Morales súhlasí s novými voľbami po kritickej správe Organizácie amerických štátov

La Paz 10. novembra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Juan Karita)

Bolívijský prezident Evo Morales súhlasil v nedeľu s novými prezidentskými voľbami po kritickej správe Organizácie amerických štátov (OAŠ), ktorá konštatovala vážne nezrovnalosti pri hlasovaní z 20. októbra. Informovala o tom agentúra Reuters

Opätovné víťazstvo dlhoročného ľavicového lídra krajiny vyvolalo v Bolívii rozsiahle protesty. Opozícia tvrdí, že pri hlasovaní došlo k podvodom.

V správe OAŠ, zverejnenej skôr v priebehu dňa, sa uvádza, že októbrové voľby by mali byť anulované po tom, ako organizácia pri svojej kontrole zistila “jasné manipulácie” hlasovacieho systému, v dôsledku ktorých nemohla overiť výsledky.

Morales na tlačovej konferencii v La Paze tiež povedal, že vymení členov hlavného volebného orgánu krajiny. Ten bol terčom ostrej kritiky po tom, ako neobjasnené pozastavenie sčítania hlasov viedlo k početným obvineniam z podvodov a podnietilo audit volebného procesu zo strany OAŠ.

Morales, ktorý sa dostal k moci v roku 2006 ako prvý domorodý prezident Bolívie, obhajoval svoje opätovné zvolenie, uviedol však, že sa bude držať zistení z auditu OAŠ.

Niekoľkotýždňové protesty proti sporným voľbám sa vystupňovali tento víkend, keď sa k protivládnym demonštrantom v troch mestách pridali aj policajti. Armáda oznámila, že nemá v súvislosti s protestmi v úmysle zasahovať.

“Manipulácie s počítačovými systémami sú takéto rozsahu, že ich musí hĺbkovo vyšetriť bolívijský štát, aby a to objasnil a stanovil zodpovednosť v tomto závažnom prípade,” píše sa v predbežnej správe OAŠ.

“Prvé kolo volieb, uskutočnené 20. októbra, musí byť anulované a volebný proces sa musí začať znova,” uviedla organizácia v separátnom vyhlásení.

OAŠ dodala, že je štatisticky “nepravdepodobné”, že Morales získal pred svojím najbližším súperom Carlosom Mesom desaťpercentný náskok potrebný na priame víťazstvo v prvom kole.

Oficiálne výsledky bolívijských úradov pritom uvádzali, že Morales zvíťazil so ziskom 47,07 percenta hlasov, zatiaľ čo hlavný opozičný kandidát, exprezident Carlos Mesa, získal 36,51 percenta odovzdaných hlasov.

Po takomto oznámení prepukli protesty, najmä v súvislosti s pozastavením sčítania hlasov na takmer 24 hodín.