“Zároveň dodávame, že to nie je dôvod na rezignáciu na regionálne politiky, ktoré udržia ekonomický život v regiónoch. Na diskusiu dávame napríklad aj zjednodušenie menenia trvalého pobytu,” uviedol analytik Inštitútu zamestnanosti. Podľa neho by zjednodušenie menenia trvalého pobytu zlepšilo hlavne možnosti tvorby verejných politík ohľadom sťahovania obyvateľstva v rámci Slovenska, keďže by štát disponoval viacerými dátami.
Celkový počet osôb na Slovensku, ktoré majú odlišný trvalý a obvyklý pobyt, je 461 tisíc (9 %). Najvyšší prílev obyvateľov má podľa analýzy Bratislava, a to až 66 tisíc. Okrem krajských miest sa medzi ekonomické centrá radia obce s priemyselným parkom, ako je Lozorno alebo Galanta. Spomedzi krajov je hlavným magnetom Bratislavský kraj so silnou dominanciou hlavného mesta, kam smerujú ľudia zo všetkých krajov. Najvýraznejší prílev je z Trnavského kraja, kde bude pravdepodobným dôvodom dochádzanie do práce. “V rámci regionálnej migrácie sú najvýraznejšie toky medzi Košicami a Prešovom, ktoré presahujú odlev do hlavného mesta,” tvrdia analytici IFP.
Analytici IFP analyzovali tzv. obvyklý pobyt občanov, ktorý hodnovernejšie odzrkadľuje centrum ekonomického života a toky obyvateľstva, ako trvalý pobyt. Najväčší rozdiel medzi identifikovaným obvyklým a trvalým pobytom je predovšetkým v krajských mestách, ktoré pôsobia ako spádové oblasti pre okolie. “Na základe údajov o občanoch z administratívnych dát (najmä vlastníctvo nehnuteľnosti a škola detí) sme pomocou štatistických metód odhadli hypotetické centrum aktivity občana, ktoré reprezentuje obvyklý pobyt“, uviedol analytik IFP a spoluautor analýzy Peter Harvan.