Smer-SD, ktorý zo šiestich predsedov vyšších územných celkov (VÚC) napokon obhájil len dvoch, sa podľa neho príliš spoliehal na to, že sa regionálna mapa, stabilizovaná pätnásť rokov, nezmení ani teraz. “Možno si voliči Smeru mysleli, že ich kandidát aj tak vyhrá. Takže ani nemá zmysel chodiť k voľbám,” poznamenal Marušiak na margo predvolebných prieskumov, v ktorých boli favoritmi kandidáti Smeru-SD.

V prieskumoch deklarovala ochotu prísť urnám až polovica respondentov, reálna účasť voličov, aj keď rekordná, dosiahla ledva 30 percent. Rozdiel medzi týmito dvoma číslami znehodnotil prognostickú relevanciu prieskumov. Nie v tom zmysle, že by mali strany výrazne inú deklarovanú podporu, ale preto, že zrejme napokon ostalo doma a reálne nevolilo viac pôvodne rozhodnutých voličov Smeru ako pravicovej koalície.

Na otázku, či opozičnej mobilizácii nepomohol aj fakt, že prehrali parlamentné voľby a ich voliči to chceli v regionálnych voľbách kompenzovať, Marušiak pripustil, že to môže byť jeden z dôvodov.

“Prieskumy sa prestali publikovať dva týždne pred voľbami a veľa voličov sa rozhoduje až na poslednú chvíľu, niekedy doslova na posledný deň. Tým skôr, že ide o regionálne voľby, ktoré sa nevnímajú ako voľby prvoradej dôležitosti,” pripomenul.

V takom prípade si však podľa neho strelil Smer-SD vlastný gól zrušením druhého volebného kola. V ňom by totiž už kandidáti Smeru neboli favoritmi, čo by mohlo zvýšiť mobilizáciu voličov aj na ich strane. A napríklad v Košiciach by mal Richard Raši dobrú šancu uspieť.

Voličov ľavice však mohli demotivovať aj celoštátne kauzy strany, nevýrazná kampaň alebo “únava materiálu” v prípade dlhoročných predsedov VÚC. “V Trnave bol Tibor Mikuš od roku 2001, v Prešove pán Chudík asi takisto. Obaja najprv ako kandidáti HZDS, neskôr si ich osvojil Smer. Tu už svoju rolu zohráva aj faktor času, za štyri funkčné obdobia sa voličom musí zunovať aj ten najlepší regionálny politik,” poznamenal Marušiak.

“Bratislavu Smer odpisuje už od roku 2001, angažovanie v Bratislave je nevýrazné. Asi Bratislavu nepovažuje za priestor, kde by sa mohol výraznejšie presadiť,” poznamenal.

V týchto voľbách v prieskumoch v Bratislave dlhodobo viedol ľavicový kandidát Milan Ftáčnik, nasledovaný štvoricou pravicových kandidátov. Napokon však vyhral Juraj Droba zo SaS.

Je možné, že pravicoví voliči v Bratislave zohľadnili faktor, že voľby majú len jedno kolo, a na poslednú chvíľu presunuli niekoľko strategicky dôležitých percent od Pavla Freša a Daniela Krajcera práve k Drobovi.

“Nedá sa to vylúčiť, často sa ľudia rozhodujú až vo volebnej miestnosti. A svoju rolu zohrala aj veľmi agresívna kampaň spojená s vyťahovaním kompromitujúcich materiálov proti pánovi Kusému a Ftáčnikovi,” poznamenal Marušiak.

Ftáčnikovi podľa neho viac uškodila nie príliš výrazná kampaň, ako nepriama podpora Smeru-SD. “Primátorské voľby aj voľby na starostu Petržalky dokázal vyhrať aj s podporou strany Smer,” povedal.

Podľa Marušiaka však mohla tohtoročná taktika Milana Ftáčnika časť voličov zneistiť. “Možno voličov aj trochu urazilo, že v kampani ostentatívne odmietal podporu Smeru a potom sa ukázalo, že tá podpora je. Možno by bolo pre neho lepšie, ak by sa s tou podporou netajil,” povedal Marušiak.

“Pre Smer je to, samozrejme, porážka. V Košiciach to mohla byť náhoda, ale v Žiline, Trnave alebo Prešove nie,” zhrnul Marušiak.

Slovenská národná strana (SNS) v týchto voľbách strojnásobila počet svojich regionálnych poslancov, na post predsedov však uspela len s kandidátmi, ktorých podporovala spolu so Smerom-SD a Mostom-Híd, teda s Milanom Belicom v Nitre, Jaroslavom Baškom v Trenčíne a Jánom Lunterom v Banskej Bystrici.

“Koalíciou so Smerom SNS stráca svoju identitu,” poznamenal Marušiak. Most-Híd bol podľa neho úspešný v Košiciach, ale v Trnavskom a Nitrianskom kraji ho prevalcovala SMK. “Je to zaujímavé, lebo o dianí v SMK Slováci takmer nič nevedia, pritom má tesné väzby na Viktora Orbána a Fidesz. Ľudia sú potom prekvapení, keď sa zrazu začnú objavovať pomníky Horhymu či Esterházymu,” upozornil politológ.

Vo svojich prvých regionálnych voľbách neuspela ani Sme rodina Borisa Kollára. “Mám pocit, že Sme rodina mala po parlamentných voľbách dynamický nástup, ale potom uviazla vo vnútorných problémoch. Podstatne úspešnejší bol blok SaS/OĽaNO/KDH.

Fakt ale je, že SaS so svojím kandidátom uspela len v Bratislave a zvyšok sú konzervatívni kandidáti,” povedal Marušiak.

“Skončila sa éra, kedy mal Smer oporu v regionálnych zastupiteľstvách. Bude prinútený oveľa viacej vyjednávať,” odhadol. “Na druhej strane, vidíme úspech konzervatívnych zoskupení. V spoločnosti teda nastáva posun smerom ku konzervativizmu. Na rozdiel od tradičnej pravice, ktorú reprezentovala napríklad SDKÚ, alebo v minulosti KDH, SaS aj OĽaNO sú stranami euroskeptickými. Majú výhrady proti Európe, aj európskemu jadru. Možno tu nastane aj príklon k nacionalizmu strihu Viktora Orbána alebo Jaroslava Kaczynského,” dodal Marušiak.

V týchto voľbách zaznamenala jednoznačnú porážku aj Ľudová strana Naše Slovensko Mariana Kotlebu, ktorá prišla o Banskobystrický samosprávny kraj a z veľkého množstva kandidátov presadila na pozície poslancov len dvoch. Podľa Marušiaka to však nie je možné považovať za K.O. pre tento politický subjekt.

“Marian Kotleba je bežcom na dlhé trate, to treba uznať aj pri všetkých výhradách. Aj keď neobhájil post župana a kandidáti ĽS NS v drvivej väčšine pohoreli, neznamená to, že sa táto strana marginalizuje. Bol to symbolický úder, ale kandidáti spolu získali okolo 100.000 hlasov, samotný Kotleba skončil s 23 percentami na druhom mieste. Svojich voličov majú, aj keď väčšinový systém spôsobil, že sa nenaplnili očakávania, že krajské zastupiteľstvá výrazne zhnednú,” povedal Marušiak.

“Rozhodne by som však Kotlebu ešte neodpisoval, parlamentné a regionálne voľby prebiehajú podľa odlišného volebného systému. Parlamentné podľa systému pomerného hlasovania, regionálne podľa väčšinového,” povedal.

Budúcoročné komunálne voľby sú organizované podľa zásad väčšinového systému, ktorý ĽS NS nevyhovuje. “Na štruktúre poslaneckého klubu, aj osobnostiach, v úvodzovkách, ktoré sa tam dostali, vidíme, že je to strana jedného muža. Povedzme, pán Uhrík ešte dokáže získať nejaký rešpekt, ale ľudia ako Mazurek budú mať so získaním rešpektu veľký problém. Robiť hulvátov a hrať sa na policajtov vo vlakoch je jedna vec a kandidovať v komunálnych voľbách, je iná vec,” povedal politológ. “Sú to ľudia, ktorých získal z ulice. Ale o Kotlebovi je známe, že sa vie poučiť zo svojich chýb, môže sa snažiť získať do komunálnych volieb spojencov a viac sa venovať personálnej práci,” uzavrel.