Brusel 9. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Darko Bandic)
Viacročný finančný rámec (VFR), brexit, rozširovanie EÚ a posilnenie úlohy Únie vo svete patrili medzi hlavné témy rokovania predsedu Európskej rady Charlesa Michela a chorvátskeho premiéra Andrej Plenkoviča. Obaja sa vo štvrtok stretli v Záhrebe pri príležitosti slávnostného otvorenia historicky prvého chorvátskeho predsedníctva v Rade EÚ
Michel pred novinármi povedal, že bude spolu s Plenkovičom počas nadchádzajúcich šiestich mesiacov úzko a intenzívne spolupracovať na všetkých otázkach európskeho významu. Plenkovič pripomenul, že Chorváti na decembrovom summite EÚ prenechali finálnu fázu rokovaní o sedemročnom rozpočte Michelovi, ktorý má zaistiť neutrálny pohľad na debaty medzi čistými platiteľmi do eurorozpočtu a kohéznymi krajinami, medzi ktoré patrí aj Chorvátsko. Michel odmietol konkretizovať, kedy sa bude konať mimoriadny summit o VFR (odhadovaný termín je koncom februára), a spresnil, že debaty budú “komplexné a ťažké”, ale pokúsi sa o to, aby k tomu došlo čo najskôr a aby dosiahol potrebný konsenzus medzi členskými krajinami. Dodal, že bilaterálne rokovania s lídrami členských krajín odštartuje už v najbližších dňoch.
Obaja lídri upozornili, že dlhodobý rozpočet, ochudobnený odchodom Spojeného kráľovstva o takmer 60 miliárd eur, musí nájsť rovnováhu medzi tradičnými politikami (poľnohospodárstvo a kohézia) a novými výzvami ako digitalizácia, migrácia, ochrana hraníc a tiež zelená dohoda, ktorá s cieľom dosiahnuť cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050 predpokladá vytvorenie Fondu pre spravodlivý prechod v hodnote 100 miliárd eur. Tie treba niekde v dlhodobom rozpočte “ukrojiť”.
V otázke brexitu Plenkovič upozornil, že jeho krajina je pripravená zaistiť riadený odchod Británie z EÚ, a spolu s Michelom sa zhodli na potrebe vytvorenia “jasných pravidiel hry” pri rokovaniach s Londýnom o budúcich vzťahoch s EÚ. Dôraz bude najmä na obchodné vzťahy, problémovým sa javí napríklad rybolov, obaja štátnici však odkázali, že členské krajiny EÚ budú aj v týchto rokovaniach jednotné, čo sa týka i otázok zachovania rovnakej úrovne práv pre občanov a podniky z oboch strán Lamanšského prielivu a zaistenia konkurencieschopnosti pre Európanov.
Plenkovič aj Michel sa zhodli na potrebe ďalšieho rozširovania EÚ, kde chorvátsky premiér priznal, že má veľké očakávania od májového summitu EÚ a predstaviteľov západobalkánskych krajín v Záhrebe, ktorý by mal vyslať tomuto regiónu jasný signál, že naň EÚ nezabudla. Dovtedy by sa Únia mala dohodnúť na odblokovaní prístupového procesu Albánska a Severného Macedónska. Chorvátska strana v tomto smere vyvíja intenzívne úsilie. Plenkovič v pondelok v Paríži rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý privítal snahu Európskej komisie o modernizáciu a debyrokratizáciu prístupového procesu. Paríž by otvoreniu prístupových rokovaní už nemal stáť v ceste. Chorvátsky premiér dodal, že o tejto otázke bude v najbližších dňoch rokovať aj so šéfkou eurokomisie Ursulou von der Leyenovou, s predsedom Európskeho parlamentu Davidom Sassolim a s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.
“Musíme mať strategický prístup k západnému Balkánu. Dať krajinám tohto regiónu spoločný jasný a pozitívny odkaz,” zdôraznil Michel.