Mimovládky vytvorili spoločnú platformu. Akú má reálnu spoločenskú váhu? Oproti voleným politickým stranám takmer žiadnu

Bratislava 10. októbra 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Na Slovensku vznikol akýsi „Národný front“ mimovládok. Jeho legitimita je rovnaká ako legitimita ľubovoľnej inej rovnako početnej množiny dospelých občanov, napríklad diabetikov, železničných modelárov, obyvateľov Keceroviec alebo chovateľov čiváv. Rozdiel je v tom, že mimovládkari sa cítia byť čímsi viac

Tridsaťštyri mimovládok sa rozhodlo spojiť a vydať memorandum (viac nájdete na ich stránke: www.platformahlas.sk), kde konštatujú, že „Útoky voči občianskemu sektoru zo strany politického extrému a konšpiračných médií sa za ostatné dva roky výrazne zintenzívnili. Stali sa aj súčasťou komunikácie viacerých politických strán. Preto na Slovensku vzniká nová platforma – Hlas občianskych organizácií. Pôvodne ju založilo 34 organizácií, ktoré chcú upozorniť na dlhodobo neriešené témy občianskeho sektora. Národná rada Slovenskej republiky už v tomto volebnom období riešila viaceré legislatívne návrhy, ktorých cieľom bolo obmedzenie činnosti mimovládnych neziskových organizácií (MNO) alebo stigmatizácia MNO financovaných a spolufinancovaných zo zahraničia.“

Ako to teda s tými mimovládkami vlastne je? Predovšetkým treba zdôrazniť, že neštátne občianske organizácie združujúce nadšencov a ľudí, ktorí chcú pomáhať, ktorí povýšili nejaké ušľachtilé poslanie nad vlastnú pohodlnosť, sú požehnaním pre spoločnosť. Ľudská pospolitosť bez idealistov a obetavcov by bola smutná, bezútešná. Týmto ľuďom patrí obrovská vďaka a obdiv.

Celkom iným prípadom však je, ak niekto chce spoločenstvo týchto šľachetných duší zneužiť a pod pláštikom mimovládnej organizácie sa snaží obísť štandardné demokratické mechanizmy a zneužiť ich na presadzovanie nejakej agendy.

Aby to bolo ešte jasnejšie: je to podobná situácia, ako keď sa teroristi prezlečú za príslušníkov Červeného kríža, aby boli chránení pred paľbou a dostali sa bližšie k miestu, ktoré chcú vyhodiť do luftu. Neznamená to, že by pracovníci Červeného kríža boli teroristami, a ani nie je vina pracovníkov Červeného kríža, že teroristi zneužívajú ich krytie. Rozdiel medzi skutočnými pracovníkmi Červeného kríža a teroristami prezlečenými za nich je asi každému jasný – a podobne by sme mali vidieť aj rozdiel medzi mimovládkami a „mimovládkami“.

Demokracia je vtedy, keď má hlas každého občana rovnakú váhu. Teda keď hlas mimovládkara má takú istú váhu ako hlas Dezidera z Hornej Dolnej, Jolany z Dolnej Hornej, či ktoréhokoľvek iného dospelého občana. To je však presne to, čo niektorým (zďaleka nie všetkým) mimovládkam prekáža, pretože práve preto vznikli, aby tento demokratický princíp obišli a ovplyvňovali dianie v krajine väčším dielom, než by prislúchalo počtu ich členov a priaznivcov.

Vyššie spomenutá platforma 34 mimovládnych organizácií sa snaží dodať svojmu manifestu a svojmu postaveniu v spoločnosti väčšiu váhu na základe prieskumu, ktorý si dali urobiť u agentúry Focus na štandardnom paneli vyše tisíc respondentov. V prieskume im vyšlo, čuduj sa svete, že väčšina ľudí mimovládkam dôveruje. A medzi riadkami je tam tak akosi nenápadne naznačené, že to vlastne znamená, že ľudia na Slovensku súhlasia s mimovládnym sektorom presne v tej podobe a zložení, v akej tu je. A tu je ukryté ďalšie veľmi nekorektné zavádzanie, pretože sa tu hádžu do jedného vreca hrušky dobré spolu s hnilými.

Keby otázka v prieskume stála tak, či ľudia dôverujú mimovládkam, ktoré nezasahujú do politicky citlivých tém a transparentne, poctivo, skromne a bez mediálneho cirkusu riešia iba pomoc ľuďom, asi by sa percento „verím“ pomerne výrazne blížilo k stovke. Ale naopak, keby otázka znela, či ľudia veria mimovládkam zameraným na formovanie názorov verejnosti na politicky citlivé otázky, ktoré v konečnom dôsledku podporujú iba jednu stranu politického spektra a sú financované z nejasnej hmloviny medzinárodných fondov, ktoré sa v konečnom dôsledku z veľkej časti zbiehajú v USA, vtedy by asi nebolo príliš ďaleko od pravdy tvrdenie, že by asi nadpolovičná väčšina ľudí povedala „nedôverujem“.

Ale na tom v skutočnosti aj tak nezáleží. Ten prieskum totiž tak či onak nemá žiadnu reálnu váhu. Po prvé, nič zmysluplne nekvantifikuje ani nedokazuje. Po druhé, nie je žiadnym oficiálnym nástrojom, ktorý by kohokoľvek k čomukoľvek oprávňoval. A po tretie, legitímnosť akejkoľvek skupiny ľudí v demokracii môže byť daná iba počtom jej stúpencov a nie výsledkom prieskumu dôveryhodnosti či nedôveryhodnosti.

V demokracii pre politické strany platia prísne pravidlá. Ak chcú aj nejaké iné subjekty akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať politiku štátu v citlivých otázkach, a tieto vôbec nemusia byť prvoplánovo politické, tak potom by mali platiť pre ne podobné pravidlá, ako pre politické strany. Ak občan pri voľbách musí predložiť občiansky preukaz, aby jeho hlas nebol zneužitý a dostala ho správna strana, potom by mala byť podobne jednoznačne zdokladovaná aj legitimita každého iného subjektu, ktorý vystupuje na verejnej politicko-informačnej scéne, a tiež jeho finančné pozadie, aby bolo jasne identifikovateľné, čie myšlienky za čie peniaze šíri.

Proti snahe o jednoznačnú identifikáciu štruktúr, ktoré stoja za financovaním mimovládok, samozrejme, trafené husi intenzívne lobujú, bojujú a gágajú. Pritom je ten princíp jasný ako facka, a krištáľovo čisto demokratický. Naopak, snaha robiť politiku bez voličskej legitimity, je pokusom obísť demokratické štruktúry, a v podstate pokus o podvod.

Mimovládky sa teda platformujú, vyzerá to masovo. Lenže sú to v skutočnosti stovky, maximálne tisíce ľudí, ktorých relevantnosť je práve taká, ako napríklad relevantnosť strany s porovnateľným počtom priaznivcov. Tak napríklad v roku 2016 získala napríklad strana Demokrati Slovenska – Ľudo Kaník 1998 hlasov, Koalícia Spoločne za Slovensko 1777 hlasov, Strana moderného Slovenska až 4559 hlasov. Kto sa dnes pýta na ich názory? (Nič proti tým dobrým ľuďom, boli vybraní len ako príklad.) Zato odborníci z „trojčlovekovej“ mimovládky majú často dvere k politike, k navrhovaniu zákonov otvorené dokorán…

Na záver si zacitujme zo stránky platformy mimovládok: „Vznik Hlasu občianskych organizácií umožnila európska sieť nadácií Network of European Foundations vďaka finančnej podpore prostredníctvom jej programu Civitates.“ Teda inými slovami, nadnárodní slniečkoví mimovládkari podporili vznik hnutia slovenských mimovládok, akéhosi „Národného frontu tretieho sektora“. O čom to samo osebe svedčí?

Zoznam organizácií, ktoré sú členmi Hlasu občianskych organizácií:

Asociácia pre mládež, vedu a techniku – AMAVET

Association for Culture, Education and Communication – ACEC

Centrum environmentálnych aktivít

Centrum komunitného organizovania

Centrum nezávislej kultúry Záhrada

Centrum pre filantropiu

Centrum pre výskum etnicity a kultúry – CVEK

Červený nos – Clowndoctors

Človek v ohrození SR

EduRoma – Roma Education Project

ETP Slovensko

Green Foundation

Greenpeace

Human Rights League – Liga za ľudské práva

Inštitút pre aktívne občianstvo

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť – Slovak Governance Institute

Karpatská nadácia

Mareena

Nadácia Cvernovka

Nadácia Ekopolis

Nadácia Jána Langoša

Nadácia Milana Šimečku

Nadácia otvorenej spoločnosti

Nadácia Pontis

Nadácia pre deti Slovenska

Nomantinels divadlo

PDCS

Post bellum

Priatelia Zeme – CEPA

Rada mládeže Slovenska

Slovenská debatná asociácia

Tabačka kulturfabrik

Via Iuris

YMCA

Zastavme korupciu

Živica

Ivan Lehotský