Polnočná svätá omša v Detve je jedinečná a na Slovensku nemá obdoby

TASR o tom informovala vedúca Centra tradičnej kultúry (CTK) v Detve Andrea Jágerová. Dodala, že približne do 60. rokov minulého storočia sa ľudia na polnočnú vianočnú svätú omšu obliekali do krojov. „Mnohí sa však takto obliekajú dodnes a majú v kostole vyčlenené miesto v predných laviciach. Väčšinou sú to členovia folklórnych súborov,“ objasnila.

Výnimočné je aj to, že na omšu skôr ako farár prichádzajú do kostola všetci betlehemci. Poklonia sa pred oltárom a sadnú si do predných radov. Obchôdzky betlehemcov sú v Detve a okolí dodnes živé. Betlehemci navštevujú viaceré domy a niektorí ľudia si Vianoce bez nich nedokážu predstaviť. „Je to ľudové divadlo o narodení Ježiša a predvádzajú ho štyria až siedmi muži,“ vysvetlila.

Neodmysliteľnou súčasťou polnočnej svätej omše je aj postava Kuba, ktorý je oblečený v kožušine. Má ju naopak, teda chlpatou stranou von. „Symbolizuje to plodnosť. Preto aj dotyk s touto maskou mal magickú funkciu, hlavne pre mladé dievčatá,“ priblížila. Kubovia majú v rukách povriesla zo slamy a udierajú s nimi ľudí po chrbte. Slama symbolizovala prosperitu.

Polnočná omša sa v Detve začala formovať v období, keď do detvianskej farnosti nastúpil dekan Ján Štrbáň. Bolo to v roku 1921. „Bol nábožný, mal rád ľudí i tradičné prežívanie rôznych sviatkov. Detvanov v tomto aj podporoval,“ spresnila. Mal rád ľudové piesne, zbieral ich a aj zapisoval. Neskôr prišiel na konkurz organistu do Detvy Martin Valent. „Spolu zbierali piesne. Výsledkom ich práce je spevník vianočných piesní, ktorý ľudia dodnes na polnočnej omši používajú,“ doplnila Jágerová. Pôsobenie Štrbáňa a Valenta podľa nej podnietilo to, že v Detve sa sformovala vianočná polnočná omša, ktorá sa traduje do súčasnosti. Tradične ju 24. decembra slúžia v Kostole sv. Františka z Assisi v Detve.