Môj profil 
Predplatné
“Výrobky pomenované podľa reťazcov sú väčšinou výrobky, ktoré sa snažia ponúknuť základnú kvalitu za čo najnižšiu cenu. Tam tlak spotrebiteľov paradoxne nie je, lebo kritizujú ‘obrandované’ výrobky známych veľkých firiem. Nemali sme ani jeden prípad, že by sa niekto sťažoval, že firemný výrobok (reťazca, pozn. TASR) má rozdielne zloženie. To nebolo ani v jednom prípade, zo všetkých ktoré sme posudzovali. Nikdy to nikto nekritizoval, aj keď zrejme objektívne rozdielne (výrobky) sú,” spresnil Miko.
Podľa Bíreša požiadavky na označenie v prípade privátnych značiek platia takisto ako pre firemné potraviny. “Výrobky objednané reťazcom musia spĺňať tie isté parametre, ako spĺňa firemne označený výrobok,” doplnil ústredný riaditeľ ŠVPS SR.
EK zverejnila 24. júna výsledky testovacej kampane potravinárskych výrobkov, z ktorých vyplýva, že takmer tretina výrobkov na európskom trhu je identicky alebo podobne označená, avšak má iné zloženie. Štúdia, ktorú malo na starosti Spoločné výskumné centrum patriace pod EK, analyzovala takmer 1400 potravinárskych výrobkov v 19 krajinách EÚ vrátane Slovenska.
Podľa výsledkov sa 9 % porovnávaných výrobkov líšilo v zložení, hoci predná časť ich balenia bola identická. Ďalších 22 % výrobkov malo podobné balenie, ale iné zloženie. Štúdia nepreukázala konzistentný geografický vzor, čiže výskyt potravín dvojakej kvality iba v niektorých krajinách alebo oblastiach EÚ.
Na základe novej metodiky budú teraz príslušné vnútroštátne orgány schopné vykonať analýzy jednotlivých prípadov, ktoré sú potrebné na určenie klamlivých praktík zakázaných podľa spotrebiteľského práva EÚ.
Testovanie v období november a december 2018 hodnotilo 1380 vzoriek 128 rôznych potravinárskych výrobkov z 19 členských štátov. Vo väčšine prípadov sa zloženie zhodovalo so spôsobom, akým boli produkty prezentované: 23 % výrobkov malo identické balenie a identické zloženie a 27 % výrobkov upozornilo na odlišné zloženie v rôznych krajinách EÚ s iným označením obalu.
Zároveň sa však podarilo zistiť, že 9 % výrobkov, ktoré boli prezentované ako rovnaké na celom trhu EÚ, malo iné zloženie, ako naznačovalo ich balenie. Ďalších 22 % výrobkov, prezentovaných takmer rovnakým balením, malo v skutočnosti iné zloženie.
Štúdia tiež ukázala, že neexistuje nejaký trvalý geografický vzor pri používaní rovnakého alebo podobného obalu pre výrobky s rôznym zložení. Komisia zároveň upozornila, že rozdiel v zložení potravín zistený v testovaných produktoch nemusí nevyhnutne znamenať aj rozdiel v kvalite produktu.
Testovacia kampaň bola reakciou exekutívy EÚ na obavy viacerých členských krajín a ich obyvateľov spojené s otázkou potravín dvojakej kvality. Testované výrobky boli vybrané podľa návrhu členských štátov, na základe sťažností zo strany združení na ochranu spotrebiteľov alebo zodpovedných orgánov.
Testovanie bolo založené na harmonizovanej metodike vypracovanej v spolupráci s členskými štátmi. Táto metodika umožňuje porovnateľné vzorkovanie, testovanie a interpretáciu údajov v rámci EÚ.
EK 24. júna spustila tiež novú výzvu na predkladanie návrhov na posilnenie kapacít spotrebiteľských organizácií na testovanie výrobkov a identifikáciu potenciálne zavádzajúcich postupov. Na podporu výzvy vyčlenila sumu 1,26 milióna eur. Prihlášky treba zaslať do 6. novembra.
.jpeg)
.JPG)
