Varšava 19. mája 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Giuseppe Lami)
V Poľsku vypukol škandál okolo dokumentárneho filmu bratov Tomasza a Marka Sekielských “Len nikomu nehovor“ (Tylko nie mów nikomu) o pedofílii v poľskej katolíckej cirkvi. Počet zhliadnutí na YouTube presiahol počas piatich dní 16 miliónov
Posudky o tomto filme doslova zaplavili médiá a sociálne siete. Predstavitelia moci a duchovenstva, verejní činitelia a obyčajní Poliaci hodnotia film rôzne, väčšina z nich však zdôrazňuje, že je dôležitým dokumentom a že treba, aby ho zhliadlo čo najviac ľudí.
Svoj názor na skoro dvojhodinový film vysvetlil Sputniku mediálny kritik a redaktor internetových stránok Telemagazyn.pl Krzysztof Polaski.
Aké ciele podľa vás mali bratia Sekielskí? Odsúdenie cirkvi, alebo snahu o jej obnovenie?
Myslím si, že bratia Sekielskí si nekládli za cieľ cirkev odsúdiť. Snažili sa upozorniť na skutočnosť, že cirkev nezvláda problém pedofílie, ktorý v nej existuje. Nie je to proticirkevný film, skôr naopak. Tomasz Sekielski tvrdí, že hierarchovia poľskej cirkvi boli pozvaní vyložiť vo filme svoju pozíciu, to ale odmietli. Hovorí to samo za seba.
Film “Len nikomu nehovor“ ukazuje inštitúciu, ktorá prežíva hlbokú krízu, pretože buď nechce, alebo nemôže vyhnať zo svojho prostredia zločincov a uznať svoju bezmocnosť v tejto otázke. Avšak v danej etape už nie je možné zachovávať status quo. Poznamenám, že problém pedofílie v cirkvi sa týka nielen Poľska. To je problém globálneho rozsahu, v priestore od Spojených štátov až po Vatikán. Ukazuje to, ako naliehavo potrebuje cirkev reformy a obnovu. Bude film Sekielských napomáhať tomu, že si predstavitelia poľskej cirkvi konečne uvedomia nutnosť zmien? To neviem, ale dúfam.
Ako prijala tento film poľská verejnosť, moc a cirkev?
Cez 16 miliónov zhliadnutí na YouTube hovorí samo za seba. Verejná mienka je týmto snímkom ohromená, čo sa môže zdať dokonca divné, pretože o pedofílii v poľskej cirkvi sa hovorí už dávno. Avšak nikto predtým nepristúpil k tejto téme tak globálne. Poliaci sú šokovaní rozsahom zločinov a tým, že cirkevní hierarchovia si toľko rokov nevšímali ponižovanie, ktorému boli vystavení ich veriaci.
Poľská cirkev zaujala k filmu Sekielských dvojaký postoj: niektorí duchovní otvorene uznali, že podobný film je nutný a že Cirkev musí niesť zodpovednosť za svoje činy. Ale niektorí hierarchovia tento problém znova ignorovali. Názorným príkladom podobného prístupu je arcibiskup Leszek Głódź, ktorý na otázku, či videl tento dokumentárny film, odpovedal: “Nesledujem všelijaké tie hlúposti.” Už sa napokon za svoje slová ospravedlnil, urobil to ale iste na nátlak zo strany prímasa Poľska Wojciecha Polaka.
Úplne predvídateľná je reakcia vládnucej strany, ktorá na jednej strane začala vyzývať k aktivizácii boja s pedofíliou, a na strane druhej nespája tento jav len s cirkvou. Tento proces prebieha rýchlo – už sa konalo prerokovanie v prvom čítaní noviel Trestného zákonníka, ktoré predpokladajú sprísnenie trestov za sexuálne zneužívanie detí.