit bojkotovali.

Všetky tri národy – Rusko, Irán a Venezuela – demonštrujú rozdiel medzi deklarovanou a skutočnou schopnosťou USA viesť izoláciu svojich oponentov.

Pokusy Washingtonu izolovať krajiny, ktoré spochybňujú jeho hegemóniu, paradoxne viedli k tomu, že sa cieľové krajiny obrátili jedna na druhú a vytvorili spoločenstvo izolovaných krajín.