Môj profil 
Predplatné
Vyhlásenie nového referenda o brexite “by poslalo odkaz miliónom, ktorí podporovali demokraciu, že naša demokracia nefunguje”, myslí si britská premiérka. Nové referendum by okrem toho podľa nej skôr zvýraznilo rozdiely v britskej spoločnosti, ako ich scelilo.
Vyhlásenie nového referenda o brexite pritom podporuje stále viac britských politikov, strán a osobností. V piatok na tento krok Mayovú vyzval aj bývalý premiér Tony Blair, ktorý patrí od začiatku k odporcom vystúpenia Británie z EÚ. Mayová nové referendum dlhodobo odmieta aj napriek tomu, že už niekoľko mesiacov je jasná väčšina Britov proti odchodu z EÚ, čo potvrdzujú všetky prieskumné agentúry. Premiérka však stále trvá na tom, že Briti už raz svoje želanie vyslovili, a nemožno sa ich na rovnakú vec pýtať opäť.
Podľa Blaira by mala Mayová “prestať búchať hlavou o stenu”, podvoliť sa želaniu väčšiny voličov a vypísať nové referendum. Podľa britského expremiéra by pre Mayovú “nemuselo byť až také ťažké povedať, že pri rokovaniach (s EÚ – pozn. SITA) spravila všetko, čo bolo v jej silách, no nedokáže nájsť riešenie, s ktorým by súhlasil britský parlament”.
Mayová už odložila hlasovanie o odchode krajiny z EÚ v parlamente, ktoré bolo pôvodne plánované na minulý utorok. Rozhodla sa tak po tom, ako začalo byť jasné, že ňou vyrokovaná dohoda medzi Londýnom a EÚ by v parlamente neprešla. Premiérka priznala, že ak by sa o brexite hlasovalo už teraz, “bol by odmietnutý výrazným rozdielom hlasov”.
Podľa aktuálnych informácií by Mayová chcela predstúpiť s brexitom pred parlament pred 21. januárom budúceho roku. Dovtedy si Mayová predstavuje, že sa jej podarí zaistiť pre brexit dostatočnú podporu poslancov.
Proti dohode o brexite, ktorú Mayovej vláda po niekoľko mesiacov trvajúcich komplikovaných vyjednávaniach vyjednala s predstaviteľmi EÚ, dlhodobo protestujú najmä opoziční labouristi, ktorí dúfajú, že chaos okolo brexitu by mohol viesť až k pádu vlády. Proti podobe brexitu, tak ako ho Mayová dohodla s EÚ, sa však stavajú nielen samotní odporcovia brexitu, ale aj tí, ktorí si ho predstavovali inak – napríklad stále vplyvný bývalý britský minister zahraničných vecí Boris Johnson.
Problémom pre mnohých britských poslancov je najmä takzvaná “poistka” v súvislosti so Severným Írskom, ktorá popisuje záložnú možnosť pre prípad, že by sa na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom objavili problémy, predovšetkým v oblasti colnej politiky, ktoré by nešlo vyriešiť nijakým iným spôsobom.
“Poistka”, pri istom zjednodušení, zavádza pravidlo, podľa ktorého v prípade objavenia sa takýchto problémov sa bude obchodná a colná politika Severného Írska riadiť pravidlami platnými v EÚ, nie v samotnej Británii, ak budú tieto rozdielne.
Európski vyjednávači ju považujú za záruku, že na hraniciach medzi Írskom a Severným Írskom, ktoré budú po brexite jedinou pozemnou hranicou medzi Britániou a EÚ, nedôjde k chaosu. Mnohí britskí politici však s takýmto riešením nesúhlasia a argumentujú, že krajina by tak mohla prísť o suverenitu na časti svojho územia.
Mayová sa stále nevzdáva vízie, že sa jej podarí presvedčiť európskych predstaviteľov, aby dohodu o brexite ešte otvorili a ustanovenie o severoírskej “poistke” zadefinovali nanovo. Hoci všetci dôležití predstavitelia EÚ opätovné otváranie dohody o brexite svorne odmietajú, podľa Mayovej “stále existuje potenciál na vyjasnenie si” dohody.
