Nový výskum, o ktorom informuje britský denník Daily Mail, stanovuje presný počet detí, ktoré musí mať každá žena, aby sa zabránilo vyhynutiu ľudstva.

Fenomén nízkej pôrodnosti

Podľa novej štúdie sa fenomén nízkej pôrodnosti, ktorý Elon Musk nazval „najväčším rizikom pre budúcnosť civilizácie“, ešte zhoršil. Musk, ktorý má 14 detí so štyrmi ženami, už roky varuje pred kolapsom populácie spôsobeným poklesom pôrodnosti v Amerike a na Západe.

Doteraz sa uvádzalo, že krajiny potrebujú na ďalší hospodársky rast mieru pôrodnosti  2,1 dieťaťa na jednu ženu (USA napríklad dosiahlo len 1,62 detí). Teraz však výskumníci tvrdia, že tento cieľ môže byť príliš nízky.

Nová štúdia zistila, že na zabránenie dlhodobému vyhynutiu ľudstva môže byť potrebná miera pôrodnosti 2,7 dieťaťa na ženu.

Tím vedcov uviedol, že pôvodný odhad nezohľadňoval všetky premenné, ako sú úmrtnosť, pomer mužov a žien, či neuvažoval o tom, že niektorí dospelí sa nikdy nerozmnožia, a nebral do úvahy ani náhodné výkyvy v početnosti rodín.

Miliardár, ktorý odštartoval svoju politickú kariéru, už dávnejšie uviedol, že nízka pôrodnosť vedie k poklesu počtu pracujúcich, zvýšenému zadlženiu hospodárstva, preťaženiu zdravotníctva a dôchodkového systému a celkovým sociálnym nepokojom.

Diane Cuaresma, jedna z autoriek novej štúdie, mu dala za pravdu :  „Vzhľadom na nestálosť (a nepredvídateľnosť) pôrodnosti a úmrtnosti a pomer pohlaví je na zabezpečenie udržateľnosti našej populácie potrebná pôrodnosť vyššia ako je štandardná úroveň reprodukcie.“

Tím dospel k záveru, že skutočná demografická udržateľnosť – ako aj udržateľnosť jazykov, kultúrnych tradícií a rôznorodých rodových línií – si vyžaduje prehodnotenie konvenčných cieľov v oblasti pôrodnosti.

Alarmujúce čísla

Pre časopis Plos One tím stojaci za novou štúdiou uviedol: „Kríza nedostatku obyvateľstva je vážnou hrozbou pre udržateľnosť vyspelých krajín. Celková miera pôrodnosti vo svete – teda počet detí na ženu – klesla z 5,3 v 60. rokoch 20. storočia na 2,3 v roku 2023.“

Podľa najnovších údajov má Kórejská republika najnižšiu mieru pôrodnosti na svete, len 0,87.

Podľa údajov Our word in Data  bola pôrodnosť na Slovensku v roku 1950 vo výške 3,61 dieťaťa. V roku 2023 je toto číslo o viac než polovicu nižšie, dáta uvádzajú hodnotu 1,56 dieťaťa na ženu.

Niekoľko krajín má stále mieru pôrodnosti nad 5, medzi nimi napríklad Niger a Čad.

Denník Daily Mail uvádza, že za posledné desaťročie sa pôrodnosť prudko znížila vo všetkých miestnych samosprávnych jednotkách v Anglicku a Walese. V niektorých mestských častiach došlo od roku 2013 k 60-percentnému poklesu počtu žien, ktoré majú deti. Označil to výrazom „Detské púšte“.

Odborníci sa vo všeobecnosti obávajú, že prudký pokles pôrodnosti vyvolá krízu „nedostatočného osídlenia“, v dôsledku čoho by Británia (a nielen ona) mohla byť odkázaná na prisťahovalcov, aby podržali jej ekonomiku.

Ženy v Anglicku a Walese majú v priemere len 1,44 dieťaťa. Takmer tretina zo všetkých 591 000 detí narodených v Británii v roku 2023 (čo je posledný rok, za ktorý sú k dispozícii úplné údaje), bola narodená zahraničným matkám.

Existujú obavy, že ak bude pôrodnosť na celom svete naďalej klesať, krajiny môžu zostať s príliš malým počtom mladej pracovnej sily, ktorá by platila dane a starala sa o seniorov.

Údaje tiež ukazujú, že klesá aj počet obyvateľov Číny, ktorý ku koncu roka 2024 dosiahol 1,408 miliardy – to predstavuje pokles o 1,39 milióna oproti predchádzajúcemu roku.

V podobnej situácii sa nachádzajú aj ďalšie východoázijské krajiny, vrátane Japonska, Južnej Kórey a Hongkongu, kde došlo k prudkému poklesu pôrodnosti.

Dôvody sú v mnohých prípadoch podobné – rastúce náklady vedú mladých ľudí k oddialeniu alebo úplnému upusteniu od túžby založiť rodinu, zatiaľ čo sa venujú vyššiemu vzdelávaniu a kariére.

Predpovede miliardára

Musk už roky varuje pred poklesom pôrodnosti. V januári na svojej sociálnej sieti X zdieľal graf pôrodnosti, ktorý uverejnil časopis The Lancet. Graf ukazoval výrazný pokles pôrpdnosti v USA aj vo Veľkej Británii od roku 1900.

„Takto skončili veľké civilizácie v priebehu histórie,“ napísal Musk k zdieľanému grafu. „Ľudia predpokladajú, že to bolo spôsobené dobytím, ale v skutočnosti to bolo často jednoducho príliš veľké bohatstvo, ktoré viedlo k nízkej pôrodnosti a poklesu populácie – čo nakoniec umožnilo ich dobytie,“ uviedol.

V samostatnom príspevku z decembra 2024 napísal: “Extrémny pokles pôrodnosti je zďaleka najväčším nebezpečenstvom pre ľudskú civilizáciu.“

Mnohí odborníci však tvrdia, že Muskove obavy môžu byť prehnané.

Podľa najnovších prognóz sa očakáva, že svetová populácia bude rásť až do polovice 80. rokov 21. storočia, kedy dosiahne približne 10,3 miliardy, a potom bude postupne klesať až na približne 10,2 miliardy v roku 2100.

Joseph Chamie, konzultant v oblasti demografie a bývalý riaditeľ Oddelenia pre obyvateľstvo Organizácie Spojených národov, v roku 2022 pre CNN povedal: „[Musk] by sa mal radšej venovať výrobe áut a inžinierstvu ako predpovedaniu vývoja populácie… Áno, v niektorých krajinách populácia klesá, ale v celosvetovom meradle to tak nie je.“

Ken Johnson, profesor sociológie na Univerzite v New Hampshire, pre CNN povedal, že miera pôrodnosti v USA klesá v dôsledku „významného“ poklesu pôrodnosti u teenagerov. „Väčšina demografov by to považovala za dobrú vec,“ dodal.

Zároveň však iní odborníci varujú, že USA smerujú k takzvanej ‚kríze podľudnenia‘. Odhadujú, že takýto scenár nastane do roku 2050, kedy sa narodí príliš málo detí na to, aby udržali súčasný ekonomický systém.

Čo teda stojí za poklesom pôrodnosti?

Ženy na celom svete majú v priemere menej detí ako predchádzajúce generácie.

Očakáva sa, že tento trend, ktorý je dôsledkom lepšieho prístupu k vzdelaniu a antikoncepcii, väčšej účasti žien na trhu práce a zmeny postojov k materstvu, povedie do roku 2100 k poklesu počtu obyvateľov v desiatkach krajín.

Dr. Jennifer Sciubba, autorka knihy 8 Billion and Counting: How Sex, Death, and Migration Shape Our World (8 miliárd a stále pribúdajú: Ako sex, smrť a migrácia formujú náš svet), povedala pre MailOnline, že ľudia sa rozhodli mať menšie rodiny a táto zmena je „trvalá“.

Ako spoločnosť by sme sa podľa nej mali zamerať na to, „ako fungovať v tejto novej realite, namiesto toho, aby sme sa ju snažili zmeniť.“

Sexuálna výchova a antikoncepcia

Jedným z dôvodov poklesu celosvetovej pôrodnosti je zvýšenie úrovne vzdelania a prístupu k antikoncepcii.

Vzdelávanie o tehotenstve a antikoncepcii sa na Západe zintenzívnilo. Denník uvádza, že sexuálna výchova sa začala v USA vyučovať už v 70. rokoch a v 90. rokoch sa stala povinnou aj v Spojenom kráľovstve.

„Existuje staré príslovie, že ‚vzdelanie je najlepšia antikoncepcia‘, a myslím si, že je to relevantné“ pre vysvetlenie poklesu pôrodnosti, povedal profesor Allan Pacey, andrológ na Univerzite v Sheffielde a bývalý predseda Britskej spoločnosti pre plodnosť (British Fertility Society).

Elina Pradhan, vedúca zdravotná špecialistka vo Svetovej banke, naznačuje, že vzdelanejšie ženy sa rozhodujú mať menej detí z obavy, že budú zarábať menej, ak si pred pôrodom a po ňom budú musieť čerpať materskú dovolenku.

Vzdelané ženy môžu byť počas štúdia vystavené rôznym názorom na veľkosť rodiny, čo ich povzbudzuje  kritickejšie premýšľať o počte detí, ktoré chcú mať, povedala Pradhan.

Dodala, že vzdelanejšie ženy môžu mať viac informácií o prenatálnej starostlivosti a zdraví detí a tiež môžu mať lepší prístup k zdravotnej starostlivosti.

Profesor Jonathan Portes, ekonóm z King’s College London, povedal, že väčšia kontrola žien nad vlastnou plodnosťou znamená, že „domácnosti, a najmä ženy, chcú menej detí a môžu si to dovoliť“.

Ženy a zamestnanie

V porovnaní s pred 50 rokmi je dnes v pracovnom procese viac žien – 72 % oproti 52 % –, čo prispelo k zníženiu celkovej pôrodnosti o polovicu za rovnaké obdobie.

Profesor Portes tiež poznamenal, že pokles pôrodnosti môže byť spôsobený aj štruktúrou trhu práce a bývania, vysokými nákladmi na starostlivosť o deti a rozdelením rodových úloh medzi mužmi a ženami, ktoré mnohým ženám sťažuje skĺbenie kariérnych ambícií s rodinou.

Vzhľadom na to, že viac žien vstúpilo do pracovného procesu, vek, v ktorom zakladajú rodiny, sa posunul. Údaje ONS ukazujú, že ženy narodené v roku 1949 priemerne rodili ako 22- ročné. Ženy narodené v roku 1975 sa stali matkami až vo veku 31 rokov.

Ďalším znakom toho, že rodenie detí vo vyššom veku je na vzostupe, je skutočnosť, že polovica žien narodených v roku 1990 ( čo sú terajšie tridsiatničky) zostala bezdetná.

Ženy opakovane uvádzajú pracovné dôvody ako dôvod odkladania materstva, pričom prieskumy ukazujú, že väčšina žien chce pred otehotnením dosiahnuť úspech v kariére.

Tento krok však môže viesť k tomu, že ženy budú mať menej detí, ako plánovali. V 90. rokoch sa v Spojenom kráľovstve ročne vykonalo len 6 700 cyklov umelého oplodnenia tzv. IVF – techniky, ktorá pomáha ľuďom s problémami s plodnosťou mať dieťa. Do roku 2019 však tento počet prudko vzrástol na viac ako 69 000, čo naznačuje, že viac žien má problémy s prirodzeným otehotnením.

Problémy s plodnosťou

Odborníci na reprodukciu varujú, že biologické faktory, ako je klesajúci počet spermií a zmeny v sexuálnom vývoji, môžu „ohroziť prežitie ľudstva“.

Dr. Shanna Swan, epidemiologička z Icahn School of Medicine na Mount Sinai v New Yorku, je autorkou prelomovej štúdie z roku 2017, ktorá odhalila, že počas posledných štyroch desaťročí celosvetovo klesol počet spermií o viac ako polovicu.

Varovala, že na vine sú „všadeprítomné chemikálie“, ako sú ftaláty nachádzajúce sa v toaletných potrebách, obaloch potravín a detských hračkách. Tieto chemikálie spôsobujú hormonálnu nerovnováhu, ktorá môže vyvolať „reprodukčnú katastrofu“, povedala.

Profesor Pacey, odborník na kvalitu spermií a plodnosť, však povedal: „Naozaj si nemyslím, že za pokles pôrodnosti sú zodpovedné akékoľvek zmeny v kvalite spermií. Myslím si, že oveľa väčším problémom poklesu pôrodnosti je skutočnosť, že: (a) ľudia sa rozhodujú mať menej detí; a (b) čakajú s ich počatím, až budú starší.“

Obavy z klímy a budúcnosti

Niektorí vedci uvádzajú, že rozhodnutie nemať deti je „najlepšia vec, ktorú človek môže urobiť pre planétu“. Tvrdia, že je to „lepšie“ ako znížiť spotrebu energie, cestovanie či vyberať potraviny na základe ich uhlíkovej stopy.

Vedci z Oregon State University vypočítali, že každé dieťa pridá do „uhlíkovej stopy“b jeho matky približne 9 441 ton oxidu uhličitého. (Každá tona zodpovedá jazde autom po obvode Zeme.)

Odborníci tvrdia, že tieto údaje odrádzajú ľudí, ktorí si uvedomujú klimatické problémy, od toho, aby mali deti. Iní sa rozhodnú nemať deti kvôli obavám o svet, v ktorom budú vyrastať.

Dr. Britt Wray, výskumníčka v oblasti zdravia ľudí a planéty na Stanfordovej univerzite, povedala, že pokles pôrodnosti je spôsobený „strachom z degradovanej budúcnosti v dôsledku klimatických zmien“. Bola jednou z autoriek štúdie časopisu Lancet, do ktorej sa zapojilo 10 000 dobrovoľníkov a ktorá odhalila, že štyria z desiatich mladých ľudí sa boja priviesť na svet deti kvôli obavám týkajúcim sa klímy.

Prečítajte si tiež:

• Víťazstvo rozumu a normálnosti. Transrodové futbalistky v Anglicku končia
• Nemecká rodina hľadá spravodlivosť po tom, čo jej dcéru na psychiatrickej klinike zavraždil schizofrenický trans brazílsky migrant