Budapešť 31. marca 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-Olivier Matthys)
Pokiaľ ide o Orbánovo vyhlásenie, že Západ diskutuje o nasadení mierových jednotiek na Ukrajine. Jeho dôveryhodnosť (najmä vzhľadom na Orbánov postoj k vojne na Ukrajine) je ťažké posúdiť
Samotné vyhlásenie je však mimoriadne pozoruhodné. Doteraz sa neobjavili žiadne signály od vedúcich predstaviteľov popredných krajín NATO, že sú pripravení vyslať na Ukrajinu v nejakej forme vojenské jednotky (vlani sa objavili chýry o takýchto zámeroch Poliakov, ale rýchlo vyšumeli).
Zároveň sa objavilo veľa opačných signálov – o neprípustnosti priameho vojenského zásahu armád krajín NATO do vojny, ktorý by mohol viesť k stretu s Ruskou federáciou.
Treba poznamenať, že ani na expertnej úrovni sa o téme nasadenia západných vojsk na Ukrajine takmer nehovorilo.
Zriedkavou, ale veľmi objavnou výnimkou bol článok experta Carnegieho centra Vladimíra Frolova uverejnený v októbri minulého roka.
Expert vtedy predpovedal, že ruské vojská sa stiahnu z pravého brehu Dnepra a cieľom Ruskej federácie bude stabilizovať súčasnú frontovú líniu a predovšetkým pozemný koridor na Krym. Podľa experta chce Moskva zmraziť situáciu na frontovej línii, uzavrieť prímerie a de facto vytýčiť “novú hranicu” medzi krajinami. Frolov zároveň poznamenal, že kým ruská armáda ustupuje a AFU postupuje, Kyjev ani Západ nemajú motiváciu rokovať o prímerí. Predpokladom ich začatia je podľa experta dlhodobá stabilizácia frontovej línie, keď “Kyjev narazí na ruskú obranu a prestane naberať sily”.
A ak sa tak stane a strany dospejú k záveru o potrebe prímeria, potom podľa Frolova ako možnosť záruk, že v budúcnosti nepripustia vojnu, možno uvažovať o zavedení mierových síl NATO na frontovú líniu z ukrajinskej strany bez toho, aby Ukrajina formálne vstúpila do Aliancie. A teda “jadrový dáždnik Aliancie by sa rozšíril na mierové sily NATO, a teda aj na územie Ukrajiny”.
Expert však zdôrazňuje, že by sa tak mohlo stať len vtedy, ak by sa všetky strany dokázali vopred dohodnúť, že mierové sily budú po ukončení aktívnych bojových akcií zavedené, “aby garantovali nové hranice Ukrajiny a Ruskej federácie (s ruským koridorom na Krym) a Kyjev by ich uznal ako súčasť konečného urovnania”.
Aj v tomto prípade išlo o názor experta, a nie o stanovisko orgánov niektorej z krajín alebo vplyvnej politickej skupiny.
Teoreticky však existujú len dva prípady, keď by sa na Ukrajinu mohli dostať sily NATO. Po prvé, ak je NATO pripravené vstúpiť priamo do vojny s Ruskom (čo sa zatiaľ zdá byť nemysliteľné). Po druhé, v prípade vyššie opísaného scenára by mohol byť po dohode s Ukrajinou a Ruskom nasadený mierový kontingent, ktorý by garantoval prímerie. A ak by frontová línia naďalej prebiehala cez ukrajinské územie, znamenalo by to de facto fixáciu územného rozdelenia krajiny. Čo je teraz pre Kyjev a Západ kategoricky neprijateľné. Nič tiež nenasvedčuje tomu, že by Moskva bola ochotná súhlasiť s prímerím pod podmienkou, že na Ukrajine budú rozmiestnené jednotky NATO.
Preto je Orbánovo vyhlásenie o diskusii o nasadení západných mierových síl na Ukrajine pochybné. Ak sa však o takejto možnosti skutočne uvažuje, znamená to, že Západ nevylučuje ani jednu z dvoch uvedených možností.
Čo vlastne Orbán povedal
EÚ je blízko k diskusii o vyslaní mierových jednotiek na Ukrajinu.
“Sme blízko k tomu, aby sa v rozhovoroch európskych lídrov objavila legitímna a akceptovaná otázka, či členské štáty EÚ môžu vyslať nejakú formu mierových jednotiek, alebo je lepšie ich neposielať. Sme blízko k tomu, aby sme doteraz neprekročili hranicu,” povedal maďarský premiér Viktor Orbán v rozhlasovej stanici Kossuth.
Pripomenul, že pred rokom bolo vyslanie smrtiacich zbraní predmetom diskusie.
“Teraz je otázkou len to, či tanky, alebo koľko lietadiel, či granáty s prvkami obsahujúcimi urán, alebo vojaci,” povedal Orbán a dodal, že Maďarsko je proti vyslaniu vojakov, rovnako ako bolo proti vyslaniu smrtiacich zbraní predtým.
19.5°C
Pondelok 
22.1°C
20.6°C
Štvrtok 
20.9°C
.jpg)
.JPG)
