Vydanie rozoberá politiku ministra vnútra Manuela Valls, ako je podstatné zjednodušenie procedúry potrebnej k udeleniu občianstva a masívnu legalizáciu imigrantov. Minister presadil zrušenie dotazníku všeobecných znalostí francúzskej kultúry a neúspech v jazykovom teste už neznamená elimináciu. Navyše sa výrazne zmiernili podmienky k regularizácii utečencov a to znížením poplatkov za udelenie víz k dlhodobému pobytu a zavedenie bezplatnej zdravotnej starostlivosti pre tzv. „sans –papiers“, t.j. ilegálnych prisťahovalcov… Minister vnútra si pochvaľoval dosiahnuté výsledky tejto politiky: medziročná miera naturalizácie za obdobie júl 2012 a 2013 stúpla o 14%.

Týždenník porovnáva imigračnú politiku predchádzajúcej vlády a vlády súčasnej. Za vlády pravice bolo naturalizovaných 760 tis. cudzincov, čo je zhruba dvakrát viac ako populácia mesta Nice. Z toho 42% tvorili ľudia pochádzajúci z Afriky, 15% z Ázie a marginálne množstvo z Ameriky. Európa bola zastúpená pomerom 1:10 a to žiadateľmi zo Španielska, Portugalska a Talianska. Avšak v posledných dvoch rokoch jej vlády klesol počet naturalizácii z 143 tisíc v roku 2010 a na 96 tisíc v roku 2012. Stúpajúcu tendenciu má aj počet žiadostí o azyl a to ku koncu roku 2012 v porovnaní s rokom 2007 konkrétne o 73%. Na také množstvo žiadateľov nie sú francúzske služby, ktoré sa starajú o utečencov pripravené a podľa týždenníka centrá poskytujúce ubytovanie už nemajú dostatok voľných kapacít. Organizácie subvencované štátom už v súčasnej situácii nestíhajú platiť faktúry za ubytovanie čo ústí do situácii, kedy žiadatelia o azyl táboria priamo na uliciach.

Valeurs actuelles obvinil vládu Hollanda, že hromadné naturalizácie sú premyslenou stratégiou na zabezpečenie si širokej voličskej základne pre ľavicu. Podľa agentúry lfop et Opinion Wayi 86% až 93% francúzskych moslimov volilo Hollanda v druhom kole prezidentských volieb a sila voličských hlasov moslimskej komunity sa stala významným faktorom, s ktorým je nutné počítať. Podľa tej istej agentúry katolíci volili v pomere 59% pre Sarkozyho a 41% pre Hollanda, čo je omnoho vyváženejší pomer. Po posledných prezidentských voľbách bolo vidieť na námestí Bastille, kde oslavovali prívrženci novozvoleného prezidenta množstvo nefrancúzskych štátnych zástav a výkriky do televíznych kamier spravodajských štábov Nech žije Maroko… a iné krajiny. Človek by čakal skôr „Viva la France“ nakoľko sa išlo o francúzske prezidentské voľby. Ľavica popiera nadbiehanie moslimským voličov avšak materiály preložené do arabčiny, volebné sľuby postaviť nové mešity (dnes je vo Francúzsku cca 2400 mešít a okolo 200 nových v pláne), predvolebný sľub Hollanda dať volebné právo cudzincom bez francúzskeho občianstva, svedčia o niečom inom.

Ako dôkaz pre svoje obvinenia uvádza týždenník vyjadrenia ministra vnútra podľa, ktorého je potrebné poskytnúť záruky žiadateľom o azyl tým, že sa zefektívni azylová procedúra a žiadatelia budú mať prístup ku benefitom vyplývajúcim zo štatútu medzinárodnej ochrany. Zástupca vládnucej PS strany navrhuje udeliť azylantom povolenie k pobytu na 4 roky, ako krok k úplnej naturalizácii. Takisto navrhuje zrušenie právnej úpravy z roku 2011, ktorá zjednodušuje proces vyhostenia nelegálnych utečencov umiestnených v utečeneckých centrách. Vládne materiály k problematike imigrácie ako nevyhnutné podmienky k úspešnej integrácii imigrantov do francúzskej spoločnosti uvádzajú uznanie tradícií imigrantov, ako súčasť francúzskej identity a pripustenie toho, že rozdiely medzi občanmi sú často produktom spoločenskej diskriminácie “typu made in France“. Francúzska spoločnosť je naozaj hierarchická a pokiaľ nepochádzate z „dobrej rodiny“ napriek vzdelaniu, úsiliu, talentu, cesta k úspechu je často veľmi komplikovaná. Mnohí imigranti k zvýšeniu šancí na pracovnom trhu si menia mená na talianske znejúce. Avšak vyjadrenie „neovládanie jazyka, ani po rokoch pobytu, nosenie moslimského závoja, ostentatívne vystavovanie svojej odlišnosti na verejnosti atď. nemôžeme chápať ináč než dodržiavanie svojich tradícii. Toto konanie môže byť interpretované ako reakcia na zažité nerovné sociálne postavenie a snahu ju zmeniť“- týždenník komentuje slovami „aby bolo jasné, ľavica nevyžaduje už od cudzincov úsilie o integráciu do francúzskej spoločnosti, ale naopak očakáva od Francúzov, že príjmu zvyky prichádzajúcich, prezentované ako obete nerovnosti, čo je potrebné za každú cenu zmeniť. Cena za masívnu naturalizáciu? Nič menšie ako suverenita Francúzov nad svojím osudom“.

Týždenník ďalej rozoberá závery riaditeľky výskumu Národného centra pre demografické štúdie, ohľadne špecifík islamskej imigrácie a často bizarných situácií, do ktorých sa dostávajú zamestnávatelia pri uplatňovaní islamských požiadaviek zamestnancami pri súčasnej neexistencii jednotných pravidiel, demografickej situácie „starých krajín Európy“ výnosnému biznisu financovanému zo štátnych zdrojov rôznych organizácií zameraných na podporu požiadaviek utečencov, často prezentovaných až nátlakovou formou na štátne inštitúcie, reakcie francúzskej verejnosti (63% je striktne proti navrhovanej vládnej politike) a reakcie opozície. Vzhľadom na rozsiahlosť danej problematiky sa jej budeme venovať v ďalších článkoch.

Isté je, že bez širokej spoločenskej dohody v oblasti imigrácie, tiká vo francúzskej spoločnosti časovaná bomba.

Katarína Hanzlíková, Paríž