Morawiecki hovoril v EP o budúcnosti EÚ; zožal kritiku za stav právneho štátu

Štrasburg 4. júla 2018 (TASR/HSP-Olivier Matthys)

Poľský premiér Mateusz Morawiecki sa v stredu v poradí ako ôsmy vrcholový politik členského štátu EÚ zapojil do diskusie s poslancami Európskeho parlamentu (EP) o budúcnosti Európskej únie.

Počas rozpravy, na ktorej sa za Európsku komisiu zúčastnil jej podpredseda Valdis Dombrovskis, Morawiecki pripomenul, že Poľsko bolo jednou z prvých krajín, ktoré priznali ženám hlasovacie práva. Tiež konštatoval, že právny štát je v Poľsku hlboko zakorenený.

“Ak by neexistovala železná opona, mohli sme byť zakladajúcim členom EÚ. Teraz, ako plnoprávny člen, chceme navrhnúť konštruktívny program, v ktorom rešpektujeme národné identity a právo každej krajiny nastaviť si právny systém v súlade so svojimi tradíciami,” uviedol Morawiecki s jasným odkazom na súčasný spor medzi Bruselom a Varšavou. Exekutíva EÚ vedie právne konanie voči Poľsku kvôli porušeniu zásad právneho štátu a nezávislosti justície.

Poľský premiér pred europoslancami ďalej uviedol, že európsky integračný projekt musí byť “otvorenejší”, lebo súčasná situácia je z dôvodu všetkých naakumulovaných kríz “bezprecedentná”. Medzi aktuálne krízy EÚ zaradil prílev migrantov, brexit a hybridnú vojnu zo strany Ruska.

Morawiecki sa v pléne EP zasadil za bezpečnejšiu Úniu, ktorá by chránila občanov pred globálnymi korporáciami a ambicióznou kohéznou politikou by bojovala proti vnútorným nerovnostiam. Podľa jeho slov Poľsko odstraňuje medzery vo svojom systéme výberu daní a bojuje proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Zároveň naznačil, že za súčasnú situáciu je zodpovedné pasívne poľské súdnictvo, ktoré poriadne nefungovalo.

Šéf poľskej vlády spomenul aj výzvy 21. storočia, keď poukázal na to, že EÚ potrebuje pravidlá hospodárskej súťaže prispôsobené digitálnemu veku, ktoré by boli zamerané aj na spoločnosti ako Google či Facebook.

Pred europoslancami sa kriticky vyjadril voči projektu plynovodu Nordstream 2, ktorý podľa neho povedie k zvýšeniu vplyvu Ruska na poľskú ekonomiku. Na druhej strane privítal plány na zriadenie Európskeho obranného fondu a investície do obranného sektora v EÚ.

Pri citlivej téme migrácie Morawiecki vyzval EÚ, aby zaujala realistickejší postoj ohľadom prílevu migrantov a v mene svojej krajiny ponúkol zdvojnásobenie úsilia pri financovaní rozvojového plánu pre Afriku.

Počas následnej rozpravy s lídrami politických skupín v EP Morawiecki čelil najmä otázkam spojeným s reformou poľského justičného systému, ktorá podľa nich ohrozuje právny štát. Väčšina rečníkov odsúdila poľskú vládu za snahu o upevnenie si vlastnej moci.

Zákonodarcovia súhlasili s postojom Morawieckeho k rozvojovej stratégii EÚ, energetickej bezpečnosti a spoločnej obrane, takmer všetci sa však zhodli na nevyhnutnosti budovať EÚ na spoločných hodnotách právneho štátu.

Europoslanci poukázali aj na to, že Poľsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá mala deľbu moci zakotvenú v ústave. Nútený odchod sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku a podriadenie súdov politickej kontrole, čo je hlavným predmetom sporu medzi Bruselom a Varšavou, nie je preto podľa poslancov EP súčasťou poľskej národnej tradície. V tomto duchu europoslanci vyjadrili podporu poľským občanom, ktorí po celej krajine protestujú proti zmenám v justičnom sektore.