Slepá ulička v otázke Donbasu. Čo prezrádza zverejnený 20-bodový plán Zelenského?

Zatiaľ nie je známe, či ide o plán, ktorý už bol prerokovaný s Washingtonom, alebo len o víziu Kyjeva, ako by mal vyzerať, ale momentálne to nie je až tak dôležité.

Zelenskyj totiž priznal, že v kľúčovej otázke – o územiach – nepripustí kompromis: nesúhlasí s odstúpením ukrajinských vojsk z Donbasu, a bez vyriešenia tejto otázky nie je možné pokročiť v realizácii celého plánu.

Hoci prezident Ukrajiny neustále zdôrazňuje, že stiahnutie vojsk je požiadavkou len Ruska a USA „ponúkajú kompromisné riešenia“, podľa početných únikov informácií v médiách a náznakov samotného Trumpa je stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Doneckej oblasti požiadavkou Moskvy aj Washingtonu.

A Zelenskyj, podľa jeho vyhlásenia, túto podmienku nechce splniť a navrhuje „ostať tam, kde sme“. To znamená zastaviť vojnu na fronte. S čím Rusko nesúhlasí.

Je pravda, že pripúšťa vytvorenie akejsi „voľnej ekonomickej zóny“ na Donbase. Ale po prvé, nie je jasné, čo to vlastne je. V Trumpovom pláne, ktorý predtým unikol do médií, sa o žiadnej voľnej ekonomickej zóne nehovorilo. V ňom sa uvádzalo, že po stiahnutí ukrajinských vojsk z Doneckej oblasti tam bude vytvorená demilitarizovaná zóna, ktorá však bude pod kontrolou Ruska. To znamená, že tam nevstúpi ruská armáda, ale všetky ostatné ruské štruktúry (civilná správa, polícia, FSB, Rosgvardia atď.) tam budú. A podľa vyhlásenia Ušakova je Moskva s takouto možnosťou súhlasí.

Po druhé, samozrejme, je možné pripustiť, že Zelenskyj používa slová „voľná ekonomická zóna“ na zamaskovanie svojej pripravenosti stiahnuť vojská z Doneckej oblasti a de facto odovzdať kontrolu nad ňou Ruskej federácii. Ako povinnú podmienku však pridáva uskutočnenie referenda o tejto otázke. Ako už skôr vyhlásil, na to je potrebné zastaviť vojenské operácie na fronte, čo Rusko už odmietlo. A výsledok referenda bude s najväčšou pravdepodobnosťou negatívny.

To znamená, že ukrajinské orgány naďalej nechcú splniť kľúčovú požiadavku USA a Ruska.

Samozrejme, je veľkou otázkou, či Moskva súhlasí s ostatnými bodmi tohto plánu, ako aj s absenciou niektorých bodov, ktoré boli v pôvodnom 28-bodovom pláne Trumpa (napríklad potvrdenie, že Ukrajina a Rusko nemajú voči sebe žiadne nároky vyplývajúce z vojny).

Bez vyriešenia územnej otázky to však, opakujeme, zatiaľ nemá žiadny význam. Územia sú totiž kľúčovým momentom.

Podľa publikácií v médiách sa Trump snaží zmeniť postoj Kyjeva k otázke stiahnutia vojsk z Donbasu pomocou „cukroví“ – bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, ktoré Washington nazval „platinovými“, a v 20-bodovom pláne, ktorý oznámil Zelenskyj, sú prirovnané k článku 5 Charty NATO, podľa ktorého útok na jednu z krajín Aliancie sa rovná útoku na všetkých jej členov.

Ako však vidíme, táto „odmena“ zatiaľ Zelenského nepresvedčila, aby pristúpil na územné ústupky. Dôvod je jasný – v Kyjeve silne pochybujú, že USA a NATO budú v skutočnosti pripravené vstúpiť do bojových operácií na strane Ukrajiny alebo aspoň zostreľovať ruské rakety v prípade novej vojny, napriek akýmkoľvek písomným zárukám. Preto je Zelenskyj pripravený prijať „cukrovú buchtu“ (rovnako ako sa zviditeľniť tým, že dosiahol „najspoľahlivejšie bezpečnostné záruky“), ale je nepravdepodobné, že by kvôli nej urobil nejaké vážne ústupky.

Ako sme už písali, postoj Kyjeva k otázke stiahnutia vojsk a iných sporných podmienok sa môže zmeniť len v prípade extrémne tvrdého tlaku zo strany Trumpa alebo prudkého zhoršenia situácie na fronte alebo v tyle (výpadok elektriny, úplná blokáda prístavov). Nie je však známe, či dôjde k zhoršeniu takého rozsahu (a ak áno, podmienky Ruska sa môžu ešte viac sprísniť). Rovnako ako zatiaľ nie je známe, či je Trump pripravený na tvrdé opatrenia na vyvíjanie tlaku na Kyjev, aby urýchlil zmenu pozície Zelenského. V podstate je to teraz kľúčová otázka ďalšieho priebehu rokovaní.

Je pravda, že Zelenskyj sa určite pokúsi otočiť situáciu vo svoj prospech – presvedčiť Trumpa, aby súhlasil s jeho verziou plánu, v ktorom budú body, ktoré Moskva určite odmietne, a potom vyzvať Washington, aby začal vyvíjať tlak na Kremľ, a nie na Kyjev.

Hoci ani tu nie je celkom jasné, či je Trump na to pripravený. Vzhľadom na to, že akékoľvek opatrenia na vyvíjanie tlaku na Rusko (sankcie, dodávky nových druhov zbraní) neprinesú rýchly výsledok v podobe výrazného zmiernenia pozície Ruska, ale môžu viesť k prudkej eskalácii rusko-amerických vzťahov, až po hrozbu jadrovej vojny.

Preto nie je vylúčené, že Trump zvolí variant „nechať ich ešte bojovať“ v očakávaní, že zmena situácie na bojisku alebo v tyle Ukrajiny alebo Ruska časom vytvorí priaznivejšiu situáciu pre mierovú dohodu. Je však pravda, že na to možno čakať ešte dlho. A za menej ako rok sa v USA budú konať doplňujúce voľby do Kongresu, pri ktorých Trumpovi jeho oponenti určite pripomenú neúspech pokusov o ukončenie vojny na Ukrajine.

Preto, opakujeme, kľúčovou otázkou je, ktorú z týchto troch ciest (vyvíjať tlak na Kyjev, na Moskvu alebo jednoducho čakať) si Trump v najbližšej dobe vyberie. A v tomto zmysle je lopta v mierových rokovaniach v prvom rade teraz na jeho strane, a nie na strane Zelenského alebo Putina.