Moskva 8. mája 2024 (HSP/ria/Foto:TASR/AP-Vladimir Voronin)
V Európe sa deje niečo záhadné, myslí si komentátorka Ria Novosti Irina Alksnis
Prešli už dva dni odvtedy, čo bol britský veľvyslanec (ako aj jeho francúzsky kolega) predvolaný na ruské ministerstvo zahraničných vecí, kde dostal na diplomatické pomery tvrdú nótu.
Po stretnutí ruské ministerstvo zahraničných vecí v oficiálnom vyhlásení uviedlo, že britský vyslanec „bol varovaný, že cieľom odvety za Ukrajinské údery na ruskom území, na ktoré budú použité britské zbrane sa môžu stať akékoľvek britské vojenské zariadenia a vybavenie na území Ukrajiny aj mimo nej“.
Dôvodom demaršu Moskvy bolo nedávne vyhlásenie ministra zahraničných vecí Davida Camerona, v ktorom povolil použitie zbraní odovzdaných Kyjevu – konkrétne rakiet dlhého doletu – na údery na ruskom území. Ide o to isté vyhlásenie, ktoré agentúra Reuters najprv uverejnila 2. mája, potom ho stiahla „na preskúmanie podrobností“ a potom sa k nemu opäť vrátila bez väčších zmien.
Dôvod tohto konania je celkom jasný: Cameronove slová vlastne robia z Británie stranu konfliktu, a tak ich vnímala aj Moskva. Ale zrejme jastraby v londýnskych kabinetoch zvíťazili nad svojimi opatrnejšími kolegami a ministrovo vyhlásenie zostalo nezmenené.
Už viac ako dva roky sa politika Západu voči Ukrajine pohybuje na tenkom ľade: na jednej strane poskytuje Kyjevu silnú všestrannú podporu, na druhej strane formálne trvá na svojej neangažovanosti, a tým nedáva Rusku dôvod na odvetu. V posledných mesiacoch sa situácia začala meniť: beznádejná situácia pre AFU na fronte čoraz viac tlačí Západ – samozrejme, predovšetkým Európu – k priamemu zapojeniu sa do konfliktu. Rastúca agresivita rétoriky európskych lídrov odráža práve zmenu trendu.
Podstata spočíva v tom, že v tomto prípade existuje obrovský odstup medzi slovami a činmi. Jedna vec je nadúvať sa ako Macron a sľubovať oficiálne vyslanie francúzskych jednotiek na Ukrajinu a druhá vec je to skutočne urobiť. Zatiaľ sa všetko obmedzuje na fámy a svedectvá o účasti francúzskych žoldnierov v bojoch a samotný Macron po počiatočnom zápale teraz čoraz opatrnejšie volí svoje formulácie. Napríklad v rovnakom čase, keď si na Smolenské námestie predvolali francúzskeho veľvyslanca, ubezpečil, že jeho krajina nie je vo vojne s Ruskom ani s ruským ľudom.
Situácia je však komplikovanejšia pre Britov, keďže Cameron dal Kyjevu súhlas na úder na ruské územie zbraňami, ktoré mu oficiálne odovzdal Londýn. Tu nezaberajú obvyklé výhovorky o žoldnieroch, ktorí konajú na vlastné riziko a nemajú nič spoločné so štátom. Celkovo je to skutočne veľmi veľký krok Británie k otvorenej vojne s Ruskom.
Zrejme si to však uvedomili až po predvolaní veľvyslanca na ruské ministerstvo zahraničných vecí, v dôsledku čoho následná reakcia Moskvy šokovala Britov a po nej aj celý európsky establišment.
Už mnoho mesiacov – odkedy sa na Západe prejavila verejná tendencia znižovať podporu Kyjevu – úradníci na Západe na plné ústa vysvetľovali, že proces musí pokračovať, pretože Rusko sa na Ukrajine nezastaví a nevyhnutne pôjde ďalej, takže leví podiel Európy je ohrozený vojenskou agresiou Moskvy.
A teraz Západ konečne získal železný argument na podporu svojho stanoviska: Moskva otvorene, priamo a absolútne oficiálne vyhlásila, že áno, zasiahne britské vojenské zariadenia. A áno, zasiahne ich nielen na Ukrajine, ale aj za jej hranicami. A toto vyhlásenie bolo urobené takmer súčasne s oznámením Ruska o cvičeniach s nestrategickými jadrovými zbraňami.
Zdá sa, že je to tu – samotný dôkaz ruskej hrozby, o ktorej možno a treba trúbiť na všetky strany. Ale namiesto toho je ticho. Zatiaľ čo svetové médiá stále písali o jadrových cvičeniach, vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré prisľúbilo vojenskú odpoveď Británii (aj mimo Ukrajiny), bolo pre úradníkov aj médiá ako keby im do úst natiekla voda. V čase uverejnenia článku táto téma v západnom informačnom a politickom poli prakticky neexistuje. Rusofóbovia, ktorí na májové sviatky sľubovali Rusku „prekvapenia“, ako sú masívne raketové a dronové útoky a zničenie Krymského mosta, sa tiež odmlčali a túto tému usilovne ignorujú.
Európania si budú musieť v hlavách preformátovať celý obraz sveta a uvedomiť si, že ikonický ruský medveď, ktorého v posledných rokoch úspešne porážali, je trochu iný ako skutočný pán tajgy. A v skutočnosti sa mu nikto nechce postaviť v boji. Najmä preto, že dnešný dátum nám pripomína, ako sa to skončilo naposledy.
Prečítajte si tiež:
20.8°C
Pondelok 
21.7°C
.jpg)
.JPG)
