Môj profil 
Predplatné
Biskup Chovanec predniesol aj svoj príspevok s názvom Význam súkromného zjavenia. Rozlišujeme verejné Božie zjavenie, ktoré bolo ukončené smrťou posledného apoštola a súkromné zjavenia, ktoré majú isté miesto v dejinách spásy. Netreba ich preceňovať, ale ani podceňovať. Ako ďalšia sa prítomným prihovorila doc. Gloria Braunsteiner.
Vo svojom príspevku hovorila o zásadných možnostiach teologického chápania pravosti súkromných zjavení vo svetle kritérií verejného, všeobecne záväzného Zjavenia, pričom sa opierala o reflexiu nemeckých teológov, ako Karl Rahner či Hans Url von Balthasar. Prvý blok prednášok uzavrel Ján Viglaš, ktorý sa v súvislosti s hrozbami opisovanými vo fatimských zjaveniach venoval otázke výhrady vo svedomí. Pohľad na dejiny nám pomáha lepšie identifikovať tieto hrozby a zároveň ukazuje možnosti, ako ich odvrátiť a ako čeliť zlu. Tu patrí výhrada vo svedomí, ktorá je nepredstaviteľná bez odvahy – jednej z kardinálnych čností.
Po prestávke vystúpil Ivan Špánik. Vo svojom príhovore priblížil perspektívy uskutočnenia víťazstva Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, o ktorom sa hovorí vo fatimských zjavenia. Jozef Jančovič rozoberal vo svojom vstupe názov pútnickej lokality Fatima. Vzhľadom na novozákonné texty a určité súry Koránu sa snažil objasniť teologickú pozíciu Panny Márie a jej mimoriadne postavenie v katolíckom náboženstve. Po ňom vystúpil Szymon Drzyżdżyk s príspevkom o úlohe Nepoškvrnenej v zjednocovaní kresťanov a podstate fatimských zjavení v ekumenickom dialógu. Pavol Benko hovoril o výzve Panny Márie k zasväteniu Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu. Spomenul niektoré známejšie zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ich históriu, účinky, ale aj otázky, ktoré z nich vyplynuli. Rusko a druhá svetová vojna má vo fatimskom posolstve zvláštne miesto.
Vzťahy Slovenskej republiky a ZSSR počas druhej svetovej vojny z pohľadu Svätej stolice priblížil Peter Slepčan. Vladimír Thurzo sa vo svojom výstupe zamýšľal nad problematikou súčasných ideológií. Za týmito ideológiami stojí materialistická vízia človeka vychádzajúca z Marxových a Engelsových predstáv o človeku. Príspevok sa snažil vychádzajúc z fatimských zjavení Panny Márie priniesť odpovede na formy a prejavy týchto ideológií. Na záver dopoludňajšieho bloku sa prítomným prihovoril doc. Miloš Lichner. Vo svojom príspevku sa zameral na teologickú analýzu zjavenia Panny Márie v diele pápeža sv. Gregora Veľkého, pričom pripomenul, že zjavenia vo Fatime treba chápať v celej sérii mariánskych zjavení od počiatku kresťanstva.
Po diskusii nasledoval spoločný obed a po ňom vystúpil prof. Marián Šuráb, ktorý sa venoval otázke, ako v homílii rozprávať o mariánskych zjaveniach. Ohlasovanie tohto faktu má prebiehať v kontexte celej náuky o mariánskej úcte, pričom má byť zakorenené vo Svätom písme, Tradícii a Magistériu. Ďalší príspevok bol venovaný misijnému a spirituálnemu posolstvu Fatimy vo vzťahu k Slovensku.
Doc. Róbert Sarka teologicky analyzoval misijno-prorocko-spirituálnu dimenziu posolstva a hovoril o odozve na toto posolstvo počas totality na Slovensku. Záverečný príspevok predniesol prof. Anton Adam, organizátor konferencie, ktorý sa zameral na kristologický aspekt fatimských zjavení v ekleziálnom rámci. Pripomenul, že nie je možné predstaviť Matku nášho Pána bez priamych vnútorných a vonkajších súvislostí v jej vzťahu ku Kristovi a Cirkvi. Fatimské zjavenia, ako aj všetky ostatné, je potrebné interpretovať s vedomím autenticity oslovených svedkov, vizionárov, no zároveň výklad obsahu nemôže opustiť doktrinálnu pravdu Katolíckej cirkvi. Panna Mária nesleduje naplnenie vlastných zámerov, ale privádza ku Kristovi. Po záverečnej prednáške nasledovala diskusia a ukončenie konferencie.
TK KBS informoval Peter Výboh
.JPG)
