Môj profil 
Predplatné
Od zmien ministerka očakáva pokračujúce zefektívňovanie súdnictva a ďalšie zlepšenie prístupu k spravodlivosti. Na dnešnom stretnutí s novinármi označila za ťažiskový navrhovaný inštitút hromadného výberového konania nových sudcov na krajskom princípe. Výsledkom má byť zoznam kandidátov na sudcov pre obvody jednotlivých krajských súdov, z ktorých bude Súdna rada prideľovať už plnohodnotných kandidátov priamo na uvoľnené sudcovské miesta sudcov na jednotlivých okresných súdoch v rámci kraja.
„Ide nám o to, aby sme zabezpečili plynulé obsadzovanie sudcovských miest na jednotlivých súdoch, čo v systéme, ktorý platí dnes, keď výber sudcu trvá až deväť mesiacov alebo rok, jednoducho nie je možné,“ ozrejmila ministerka s tým, že v systéme je dnes permanentne zhruba 100 neobsadených sudcovských miest. Výber natiahlo najmä zavedenie takzvaných sudcovských previerok, keď vhodnosť kandidátov posudzuje Súdna rada na základe podkladov Národného bezpečnostného úradu.
Od hromadného výberu si Žitňanská sľubuje i to, že prinúti zainteresovaných viac plánovať, systémovo pracovať a predvídať, koľko nových sudcov bude justícia potrebovať. Tiež však zvýšenie záujmu o sudcovskú kariéru, čoho dôsledkom má byť i zvýšenie kvality kandidátov. Po novom by sa mali uchádzači o sudcovskú funkciu vyberať minimálne raz ročne, v jeden deň na všetkých ôsmich krajských súdoch naraz.
Hromadný výber vygeneruje databázu kandidátov, ktorí následne prejdú potrebnými previerkami a prípravným vzdelávaním. Hneď ako sa v kraji uvoľní, alebo vytvorí sudcovské miesto na niektorom z okresných súdov, Súdna rada naň pridelí kandidáta s najvyšším počtom bodov v zozname a predloží ho prezidentovi na vymenovanie.
Kandidát nebude môcť odmietnuť prácu na menej atraktívnom súde, inak by zo zoznamu vypadol. Navyše bude musieť na danom súde odpracovať päť rokov, kým bude môcť požiadať o preloženie.
Ministerka uviedla, že ostane zachovaná otvorenosť výberových konaní, ich transparentnosť a verejná kontrola. Databáza kandidátov, ktorá vzíde z otvoreného výberového konania, bude zverejnená na stránke ministerstva. Výber nových sudcov budú mať na starosti päťčlenné krajské komisie, kde dvaja členovia budú zástupcami Súdnej rady, dvaja zástupcami ministerstva a zvyšný člen zástupcom dotyčného krajského súdu. Prvý hromadný výber sa podľa odhadu Žitňanskej uskutoční v septembri tohto roku. Na súdy by sa tak po novom vybratí sudcovia mohli začať prideľovať v priebehu roku 2018.
Zmeny v kvalitatívnom hodnotení sudcov majú odstrániť súčasný stav, keď sa sudcovia hodnotia navzájom v päťročných intervaloch popri svojej sudcovskej práci. Žitňanská navrhuje profesionalizáciu hodnotenia. Po novom ho majú zabezpečovať trojčlenné krajské hodnotiace komisie pozostávajúce zo sudcov, ktorí sa budú venovať iba tejto činnosti. Členmi komisií môžu byť aj emeritní sudcovia. Komisie bude kreovať Súdna rada na návrh z justičného prostredia alebo z ministerstva spravodlivosti.
„Hodnotenie je súčasť práce so sudcom počas jeho neobmedzeného mandátu,“ vysvetlila ministerka. „Po novom by mali byť tieto výsledky hodnotení aj zverejňované, čiže je to forma skladania účtov, ale primárne ide o spätnú väzbu pre sudcu, aby videl, ako je jeho práca hodnotená a mohol niečo zmeniť alebo zlepšiť,“ zdôvodnila. Očakáva aj to, že hodnotenia sudcov budú pestrejšie oproti súčasnosti, keď sudcovia získavajú takmer výlučne najlepšiu známku. Zmenený systém môže podľa nej tiež dostať pod väčší tlak nevyhovujúcich sudcov, ktorí sa na základe neho rozhodnú justíciu opustiť.
Cieľom zmien v disciplinárnej zodpovednosti je zefektívniť inštitút disciplinárneho konania. To chce Žitňanská dosiahnuť určením orgánu zodpovedného za dohľad nad plynulosťou disciplinárnych konaní. Kompetencie po novom získa Súdna rada. „Bude si môcť aj sudcu disciplinárneho senátu zavolať a pýtať sa ho, prečo sa v konaní plynulo nepostupuje,“ ozrejmila ministerka.
Novely sudcovských zákonov upresňujú aj pomery v Súdnej rade, ktorú tento rok čaká rozsiahla personálna obmena, keď končí funkčné obdobie členov volených sudcami, Národnou radou SR a vymenovaných vládou. Žitňanská navrhuje, aby parlament, prezident a vláda primárne nominovali do tohto ústavného orgánu osoby, ktoré nie sú sudcami. Dočisťuje tiež úpravu nezlučiteľnosti funkcií člena Súdnej rady a predsedu súdu.
.jpg)
.JPG)
