Môj profil 
Predplatné
Ďalšie rodiny neočkujú preto, lebo podobné prípady poškodenia očkovaním osobne poznajú, a po skúsenostiach iných sa rozhodli svoje deti nevystaviť riziku nežiaducich účinkov očkovania.
„Systém uznávania kontraindikácií je nejasný, ani tie závažné nežiaduce účinky, ktoré výrobca vakcíny uvádza, rodičom neuznajú ako postvakcinačný účinok. Rodičia na vlastnom dieťati pozorujú zmeny v zdravotnom stave po očkovaní, niekedy opakovane, napríklad vážny atopický ekzém. Pediater však nevidí súvislosť s vakcináciou a keď kožné ochorenie pominie, núti rodiča k ďalšiemu očkovaniu, po ktorom sa však zdravotný problém vráti v ešte väčšom rozsahu. Pediater opäť „nezbadá“ príčinu vo vakcíne, preto sa rodičia rozhodnú neočkovať a radšej platili nespravodlivé pokuty, akoby mali vedome ublížiť svojmu dieťaťu.“ vysvetľuje Iva Vranská Rojková, predsedníčka o.z. Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, ktoré predložilo hromadnú pripomienku ministerstvu.
Niektorí, napr. aj slobodné matky sa ocitnú v chudobe na pokraji prežitia, keď odteraz jeden z rodičov bude musieť ostať doma, lebo neočkované deti budú mať zakázaný vstup do škôlky. Absurdné je, že sa to netýka detí, ktoré vykonávajú povinné predprimárne vzdelávanie vo veku 5 rokov, ktoré má byť čoskoro schválené parlamentom.
Dve organizácie zastupujúce rodičov a verejnosť pripomienkovali návrh novely, na rozporovom konaní ich však tvrdo odbili, že nemajú legitimitu. Tú majú len lekári, odborníci. Pritom mnohí rodičia majú skúsenosti, že pediatri ani nepoznajú zloženie vakcín, ktoré rutinne podávajú. Pred nežiaducimi účinkami nevarujú, hoci majú zo zákona povinnosť.
Tá sa však nekontroluje ani nesankciuje. Centrum pre bioetickú reformu navrhovalo, aby o kontraindikáciach a nežiaducich účinkoch informoval lekára pacienta alebo jeho zástupcu aspoň 7 dní vopred a potvrdil to rodič podpisom. MZ SR kontrolovať povinnosť lekárov nebude, no kontrola bude preverovať, či lekári hlásili odmietnutia očkovania rodičmi.
Zástupcovia rodičov argumentovali odbornými stanoviskami. Napr. MŠ SR vo svojej pripomienke potvrdilo ich výhrady, že ide o diskriminačné opatrenie na základe veku. Antidiskriminačný zákon v oblasti vzdelávania a poskytovania služieb zakazuje diskrimináciu aj pre „iné presvedčenie“.
Asociácia lekárov Slovenska pripomienkovala návrh s tým, že naozaj lekár nemôže prehlásiť, že dieťa je imúnne, ak je očkované. Niektoré deti si nevytvoria protilátky a ochrana protilátkami rapídne klesá z roka na rok pri niektorých vakcínach, ako poukázalo aj Centrum pre bioetickú reformu údajmi z oficiálnych zdrojov Imunologického prehľadu. Počet týchto detí je v škôlkach oveľa vyšší ako tých, ktoré očkovanie odmietli.
Ak pre ministerstvo rodičia nemajú legitimitu vyjadrovať sa k zdravotnej starostlivosti dieťaťa, tak je to arogancia skrývajúca sa za odbornosť. Napríklad Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania opakovane žiada, aby odborníci vyhodnotili, aký dopad na zdravie populácie má politika očkovania ako primárnej starostlivosti o zdravie dieťaťa, pretože aj podľa pediatrov s dlhoročnou praxou, deti nikdy neboli také choré ako dnes. Odborníci však k tomuto nepristúpili.
Vieme tiež, že odborníci už v minulosti dávali ľuďom ortuť, púšťali krv zo žily /tak zabili prezidenta Washingtona/, odporúčali fajčenie a cukor, v 19. st. odmietali po pitvách si umývať ruky, než išli k pôrodom /prípad Dr. Simmelweis vo Viedni/, napokon odborníci stáli aj za nacistickými zločinmi proti ľudskosti. Práve po vojne vznikol dôraz na slobodný a informovaný súhlas ako základný bioetický princíp, lebo lekári nemôžu vnucovať svoje zákroky nikomu, ako nás k tomu aj zaväzuje Dohovor Rady Európy o biomedicíne.
Tento návrh MZ SR je nátlakom a uzákoneným vydieraním ekonomického charakteru. Ak by všetko bolo také ružové ohľadom očkovania, nemali by sme tu represiu, ľudia by si sami kupovali vakcíny a nie ako teraz, že ich nechcú, keď sú ešte aj zadarmo. Asi tie vakcíny nebudú až také bezpečné, ak sa odmietanie musí sankcionovať. Napriek podobnému zákazu prijímania deti do škôlok v ČR sa zvyšuje počet rodičov odmietajúcich očkovanie, takže takýto nátlak len spochybní viac ľudí. Vytvára veľkú nedôveru, lebo tí, ktorí mali nežiaduce účinky, sa cítia oklamaní, že o rizikách ani netušili. Preto vzniká aj odpor voči očkovaniu.
A kedy už bude ochota prijať zákon o odškodnení obetí očkovania? Je absurdné, ak zákonom stanovená povinnosť nie je doplnená odškodnením rodín za škody, ktoré po jej splnení vznikli. Pretože poškodenia očkovaním na Slovensku sú. Vrátane úmrtí. Pripomeňme napríklad smrť Maroška S. z Oravy na tretí deň po očkovaní alebo šesťročného Davidka P., ktorého príbeh prerozprávala kniha Davidov odkaz.
Jana Tutková
.jpg)
