Bratislava 26. mája 2018 (HSP/Foto:TASR/AP-Petros Giannakouris)

Problém odchodu do dôchodku má širšie zázemie. Týka sa aj medzigeneračných vzťahov.

V problematike medzi generačných vzťahov sa prelína problematika  psychologická, filozofická, náboženská , sociologická, právna, historická. Nie je jednoduché ju popísať.  Pokúsime sa naznačiť niektoré  témy tejto problematiky.  Neraz sa táto problematika ignoruje, alebo zjednodušuje . Ale vždy ostáva v rozličnej podobe. V súčasnosti aj ako možný sociálny konflikt medzi generáciami. Medzi generáciou starších, tretieho veku a mladšími generáciami, ktoré sú početné slabšie pre oslabenie významu rodiny sexuálnou revolúciou. Tá vytvára ilúziu večnej mladosti. Preto aj pri určovaní odchodu veku do dôchodku treba rozlišovať či ide o  ideológiu, alebo o vedu a jej  poznatky.

Vek dožitia sa zvyšuje a robí ilúziu akoby tu neboli stropy. Rozdelenie staroby na tretí vek, ďaleko za sedemdesiatku, pre ktorý sa rezervujú pojmy ako aktívne starnutie, produktívne starnutie, normálne starnutie, úspešné starnutie veľa sľubujú, ale aj  veľa zakrývajú. Nie sú dopracované. Štvrtý vek nastupujúceho záveru života a smrť,  akoby tretí vek skrýval, ako potrebnú starosť o potrebu žiť diferencovane, žiť duševne zmysluplne. Pretože starnutie a prijatie konca života závisí aj od toho ako vnútorný život človek žil. Ako zmysluplne  človek žil. Dôležitým prepojením medzi generáciami by mala byť  generativita. V najbežnejšom význame slova môže  znamenať hľadania povzbudenia mladšími u starších generácii. Môže znamenať snahu prihlásiť sa k niečomu čo pretrváva ľudský život. Nesú staršie generácie toto posolstvo mladším? Obsahuje tretí vek, okrem prirodzenej snahy zachovať si zdravie a tým aj nezávislosť na pomoci iným, aj záujem o potrebné životné témy? Vedia mladšie generácie správne pochopiť snahu starších ľudí po tom aby si zachovali  čo najdlhšie dobrý zdravotný a mentálny stav?

Nepochybne zmysluplný život v starobe je možný a určite nie je výlučne spojený iba s tými, ktorým sa darí udržať istú fyzickú kondíciu. S pribúdajúcim vekom v období starších dospelých sa  zväčšuje rozbiehavosť medzi tými , ktorí sú zdraví a tými ktorí zdravie strácajú. Zmysluplný život môže mať aj senior so zdravotnými ťažkosťami. Kvalita života sa chce vzťahovať aj na tých to seniorov. V kvalite života sa sledujú také ukazovatele, ako  dobré sociálne vzťahy s rodinou, priateľmi,  možnosť užitočnej aktivity, mať isté ciele,  záujmy, hobby, funkčnú spôsobilosť, zdravie, , isté pozitívne výhľady,  možnosť dosiahnuť psychologickú, emocionálnu pohodu, adekvátny dôchodkový príjem, dostupnosť pomáhajúcich služieb, pocit hodnoty a rešpektu. Treba tu povedať, že tento pocit vlastnej hodnoty nie je určený iba vonkajšími mierami, ale aj vnútorne, starostlivosťou o svoj duševný a duchovný život.

Generativita je súčasťou medzi generačných vzťahov. Znamená  uvedomenie  si, že život má pokračovanie, čo obsahuje aj symboliku nesmrteľnosti.  V kresťanskom spôsobe života  potom aj vedomie predelu medzi týmto a oným životom.   Generativita obsahuje  aj pohnútku, že je treba byť užitočný aj pre iných. Je kultivovaná v kresťanstvom  zmysle, že k Bohu sa  ide cez náš vzťah s  iným človekom. S vedomým pokračovania života súvisí aj záujem o budúce generácie, potom starostlivosť o mladšie generácie,  ako súčasť generativity.    Pre mladšie generácie môže generativita znamenať hľadanie povzbudenie v ťažkostiach u minulých generácii. To čo sa osvedčilo v ich živote a o čo usilovali. A čo pretrváva ako kultúra a jej hodnoty. Takto sa aj ustaľuje a pretrváva kultúra  aj medzi generačnými vzťahmi.

Medzi generačné vzťahy zo svojej povahy smerujú skôr k harmonizácii ako ku konfliktom. Konflikty môžu byť založené na pocite mladších, že budú musieť veľa pracovať aby vytvorili materiálne predpoklady pre podmienky dožitia, keďže demografická krivka klesá. Až démonické odmietanie rodiny proti náboženskými silami , spôsobuje tento problém. Staršie generácie boli vychovávané ešte rodinou, školou, náboženstvom, tradíciou oproti mladším, ktorých  nadmieru ovplyvňuje svet médií. Okrem toho vedomie reciprocity, ktoré kedysi mladší mali, že ak sa starám o svojich starých, tak sa aj o mňa postarajú, sa stráca.  Ale sú tu aj predpoklady pre harmonizáciu medzi generáciami mladších a starších. Starší majú istý náhľad na životné javy, životnú filozofiu. Predstava toho, čo považujú za dobrý život, zahŕňa aj skúsenosť so zvládaním drámy v živote.

Mladšia generácia môže mať  oprávnené očakávania, že dobro bude prirodzenou podmienkou ich života. Môžu sa pýtať prečo je dobro spojené s drámou? Poľský filozof Tischner v knihe Filozofia drámy  vysvetľuje,  je to preto, že sa jedno dobro postaví  proti inému dobru. A to robia jednotlivci. Napríklad dobro sveta práce , kariéra oproti dobrám spojenými s rodinným životom. Dobro veľkorysosti oproti dobru spravodlivosti. Alebo dobro slobody proti dobru zodpovednosti. Pomedzi to ide zlo a ničí dobra. Sú to aj iné situácie. Senior môže pôsobiť ako „ vankúš“ pri týchto konfrontáciách mladých s drámou v živote. Senior svoje emócie spriemerňuje, tak radosť ako aj smútok. Môže byť sieťou ktorá zachytáva mladších pri ich sklamaniach. Senior sa naučil staršie, zle udalosti vnímať kladne, v zmysle slov , bol som silný, vydržal som. Môže takto pomáhať pri stresoch.  Podobne v práci je senior síce výkonný, ale zaraďuje prácu medzi iné hodnoty. Môže takto vyvažovať jednostrannosti v pracovnom živote, tlak systémov a udržať vedomie významu existencie,  oproti iba fungovaniu, pretože iba s existenciou je spojený zmysel života. Medzigeneračné vzťahy môžu ovplyvňovať kritéria rozvoja spoločnosti, ale sú aj nimi ovplyvňované v rôznej kvalite.

Preto je dôležité postaviť si otázku po kritériách rozvoja spoločnosti. Má rozvoj spoločnosti dostatočne axiologický, hodnotový základ?  Aká je pozícia človeka v tomto rozvoji spoločnosti? Ako vlastne definovať spoločenský rozvoj?  Ako v ňom definovať hospodársky rozvoj?  Akú sú jeho kritéria? Môžeme uviesť kritéria poľských ekonómov J. Hausnera a F. Pionteka. Hausner rozvoj chápe ako   riadenú zmena, ktorá sa uskutočňuje v hospodárstve a kultúre, ale v zhodne s prijatými axiologickými, hodnotovými kritériami. Teda rešpektujúca  vymedzené zásady hodnôt. Piontek definuje rozvoj s ohľadom na ľudskú osobu, ktorú chápe ako kritérium rozvoja. Píše, že rozvoj je prechod do stavov zložitejších, ale dokonalejších, ktoré sú podriadené hodnote ľudskej osoby a ktoré spĺňajú kritéria nezrelativizovaných  hodnôt. Postavenie seniorov v spoločnosti je obrazom o jej úrovni. A o tom čo je kritériom v jej rozvoji.

V minulých desaťročiach bolo v povedomí mladšej generácie, že tak ako ona sa stará o svojich starých, aj o nich bude recipročne postarané. Toto sa zásadne zmenilo. Vystupuje nový fenomén a to sú opatrovateľské domy pre dôchodcov. Domovy dôchodcov. Bývanie v bytových domoch veľmi sťažuje možnosť postarať sa o svojho starého člena. Tiež zamestnanosť žien a praktický zánik „ veľkej“ rodiny. Mnohokrát títo starší ľudia konštatujú, že to, že prijali domov dôchodcov, vlastne pomáhajú svojim deťom, nezaťažujú ich. Sú príklady, kedy mladšia generácia pomáha starším vo financovaní pobytu. Ale aj príklady migrovania seniorov po domovoch, ktorý je lacnejší. Dôležité sú kritéria podmienok v týchto zariadeniach. V literatúre sa uvádzajú požiadavky na dobré prostredie domova, ktoré má garantovať tieto požiadavky: aby starší človek vnímal prostredie ako bezpečné, predpovedateľné, čo do pravidiel. Poznám prípad seniora, ktorý sa bál ísť nahlásiť výmenu posteľného prádla pre arogantnú pracovníčku.  Takou doménou je aj fyzické pohodlie.  V zariadení pre seniorov majú byť príležitosti pre príjemné aktivity, hobby, spoločenské stretnutia, čo je  podmienkou spokojnosti seniora v zariadení.  Zmysluplné aktivity seniora. Psychologické výskumy ukázali, že ľudia v domovoch kde také aktivity boli žili dlhšie a zdravšie ako v domovoch, kde bolo materiálne zabezpečenie, ale ináč bola pasivita.

Dôstojnosť človeka a napĺňanie potreby po súkromí sú ďalšie domény ktoré je treba splniť.  Vnímanie osobitosti každého seniora, netypizovať starých ľudí a možnosť robiť nejaké výbery, napríklad stravy. Významné sú  spirituálne potreby seniorov, spojené s ich náboženským životom.  Ako sa v spoločnosti formujú kritéria spoločenského rozvoja to ovplyvňuje aj charakter jej inštitúcii , včítanie seniorských domovov. Preto by podnikanie v tejto oblasti malo byť viazané na istú kvalifikáciu. Dôležitý je stav inštitúcii, ktoré sú zázemím pre tie najviac zraniteľné skupiny. Najmä inštitúcia rodiny. Napríklad potreba budovania viacej generačných bytových domov, ktoré by umožňovali žiť generáciám vedľa seba. Tieto inštitúcie sú   obrazom spoločnosti a jej úrovne. Ako si spoločnosť uvedomuje kritéria toho čo udržuje civilizáciu. Vzťah staršej a mladšej generácie je obrazom toho akú úroveň má spoločnosť. Aké konštanty uznáva. Takou konštantou  je nenahraditeľnosť tradičnej rodiny. Konštantou je aj nevyhnutné povedomie spoločenského konsenzu v spoločnosti, národe. Konštantou je vedomie nutnosti istej nevyhnutnej prosociálnosti vo vzťahoch v spoločnosti. Iba v týchto a iných konštantách sa môže vyvíjať integrovaná osobnosť, ktorá odolá aj prípadným konkurenčným tlakom. Tento konsenzus vo vnútri spoločnosti vytvára predpoklady aby národ, alebo spoločnosť vedeli čeliť tlakom zvonku. Nazdávam sa, že konzervatívne názorové spektrum môže spoločnosti sprostredkovať kritéria jej rozvoja lepšie v súčasnosti ako liberálne. Liberálne má tendenciu vo vývoji hľadať variability a zmeny a ťažko určovať ich hranice . Konzervatívne názorové spektrum uznáva vo vývine človeka a vývoji spoločnosti konštanty. Tie s v súčasnosti spoločnosti chýbajú. Vyvolá táto ich absencia presvedčivý konzervatívny prúd v našej spoločnosti?  Bude  zahmlený niektorými médiami, alebo rozpoznaný občanmi? Môžeme si želať aj so seniormi, aby život na Slovensku zažil benefity takého vývoja.

Stanislav Hvozdík

Článok pôvodne vyšiel na portáli Slovenské slovo.