Berlín 30. októbra 2018 (HSP-Petr David Josek)

V Nemecku sa dlho nič nemenilo. Teraz to pravdepodobne začne. Po osemnástich rokoch skončí Angela Merkelová na čele strany CDU. Zrejme sa tak formálne stane v decembri na zjazde, ale oddnes to možno považovať za isté

Merkelová sama nedávno vyhlásila, že ak nebude na čele strany, nebude už môcť pokračovať ani ako spolková kancelárka. Teraz ale zmenila názor a na čele vlády mieni zostať, aj keď už nebude predsedníčka strany. Či ale budú politické sily akceptovať takýto stav, to nie je isté. Je celkom dobre možné, že padne vláda a s ňou aj ona. Je možné, že ju strana, či lepšie povedané jej nový predseda, proste o post kancelárky požiada a ona bude musieť akceptovať, ak nebude chcieť byť hanebne odvolaná. Merkelová je na poste kancelárky už 13 rokov, od roku 2005.  Mnohí vinia priamo osobne ju za spôsobenie imigrantskej krízy, v ktorej sa Nemecko teraz zmieta.

V každom prípade sa zmení aj post kancelára. Otázne je len to, že kedy. Už začiatkom budúceho roku, alebo až o rok neskôr?

V Nemecku teda naozaj nastáva zmena na samom špici. Niektorí jasnozrakí dokonca odhadujú, že zmeny môžu byť hlboké, že dôjde k určitej zmene paradigmy Dnes je pod povrchom nahromadené výrazné napätie a Nemecko sa musí vysporiadať so situáciou, v akej ešte nebo.

Málo sa hovorí, čo vlastne robí nemecká vláda zle. Po špičkách sa ešte stále obchádza to, že takmer jediné, s čím Nemci môžu byť nespokojní a čo v nich môže vzbudzovať obavy, je migračná kríza. Hospodársky si Nemecko ľahko udržiava svoj štandard a aj občania vrátane sociálne nižšie postavených, sa v porovnaní so svetom majú výborne.

Zahranično politicky nik nespochybňuje nemeckú dôležitosť a význam – ba ten je azda najväčší od konca svetovej vojny. Ale jedno, čo v mestách a obciach výrazne hlodá, to je už teraz viditeľná zmena obyvateľstva a s tým spojené všetky druhy problémov – od zaťaženia lokálnych rozpočtov až po nedostatok miest v škôlkach, od neustálych drobných aj väčších slovných či ručných pouličných rozbrojov až po strach vyjsť večer na ulicu. To je to, čo Nemcov naozaj tlačí a o čom Berlín mlčí.

Už síce nikde neznie to bláznivé, ja by som to nazval doslovne komunistické heslo “Zvládneme to”, ale ešte stále je na utečeneckú tému do veľkej miery uvalená (auto)cenzúra. Tá praskne na moment len vtedy, keď sa stane ďalší naozaj krvavý zločin – ale aj vtedy dobehnú masmédia a rôzni umelci či aktivisti a tú hrôzu vždy rýchlo premaľuvávajú do stratena. A tak občanom neostáva nič iné, len ako prejav nesúhlasu nevoliť vládne strany CDU-CSU a SPD.  Demonštrácie Pegida a podobne pochody totiž samé o sebe očividne nestačia.

Skúsme sa teda pozrieť, koho ešte majú občania na výber, ako sú na tom dnes niektoré dôležité strany.

SPD opäť výrazne vo voľbách stratilo a možno povedať, že tam vládne už doslovne panika. Prečo práve sociálni demokrati najviac strácajú?

Mohli by sa spomenúť chyby ich politiky. Mohlo by sa spomenúť, že v roku 2017 mali na čele Martina Schulza, nesympatického globalistu, dnes tam majú Andreu Nahlesovú, ktorá typologicky tak veľmi pripomína Merkelovú, čo nie je dvakrát šťastná vec. Ale za najdôležitejší dôvod možno považovať to, že voliči SPD sú stredná a nižšia trieda, ľudia práce a teda tí, ktorí sa so spomínaným problémom multikulti chaosu potýkajú najčastejšie. Preto práve v SPD nastal za posledných pár rokov doslovne protestný odliv voličov.

AfD je alternatívna strana, ktorá zaznamenáva všade trvalý nárast hlasov. Táto strana je síce označovaná za radikálnu a ultrapravicovú, ale prejavom je to uhladený fenomén. Kým na Slovensku sú niektorí nacionalisti stále poznačení svojim extrémnym imidžom, ktorého sa nedokážu zbaviť, a ktorý bráni ich širšej podpore, strana AfD v Nemecku je naopak plne kultivovaná a v budúcnosti ju nebude mať problém voliť ani širšia stredná trieda. AfD voľbami v Hesensku zavŕšila svoj víťazný postup a už je zastúpená vo všetkých 16-tich krajinských parlamentoch, čo možno považovať za veľké symbolické víťazstvo.

Niekto tvrdí, že ľudia volia AfD ako protestnú stranu, ale to, opäť na rozdiel od Slovenska, nie je pravda – AfD má dostatok ľudí a sympatizantov, ktorí sú schopní utvoriť novú politiku, keď na to príde čas a budú súčasťou vlády.

Zelení

Číselne sú Zelení evidentne tiež víťazi súčasných volieb. Tí, čo sa o politické dianie zaujímajú, vedia, že Zelení v Nemecku sa už dávnejšie spreneverili svojej ekologickej agende a stala sa z nich strana podporujúca tú najradikálnejšiu multikulti, LGBT a podobnú politiku. Napriek tomu nemusíme vzrast ich preferencií považovať za radikalizáciu Nemcov týmto smerom. Toto leto zažilo Nemecko najväčšie teploty a suchá, aké ľudia pamätajú a odvážim sa tvrdiť, že aj preto sa mnohí obracajú aspoň ku formálne ekologickej strane. Inú takú nemajú, len Zelených.

Toľko aktuálne k situácii v Nemecku. Je isté, že sa situácie bude dynamicky meniť. Nik z mocných a aktívnych politikov totiž určite nebude čakať do decembra, ale už teraz sa bude snažiť presadiť.  Prognózy, kto bude na čele CDU a kto bude na čele nemeckej vlády po Merkelovej – to bude určite témou ešte mnohých analýz, pretože od toho závisí do veľkej miery aj osud Slovenska. Lebo tu nejde o Nemcov, ale ide výrazne o naše pomery a naše osudy.

Peter Vanád