Aký je Váš názor na pôvodne navrhovaný poľský protiinterrupčný zákon? Myslíte si, že podobný zákon by malo prijať aj Slovensko?

Už v súčasnosti platný zákon z roku 1993 ukazuje, že Poliaci pristupujú k úcte k ľudskému životu s veľkou vážnosťou. Zdá sa mi preto prirodzené, že sa u nich objavil takýto návrh, pretože pre Poliakov je to dôležitá téma. Z perspektívy snahy o spravodlivú a humánnu spoločnosť pre všetkých sa mi snahy o dôslednú ochranu ľudského života zdajú prirodzené a potrebné. Rezignovať na obrovské bezprávie, ktorého obeťou sú nenarodené deti pri potratoch, by znamenalo vzdať sa ideálu spravodlivosti a práva pre všetkých.

Ak si vážime vlastnú nezávislosť a slobodu, mali by sme plne rešpektovať  aj slobodu iných krajín a preto by sme aj v tomto prípade mali plne rešpektovať, že takáto diskusia v Poľsku prebieha. Keďže sme si historicky, kultúrne a tiež temperamentom s Poliakmi blízki, myslím si, že sa môžeme aj u nich inšpirovať. Keďže u nás máme v platnosti stále komunistický potratový zákon z roku 1986, ktorý umožňuje vykonať potrat z akýchkoľvek dôvodov, pre nás by bolo významným krokom vpred, keby sme dosiahli aspoň takú právnu úpravu akú majú v Poľsku teraz.

Prečo podľa Vás poľskí poslanci zmenili názor a dnes už zákon nepodporili?

Myslím si, že problematickým bodom bolo najmä to, že návrh umožňoval trestanie žien, čo je aj z môjho hľadiska veľmi sporná vec, pretože druhou obeťou potratu je práve žena. Ak som ale dobre zachytil informácie, tak vládna strana sa chystá predložiť vlastný, zrejme trošku kompromisný návrh, ktorý ochráni pred usmrtením potratom najmä deti s postihnutím.

Mnohé médiá kritizujú, že aj v súčasnosti si gynekológovia v Poľsku uplatňujú výhradu vo svedomí, a preto interrupcie nevykonávajú. Na druhej strane sa však odvolávajú na právo ženy. Prečo podľa Vás má byť na jednej strane rešpektované právo ženy, ktorá rozhoduje o živote iného človeka, ale zároveň nemá byť rešpektované právo lekára, ktorý je viazaný Hypokratovou prísahou?

V spravodlivej a humánnej spoločnosti by sa malo v prvom rade rešpektovať základné právo každého človeka na život. Ľudský život je predsa najvyšší individuálny ale aj spoločenský poklad. Všetko ostatné by malo slúžiť zachovaniu a rozvoju ľudského života. Právo na výhradu vo svedomí slúži tomuto ešte vyššiemu právu na život. Preto je dôležité ho chrániť a nie ho potláčať. Rovnako treba podávať pomocnú ruku ženám – matkám počatých detí. Tam má naša spoločnosť tiež na čom zapracovať.

Redaktorka na verejnoprávnej RTVS Zuzana Hanzelová na svojom facebookovom profile svojou fotografiou s nápisom v ruke #czarnyprotest podporila kampaň proti prijatiu poľského protipotratového zákona. Vo svojom komentári uviedla, že počty potratov v spoločnosti klesajú kvôli „vďaka antikoncepcii a sexuálnej výchove. Niečo, čo časť odporcov potratov nechce ani počuť.“ Skutočne podľa Vás môžu za nižší počet potratov antikoncepcia a sexuálna výchova?

Na rozvojových trhoch, aký bol aj u nás po roku 1989, patria antikoncepcia a tzv. sexuálna výchova k faktorom, ktoré pôsobia na znižovanie počtu potratov. Ale nie sú jediné a asi ani najvýznamnejšie. Inak je ale tomu na rozvinutých trhoch, kde práve rozšírenie antikoncepcie a nabádanie na jej používanie (čomu niektorí hovoria sexuálna výchova) vplývajú na nárast potratov, čo sa stalo napríklad v Španielsku a Veľkej Británii. Je to celkom prirodzené, pretože ľudia sú nabádaní na nezodpovedné vzťahy a správanie a ako vieme, každá antikoncepcia zlyháva. Okrem toho následkom rozšírenia hormonálnej antikoncepcii sa v spoločnosti rozšírila antikoncepčná mentalita, ktorá je charakterizovaná strachom z detí, z plodnosti, z materstva a rodičovstva, čo je živná pôda pre náchylnosť siahnuť k ďalšiemu logickému kroku – k umelému potratu. Aj u nás poradne venujúce sa poradenstvu ženám s neplánovaným tehotenstvom hlásia nemálo prípadov tehotenstva zo zlyhania antikoncepcie. Myslím si, že pre pokles potratov sú dôležité najmä kvalitné medziľudské vzťahy, zodpovedné sexuálne správanie a otvorenosť pre život. A na to zameraná výchova.

Pamätáme si ešte ako musela moderátorka RTVS Kristína Kormúthová opustiť televíziu, pretože sa bez servítky vyjadrila o Rómoch. Teraz moderátorka tej istej verejnoprávnej televízie Zuzana Hanzelová schvaľuje genocídu zabíjaním nenarodených detí a PR manažér televízie tvrdí, že je to v poriadku. Čo si myslíte o takomto dvojakom metri?

Nepoznám etický kódex televízie, nechcem preto hodnotiť tieto konkrétne rozhodnutia. Na tomto prípade hodnotenia dvoch spoločensky dôležitých tém ale môžeme pekne vidieť, s akou ľahostajnosťou v spoločnosti sa staviame k bezpráviu na bezbranných nenarodených deťoch. Bohužiaľ, toto nie je len prípad moderátorky či manažéra televízie, ale je to široko rozšírený jav. Preto by sme mali ako spoločnosť zapracovať na scitlivovaní ľudí na práva nenarodených detí.

Prečo sa podľa Váš Európa snaží prijímať liberálne zákony a nariadenia, ktoré spôsobia nižšiu pôrodnosť, a to aj napriek tomu, že sa rodí čoraz menej detí?

Skutočne sa ešte stále môžeme stretnúť s návrhmi, ktoré idú proti manželstvu, rodičovstvu, špeciálne proti materstvu a komplikujú život rodinám s malými deťmi do troch rokov. Ale tento trend podľa mňa už ustupuje alebo aspoň nenaberá na sile. Mňa skôr znepokojuje niečo iné. Všetci aspoň priemerne rozumní politici si už uvedomujú hrozbu stárnutia a vymierania obyvateľstva a problémy, ktoré z toho vyplynú. Avšak zatiaľ neviem o žiadnom legislatívnom opatrení, ktoré by dokázalo účinne napomôcť k zvýšeniu pôrodnosti. Problém  je totiž v tom, že strach z detí a z veľkej rodiny, ktorý sa tak silno zakorenil v Západnej spoločnosti, ktorej sme súčasťou, je tak silný kultúrny fenomén, že ho nie je možné zmeniť žiadnou jednotlivou legislatívnou zmenou. Zamýšľa sa niekto nad týmto? Kde sú národné a európske programy a plány na zvrátenie situácie? Viem, že to vôbec nie je jednoduché, ale práve preto by nejaké návrhy na riešenia mali vznikať. Ako jedinú cestu k zvýšeniu pôrodnosti vidím v spoločnom postupe všetkých, ktorí majú vplyv na verejnú mienku – politikov, vedeckú obec, cirkvi, mimovládne organizácie, podnikateľský sektor a najmä médiá. Všetci by sme mali hovoriť o tom, že existuje aj možnosť mať veľkú rodinu a povzbudzovať ľudí, aby si v slobode túto možnosť vybrali.