Môj profil 
Predplatné
“Ministerstvo oceňuje úsilie Európskej komisie ponúknuť detailný prehľad pokroku, ktorý kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti za ostatný rok dosiahli s cieľom naplniť svoje eurointegračné ciele,” uvádza sa v stanovisku. Slovenský rezort diplomacie je presvedčený, že rozširovanie Únie na základe plnenia stanovených kritérií je strategickou investíciou do bezpečnej, stabilnej a zjednotenej Európskej únie založenej na spoločných hodnotách. Rešpektovanie princípov demokracie, ľudských práv, ako aj pokrok v oblasti právneho štátu, slobody médií a regionálnej spolupráce zostávajú podstatnými kritériami pre napredovanie k plnoprávnemu členstvu v Únii.
“Osobitne vítame opätovné odporúčanie otvoriť prístupové rokovania so Severným Macedónskom a Albánskom o členstve v EÚ. Obe krajiny podľa nášho presvedčenia dosiahli dostatočný pokrok potrebný na začatie negociačného procesu, ktorý je len ďalšou náročnou etapou procesu modernizácie a reforiem. Slovensko bude presadzovať, aby Rada EÚ a následne Európska rada prijali príslušné rozhodnutia o otvorení prístupových rokovaní s obomi krajinami na svojich zasadnutiach v júni 2019,” avizuje ministerstvo. Veria, že spolu s ostatnými členskými krajinami EÚ v najbližších týždňoch prijmú rozhodnutia opierajúce sa o dlhodobé a strategické záujmy EÚ. “Slovenská republika sa bude zasadzovať za to, aby podpora modernizácie a reforiem krajín usilujúcich sa vstúpiť do EÚ, ako aj politika rozširovania Únie bola zaradená medzi priority novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu,” dodáva sa v stanovisku.
Rezort diplomacie okrem toho teší, že Čierna Hora dosiahla výrazný pokrok v prístupových rokovaniach. Veria, sa v najbližšom období sa sústredí na splnenie podmienok pre predbežné uzatvorenie ďalších rokovacích kapitol. Oceňujú aj pokrok Srbska dosiahnutý vo viacerých oblastiach, čo by sa malo odraziť aj v tempe otvárania rokovacích kapitol. “Od Srbska takisto očakávame úsilie dosiahnuť komplexnú právne záväznú dohodu o normalizácii vzťahov s Prištinou. Plnenie záväzkov vyplývajúcich zo Stabilizačnej a asociačnej dohody, ako aj z dohody CEFTA, a návrat k dialógu s cieľom dosiahnuť komplexnú právne záväznú dohodu so Srbskom očakávame aj od Prištiny,” pokračuje MZV. Pokiaľ ide o žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ, ministerstvo verí, že stanovisko Komisie pomôže vedeniu krajiny pokročiť v reformách a nadobudnutiu postavenia kandidátskej krajiny.
Európska komisia tento týždeň vyzvala členské štáty EÚ, aby otvorili prístupové rozhovory s Albánskom a Severným Macedónskom. Balkánske krajiny podľa nej už uskutočnili potrebné reformy. Šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini uviedla, že rozhovory o pristúpení týchto dvoch krajín do Európskej únie (EÚ) by sa mali začať čo najskôr. “Sú pripravení. Toto je naše hodnotenie,” povedala s tým, že ide o proces založený na zásluhách. Neocenenie a nereagovanie na objektívny pokrok podľa nej poškodí dôveryhodnosť Európskej únie.
Rozšírenie únie na 28 štátov skomplikovalo rozhodovací proces v tomto bloku. Nie je jasné, či budú členské štáty s takýmto krokom súhlasiť. Na začiatku svojho funkčného obdobia na čele EK v roku 2014 jej predseda Jean-Claude Juncker povedal, že počas jeho mandátu, ktorý mu končí 31. októbra, do únie nevstúpi žiadna nová krajina. Odkedy sa začiatkom 90. rokov rozpadla Juhoslávia, perspektíva členstva v Európskej únii je silným motorom reforiem na nestálom Balkáne. Európska komisia v stredu vydala tiež hodnotiacu správu o vyhliadkach tureckého členstva v únii. Turecko sa podľa nej naďalej vzďaľuje od Európskej únie a jej hodnôt a Brusel nevidí žiadny dôvod na odblokovanie rozhovorov o členstve Turecka v únii. EK v správe kritizovala “vážny úpadok v oblastiach dodržiavania princípov právneho štátu a základných práv” v Turecku.
.jpg)
.JPG)
