Bratislava 10. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Na zasadnutí Zahraničného výboru NR SR venovanom návrhu na vyslanie našich vojakov do Lotyšska, Litvy, Estónska a Poľska sa zúčastnil aj poslanec za stranu Sloboda a solidarita Martin Klus, ktorý vyjadril názor, že NATO v Pobaltí v rámci operácie „Posilnená predsunutá prítomnosť“ rozhodne nijako neprovokuje Rusko ani nezvyšuje riziko vojenského konfliktu.
Martin Klus reagoval na vystúpenie Róberta Ondrejcsáka, štátneho tajomníka Ministerstva obrany SR (Most-Híd), ktorý vysvetľoval, že táto operácia NATO nemôže mať útočný charakter, lebo „vojenská prítomnosť aliancie v štyroch štátoch má približne silu jednej brigády, čiže približne 4000 vojakov“, kým na druhej strane hranice je „niekoľko desaťtisíc, až stotisíc vojakov“, pričom „vo vojenskej teórii sa hovorí o pomere 1:3, že musíte protivníka trojnásobne prečísliť“.
Klus: „Ja som veľmi rád, že pán štátny tajomník to dal na pravú mieru, pokiaľ ide o tie počty, lebo bohužiaľ, v našich konšpiračných médiách sa často objavujú témy o tom, ako ideme Ruskú federáciu provokovať a ako sa môže celá operácia zvrhnúť na to, že by došlo k nejakému vojenskému konfliktu. Takže tie čísla hovoria jasnou rečou a treba ich na všetkých fórach zdôrazňovať. A ak hovoríme o tom, či to má obranný alebo útočný charakter, tak myslím že na základe týchto čísel je to úplne jasné.“
Tu ale je čudná jedna vec. Je podľa pána Klusa Rusko potenciálny agresor? Ak nie, potom načo tam tie cudzie vojská idú? Ale ak Rusko je potenciálny agresor, potom prečo tam nie je viac obrancov? Konkrétne teda prinajmenšom o niečo viac ako tretina počtu, ktorý tam má „potenciálny agresor“? Načo tam tá jedna brigáda je, ak by nemala žiadnu šancu „potenciálneho agresora“ zastaviť? Nie je to zo strany NATo zarážajúco ľahkomyseľný prístup? Alebo tam je tých vojakov v skutočnosti trochu viac…? Prípadne, ešte je tu aj iná možnosť, o ktorej hovoria zlé konšpiračné jazyky: vraj tieto sily tam vôbec nie sú na zabránenie vpádu vonkajšieho agresora, ale na to, aby pomohli potlačiť prípadnú vzburu zbedačeného miestneho obyvateľstva, resp. jeho zvyškov, ktoré tam ešte ostali potom, ako krajinu postihla demokracia a neviditeľná ruka trhu tam nastolila prosperitu.
Klus: „Rád by som zase raz zdôraznil, že v susednej krajine sa vedie útočná vojna podporovaná inou krajinou.“
Pán Klus nepovedal konkrétne ktoré krajiny myslel, a tak nám ostáva len hádať, že akiste mal na mysli Ukrajinu a jej útočnú vojnu proti vlastnému obyvateľstvu. A tou podporujúcou krajinou zrejme myslel Spojené štáty americké, ktoré na krvavý prevrat a podporu miestneho fašistického režimu minuli už prinajmenšom, aspoň tak to pred pár rokmi tvrdila ich čelná predstaviteľka, už vyše 5 miliárd dolárov.
Klus pokračuje vo vysvetľovaní (reaguje na slová poslanca Jaroslava Pašku, ktorý namietal, že prečo posielame bojovú jednotku a či by nebolo lepšie poslať napríklad zdravotníkov): „Ak na to nezareagujeme a budeme sa tváriť, že nám stačia nejakí zdravotníci, tak potom sa pýtam, aká je bezpečnosť našej krajiny a aká je zmysluplnosť severoatlantickej aliancie.“
Tu si M. Klus padol do noty s poslancom Petrom Osuským (SaS), keď sa zabavili na Osuského bonmote, že vraj pri takomto našom prístupe potom by nám mohli zase spojenci z NATO pri napadnutí na oplátku namiesto bojových útvarov poslať zdravotníkov. Takže teraz sa možeme tešiť, že nám naši verní priatelia pri napadnutí pošlú na pomoc mechanizovanú rotu, ktorá nás vytrhne z pazúrov nepriateľa. Prípadne, že to urobia ako v roku 1938, keď sa v Mníchove naši dnešní spojenci o nás bez nás dohodli, že nám trochu upravia hranice a trochu oklieštia kompetencie – zhruba asi na dnešnú úroveň.
Ivan Lehotský