Môj profil 
Predplatné
Návrh novely zákona, ktorý upravuje tabuľkové platy vo verejnej správe, predložil na marcovú schôdzu aj s poslancami Vierou Dubačovou, Katarínou Macháčkovou, Jozefom Mihálom, Simonou Petrík, Zuzanou Zimenovou a Otom Žarnayom (všetci nezaradení). Jeho cieľom je, aby štát dodržiaval vlastné zákony a dôstojne platil svojich zamestnancov. “Na Slovensku je 144.000 ľudí, na ktorých sa zabúda. Sú to ľudia, ktorí opatrujú našich rodičov v domovoch sociálnych služieb, kuchárky, školníci či ľudia, ktorí reštaurujú umelecké diela. Sú to ľudia platení na základe zákona o verejnej službe a dlhé roky ich nikto nerieši,” upozornil Beblavý.
Podľa jeho slov je veľká časť týchto ľudí oficiálne platená pod úrovňou minimálnej mzdy. Ich platové tabuľky totiž začínajú sumou 292 eur, pričom minimálna mzda je 435 eur. “V praxi je to urobené tak, že tí, čo sú pod minimom, dostávajú osobitné príplatky, aby sa dostali aspoň na minimálnu mzdu. Veľká časť týchto zamestnancov je dnes v minimálnej mzde, a to aj pomerne kvalifikovaní zamestnanci. Sú v nedôstojnej a ponižujúcej pozícii, keď sa musia doprosovať štátu, aby ich doplatil aspoň do minimálnej mzdy,” upozornil Beblavý.
Opozičný poslanec pripomenul, že minimálna mzda na Slovensku nie je len jedna, ale je ich šesť. “Zákonník práce hovorí, že jej úroveň závisí od obsahu a kvalifikovanosti práce a siaha od 435 až po 870 eur. Štát tento zákon vynucuje voči súkromnému sektoru, ale nie voči sebe. Pre týchto ľudí vo verejnej službe totiž začína najvyššia trieda na 633 eurách, čo je 240 eur pod tým, čo garantuje Zákonník práce,” povedal s tým, že zo zamestnancov vo verejnej službe sa stáva armáda pracujúcej chudoby.
Beblavý sa pýta, že ak to štát nechce a nevie riešiť v situácii, keď sú už štyri roky po kríze, keď ministerstvo financií každý polrok zvyšuje odhady daňových príjmov, tak kedy na to bude mať? “Myslíme si, že ten čas je dnes,” zdôraznil.
Návrh novely zákona hovorí, že najnižší plat zamestnancov vo verejnej službe má začínať minimálnou mzdou a najvyšší jej dvojnásobkom tak, ako je to podľa zákona. “Náš odhad je, že priemernému zamestnancovi vo verejnej službe by sa zvýšila mzda asi o 100 eur mesačne. Štát by to stálo 232 miliónov eur ročne, väčšina sa mu však vráti cez odvody či dane. Čistý náklad je teda 62 miliónov eur ročne. Je teda otázka, nie či sa to dá, ale či sa chce,” myslí si.
Keďže väčšina týchto zamestnancov pracuje v samospráve, Beblavý navrhuje, aby štát kompenzoval VÚC, obciam a mestám tieto dosahy. Obciam sa má zvýšiť podiel na dani z príjmu fyzických osôb zo súčasných 70 na 74 percent a pre VÚC by mali byť zvýšené výdavky kompenzované prinavrátením podielu na dani z motorových vozidiel, a to vo výške 90 percent.
.JPG)
.jpg)
