Migrantské kvóty nebudú povinné… iba v prípade krízy. A čo si Európska komisia predstavuje pod pojmom kríza?

Brusel 24. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Petros Giannakouris,Stephanie Lecocq/Pool Photo via AP)

Európska komisia včera zverejnila dlho očakávaný návrh nového azylového a migračného systému, ktorý by chcela, aby bol prijatý ešte do konca roka. Návrh je maximálne rafinovaný, ale vopred bolo jasné, že podstata ostáva: áno, sú to kvóty, len zabalené ako lahôdková saláma

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila návrh novej migračnej politiky. Vopred bolo jasné, že to bude niečo šalamúnske, čo v konečnom dôsledku bude znamenať direktívne nanútenie migrantov členským krajinám. Podstata migračného problému v Európe je totiž jasná, a jasné je aj to, že nie je riešiteľná bez principiálneho riešenia, ku ktorému sa však táto EÚ ani náhodou neodhodlá, pretože to je presne to, čo nechce a nemôže urobiť.

Balíček nových opatrení, ktoré by mali nahradiť tie doterajšie, má vraj ambíciu urýchliť a zefektívniť návrat migrantov tam, odkiaľ prišli. Členské štáty podľa tohto návrhu dostanú na výber: buď budú solidárne tak, že si migrantov zoberú k sebe, alebo budú solidárne tak, že na vlastné náklady zariadia ich návrat domov. To však, samozrejme, bude možné iba v rámci jestvujúcich pravidiel hry, teda budú ich môcť „vrátiť“ presne tak isto, ako doteraz, resp. ako by ich „mohli“ „vrátiť“ aj pri predtým navrhovanom systéme kvót.

No a v situácii, ktorú Brusel vyhlási za krízovú, by potom mal platiť iný režim: vtedy bude môcť členským krajinám nanútiť migrantov direktívne. Používa sa tam síce slovíčko „výnimočne“, ale kto by náhodou nevedel, tak situácia je už teraz na mnohých miestach Európy naozaj dostatočne „výnimočná“ a „krízová“. A tiež by nebolo namieste podceňovať naše korporátne masmédiá: koľko času budú potrebovať, aby vyrobili krízu „na mieru“? Hodinu?

„Nie je otázkou, či by sa mali členské štáty solidárne zapojiť a prispievať, ale ako to urobia,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, pričom je otázka, či by za tento výrok nemala byť stíhaná, nakoľko stále platí, že migračná politika je v právomoci členských štátov EÚ a nikto im ju zatiaľ oficiálne neodňal.

Tie ostatné reči okolo toho, o „novom štarte“, o tom, že „sa predpokladá“, že nový systém umožní vracať oveľa viac migrantov, než doposiaľ, o predbežných päťdňových previerkach a dvanásťtýždňových limitoch na procedúry na hraniciach, to sú práve tie drobné písmenká na obale tejto lahôdkovej salámy, ktoré si určite prečítajte, aby vám lepšie chutilo.

Návrh ponúka členským krajinám úplatok 10 tisíc eur za každého migranta z preťažených krajín, alebo zachráneného, resp. „zachráneného“ na mori. Odkiaľ bruselskí byrokrati vezmú tie peniaze? Správne, z vrecka daňových poplatníkov, ktorí nepochybne budú nadšení z toho, že za ich peniaze úradnícki beneluxovia kúpia východoeurópanom živé darčeky, čím vytvoria kopu nových podnikateľských europríležitostí.

Návrh hovorí o „povinnej solidarite“, v rámci ktorej by Európska komisia mohla „v prípade krízy“ nanútiť členskej krajine určitý počet migrantov, vyrátaný podľa výkonu ekonomiky a veľkosti populácie. Keby vám to pripomínalo kvóty, tak ste asi niekde urobili chybu a skúste čítať odznova a pozornejšie – napríklad sprava doľava.

Apropo, solidarita… aký druh solidarity to vlastne je? Niektoré krajiny si neplnili povinnosti, napúšťali si k sebe legálnych aj ilegálnych migrantov, tvrdili „Wir schaffen das“, a teraz sa dožadujú solidarity s vlastnou darebnosťou, vypočítavosťou a nezodpovednosťou? Buď si ich vezmete, alebo budete platiť za ich návrat, odkiaľ prišli – čo za bezočivú ponuku to vlastne je?

Prvý pokus nanútiť východoeurópanom kvóty nevyšiel, bolo to príliš arogantné: musíte ich zobrať a hotovo. Teraz na to idú od lesa, plazivo a zákerne: fígeľ spočíva v tom, že sa to tvári nevinne a necháva to viacero zdanlivých zadných dvierok pre politikov, ktorí to musia občanom „predať“: „Ľudia, môžeme to spokojne podpísať, veď nám ich teda nenanucujú, môžeme si vybrať, že my môžeme dokonca byť tí, ktorí ich budú posielať domov. Jedine, že by bola kríza, ale to je naozaj iba úplne teoretická možnosť…“

Ktorí východoeurópski politici túto hodenú rukavicu prijmú a budú sa za nejakú protihodnotu podieľať na predaji takejto lahôdkovej salámy obyvateľstvu? Aj vy už máte svoje tajné tipy?

Ivan Lehotský