Môj profil 
Predplatné
Výskum odhalil, že predovšetkým mladí voliči “sú oveľa menej naklonení k plánovaniu rodiny” pred referendom stanoveným na 23. júna. Viac než 40-stranová štúdia nazvaná “V mysli voliča” uvádza, že významná časť britských voličov sa “už pripravuje na zmenu bývania, banky a dovolenky, či dokonca plánovania rodiny – podľa toho, aký výsledok sa dozvie počas referendovej noci”.
“Zistili sme, že voliči vo všeobecnosti, no najmä mladí voliči, sú oveľa menej naklonení plánovať si rodinu… v kontexte prípadného výsledku za vystúpenie z EÚ v porovnaní s hlasovaním v prospech zotrvania v únii,” píše sa v štúdii.
Avšak už i referendum samotné a neistota z neho vyplývajúca spôsobila, že ľudia sú oveľa zdržanlivejší pri zakladaní či rozširovaní rodiny.
Prieskum ďalej ukázal, že väčšina Britov (54 percent) vníma blížiace sa referendum ako najdôležitejšie hlasovanie za obdobie celej jednej generácie, pričom 81 percent ľudí ho radí k trom najdôležitejším hlasovaniam. Voliči tvrdia, že pri ich rozhodovaní bude zohrávať silnejšiu úlohu širší záujem než ich vlastný: ide im totiž viac o dobro národa a budúcich generácií.
Popri tom však všetko nasvedčuje tomu, že referendum bude znamenať práve zrážku generácií. Názory na to, či zostať alebo odísť z EÚ, a tiež čo to Británii prinesie, sa vo všeobecnosti lámu pri veku 40 rokov. Predovšetkým najmladší voliči sa obávajú, že ich vystúpenie Británie z EÚ výrazne poškodí.
Zjavné kontrasty sa ukazujú aj medzi silne proeurópskym Londýnom a jeho okolím na jednej strane a rázne euroskeptickým stredným a východným Anglickom na strane druhej. Severné Írsko a Škótsko sa jednoznačne pridali na stranu priaznivcov zotrvania Británie v EÚ.
Ústrednou myšlienkou odporcov členstva v únii je podľa prieskumu želanie obmedziť imigráciu. Až s veľkým odstupom nasleduje ich nespokojnosť s nadmernou bruselskou reguláciou.
Tábor priaznivcov členstva v EÚ má tri hlavné argumenty, ktorým pripisuje približne rovnakú dôležitosť: prístup k najväčšiemu trhu na svete, európanstvo Britov a tiež zvýšenie svetového významu Británie ako člena silného európskeho bloku.
Podľa autorov štúdie je pozoruhodné, že argumenty za vystúpenie Británie sú v podstate viac “technické”, kým argumenty za zotrvanie krajiny v EÚ sú “skôr politické, ba až ideologické”. Tento jav je ešte vypuklejší pri generačnom porovnaní – starší voliči zastávajú technické argumenty, kým mladší najmä politické a ideologické. Pritom je pozoruhodné, že priaznivci EÚ označujú svoje postoje za vecnejšie a menej emotívne.
Britským voličom vo všeobecnosti neprekáža, že ich krajina je v jednej únii s väčšinou súčasných členských krajín, najmä tých tzv. starých. To isté však platí, i keď v menšej miere, aj pre Grécko a nové členské krajiny ako Poľsko (na Slovensko sa v prieskume vyslovene nepýtali). Podľa výskumníkov je zaujímavé, že podobne sa na túto otázku pozerajú priaznivci brexitu aj bremainu.
Ich názory sa však už líšia pri členstve krajín ako Rumunsko či prípadnom prijatí Ukrajiny do EÚ. Podobné rozdiely sú aj medzi mladšími a staršími voličmi – kým mladší než 40 rokov väčšinovo súhlasia s členstvom Británie v spoločenstve s Gréckom, Chorvátskom, Rumunskom či Ukrajinou, starší sú proti.
V otázke vyhraneným voličom, ako by sa Británii vodilo, keby ich názor v referende prevážil, majú všetci jasno – bude lepšie. Nerozhodnutí voliči však pri tejto otázke majú bližšie k priaznivcom zotrvania; a s vystúpením zo spoločenstva si skôr spájajú riziká.
Aký vplyv bude mať budúcotýždňové referendum na spotrebiteľskú náladu? Podľa autorov štúdie už referendum samotné vytvorilo atmosféru neistoty, bez ohľadu na jeho výsledok. Negatívne dôsledky sa však ukazujú výraznejšie pri prípadnom vystúpení Británie z EÚ.
Dotklo by sa to významných životných rozhodnutí, bývania, investícií, spotreby či plánovania dovolenky. Naopak, brexit by viedol k oživeniu trhu s pôžičkami, prestupom medzi bankami či k väčšiemu využívaniu krátkodobej zábavy, ako napríklad reštauračných služieb.
.JPG)
