Môj profil 
Predplatné
Ako upozornila analytička WOOD & Company Eva Sadovská, hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných žien a 7,0 % zamestnaných mužov.
Aj vzdelanie podľa analytičky zohráva svoju rolu. Vlani takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu, tvrdí Sadovská. Napríklad vyše 7 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním druhého alebo tretieho stupňa majú plat nižší ako 600 eur v najnižšej miere, len do dvoch percent.
Ako ďalej vyplýva z analýzy, menej ako 600 eur zarábajú hlavne mladí. V prípade zamestnancov do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek dvaja z desiatich, teda 20 percent pracovníkov. Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov. V tejto vekovej skupine podiel dosahuje 12 percent. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 35 rokov, a to 6,3 percenta.
Aj to, v ktorom regióne pracujeme, vplýva na náš plat. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji. Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný – ide o 14 percent pracujúcich na plný úväzok. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj (9,2 percenta), nasleduje Banskobystrický kraj (8,7 percenta) a Nitriansky kraj (8,0 percent). Naopak, v Bratislavskom kraji zarábajú menej ako 600 eur v hrubom iba štyria – piati zamestnanci zo 100, čo predstavuje 4,4 percenta zamestnancov.
Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 percent zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 percent zamestnancov. Naopak, vo finančných a v poisťovacích službách zarába pod 600 eur v hrubom iba 0,3 percenta zamestnancov. V spoločnostiach zaoberajúcich sa dodávkou elektriny, pary a plynu ide o podiel na úrovni 0,7 percenta, v prípade oblasti informácií a komunikácie o 1,4 percenta.
Minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak navrhuje, aby sa hrubá minimálna mzda na Slovensku od začiatku budúceho roka zvýšila zo súčasných 580 eur na 620 eur. V čistom by tak zamestnanci pracujúci za minimálnu mzdu mali od začiatku budúceho roka zarábať 506 eur, čo je o 30 eur viac ako v tomto roku. Šéf rezortu práce tak reagoval vlastným návrhom na to, že sa zamestnávateľom a odborárom na spoločných rokovaniach do 15. júla tohto roka nepodarilo dohodnúť na výške minimálnej mzdy na rok 2021. Návrh novely zákona o minimálnej mzde, ktorý stanovuje najnižšie hrubé zárobky na rok 2021 na sumu 620 eur, rezort práce v polovici júla predložil do medzirezortného pripomienkového konania.
Rezort práce chce tiež zaviesť tzv. štartovaciu hrubú minimálnu mzdu vo výške 75 % z minimálnych hrubých mesačných zárobkov, v budúcom roku by išlo o sumu 465 eur. V čistom vyjadrení by štartovacia minimálna mzda dosiahla 404 eur. Túto minimálnu mzdu môžu podľa navrhovanej novely dostávať dlhodobo nezamestnaní, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako jeden rok. Štartovaciu minimálnu mzdu by mohlo podľa Krajniaka počas najviac jedného roka poberať 62,6-tisíca dlhodobo nezamestnaných. Ak si tieto osoby nájdu prácu, po roku poberania štartovacej minimálnej mzdy prejdú na minimálnu mzdu vo výške 100 % minimálneho zárobku, teda na klasickú minimálnu mzdu.
.jpg)
