Kolaps vzťahov v digitálnej ére: Bude polovica žien dobrovoľne single?

Najnovšie výskumy hovoria o „kolapse plodnosti v digitálnej ére”. (The Collapse of Teen Fertility in the Digital Era by Nathan Hudson, Hernan J. Moscoso Boedo :: SSRN) Starnutie populácie je „rútiaci sa vlak” aj podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška. Štát bude musieť reagovať opatreniami na nižšie počty ľudí v produktívnom veku a zároveň na zvýšené požiadavky na zdravotnú starostlivosť o tých skôr narodených. Avšak to sú všetko len záplaty, hoci nevyhnutné. Jadro problému tkvie v mentálnom nastavení západných krajín.

Vzťah ako manažérska úloha

Tradičné hodnoty, medzi ktoré patrí rodinný život v manželstve, sa dnes stávajú viacmenej „kontrakultúrou“. Progresívny svet sa síce snaží hrať na nôtu tradicionalizmu, keď požaduje sobáše rovnakých pohlaví, ale trend pozorovaný americkými výskumníkmi už roky je jasný: pri súčasnom vývoji môže byť do roku 2030 až 45% žien vo veku 22-44 rokov dobrovoľne žijúcich osamote (resp. mimo partnerský zväzok, ako ho bežne chápeme).

Sociológovia Cancian-Gordon sa pozreli na postoj žien k ich postaveniu a pocitom voči životu v partnerskom zväzku v 20. storočí. Do začiatku druhej polovice storočia vnímali vzťah/lásku ako sebaobetovanie a kompromis, 60.-70. roky už sa nesú v duchu „sebavyjadrenia a individuality”.

Zhruba odvtedy (aj s príchodom sexuálnej revolúcie) môžeme hovoriť o postupnom korodovaní spoločenského tkaniva, a prechod k brutálnemu individualizmu (podporuje ho závislosť na sociálnych sieťach, kde sa bojuje o každý lajk, komentár a zdieľanie).

Nie, neznamená to, že manželstvá definitívne zaniknú, akurát sa redefinuje vnímanie zväzkov: pre tzv. mladých úspešných ľudí sa vzťah stáva len jedným z ďalších osobných projektov v rámci trendu osobného rozvoja a rastu (zároveň je nevyhnutné vykladať fotky šťastného páru na sociálne siete, nech aj EGO ostane uspokojené). Príčin to má viacero.

Po nás len spálená zem

Emancipácia ostatných desaťročí zďaleka neviedla len k dorovnávaniu práv napríklad na pracovnom trhu (snaha o rovnaké platové ohodnotenie s mužmi). V mojich článkoch som neraz upozorňoval, že aktuálna vlna feminizmu (asi štvrtá, ale už strácam niť) požaduje viac, než rovnosť – požaduje absolútnu sebestačnosť či nezávislosť od mužov, ktorí sú vnímaní niekedy len ako rezíduá toxicky patriarchálnej spoločnosti.

Feministky tohto typu teda praktizujú stratégiu „spálenej zeme“, veď muži už sú pre ne nanajvýš nástroje uspokojenia intímnych potrieb. Tento druh radikalizmu sa šíri internetom a ľahko zmanipulovaná mládež sa prikláňa k ideologickému modelu, aký už s bojom za rovnosť dávno nesúvisí.

Hovorí sa tiež o potrebe „redefinície genderových rolí “, ktoré nám mali byť prisúdené nie ľudskou prirodzenosťou, lež ako sociálny konštrukt z vôle vládnucich mužov. Odmietaný je tzv. „biologický determinizmus“, teda že sa rodíme v súlade s našim pohlavím. Podľa niektorých „mysliteľov“ z tejto kategórie je pohlavie vnímané dvojako: raz právne, podľa biológie a potom subjektívne, podľa pocitu. (Je to zložitejšia teória, pre naše potreby som ju zhrnul do skratky)

Čo sa v mladosti naučíš, na starobu ťa privedie do samoty

A vezmite si, že na filozofických fakultách sa vyučuje dnes už uznaný vedný odbor „gender studies“ (na FF UK bola otvorená taká katedra v roku 2001). Tam vaše deti naučia napríklad o „nebinárnej genderovej identite“, teda keď sa indivíduum nehlási ani k chlapcom, ani k dievčatám (to sme pri konzervatívnymi politikmi nie celkom správne používanej fráze „72 pohlaví “).

Vedecké kapacity v tejto sfére hovoria o „diskriminácii“, ak niekto nesúhlasí s týmito myšlienkami. Pretože vraj existuje niečo ako metafyzika genderu, teda hľadanie odpovedí na otázky čo znamená byť kvír osobou.

Veď dobre, ale keď si to všetko spočítame, môžeme sa čudovať, že do roku 2030 budú žiť ženy v dobrovoľnom osamotení? Súčasne môžeme spomenúť dáta, ktoré ukazujú na to, po čom túžia mladí muži z GenZ (nar. cca. 1997-2012). Majú – prekvapivo – viac konzervatívne predstavy o spolužití a vzťahoch, než mali ich starí rodičia (napr. požiadavka, aby rozhodujúce slovo pri vážnych otázkach v domácnosti mal manžel – písali sme o tom zvlášť TU)…

Ako keby intuitívne cítili, že na prirodzenom zastúpení rodových rolí v spolužití pár nie je nič zlé. Ako ani na hodnotách typu oddanosť, lojalita, a vytrvalosť nielen v dobrom, ale aj v zlom. Pretože raz príde aj čas skúšok a kríz, tomu môžete veriť. A práve vtedy sa ukáže, či bol vzťah položený na úprimnej blízkosti dvoch duší, alebo na egocentrickom modeli (prípadne spojenom s túžbou po online obdive cudzích ľudí). Vtedy sa ukáže, či sú ľudia slobodní od ekonomického centralizmu, a verní svojej láske.