Hosťom programu „120 minút s Andrejom Norkinom“ na rozhlasovej stanici „Komsomolská pravda“ (97,2 FM) bola oficiálna predstaviteľka Ministerstva zahraničných vecí Ruska Mária Zacharovová. S jej nástupom do tejto funkcie celý svet uvidel, že oznamovať oficiálnu mienku na medzinárodné problémy môže živý človek, ktorý sa nebojí polemizovať s novinármi a umiestňovať jedovaté komentáre na sociálnych sieťach. Teda, môže sa Západ spojiť s Ruskom v boji proti terorizmu? Skutočne sa Moskva ocitla v medzinárodnej izolácii a aké sú dôsledky medicínskej expertízy smrti predstaviteľa Ruska pri OSN Vitalija Čurkina?

Bojovať s terorizmom Západ nechce

Mária Vladimírovna, tu s vami sedíme na čaji v „Besiedke Komsomolskej pravdy“ a na Západe naďalej púšťajú do sveta správy o „ruskej agresii“.

Situácia ja absolútne jasná: zo strany západných kruhov je to politická objednávka, ktorá sa konkrétne napĺňa na informačnej sieti. Je vymyslený celý komplex memov (klišé) na tému Rusko: „ruka Kremľa“, „ruskí hackeri“, „potenciálna hrozba zo strany Moskvy“, „obsadenie Európy“, „nepredvídateľná krajina“. Nasleduje detailnejšia úroveň, napríklad, „ľudské práva v Rusku“. A toto všetko sa opakuje donekonečna. Počas prezidentskej kampane vo Francúzsku, keď hrozilo víťazstvo euroskeptičky Marin Le Penovej, presne takto kričali o „ruskom vplyve na voľby“. A len čo 7. mája zvíťazil „systémový“ kandidát Emmanuel Macron, rozhovory o „kremeľskom zasahovaní“ zázračným spôsobom stíchli.

Vy však na takéto otázky na brífingoch na Ministerstve zahraničných vecí musíte odpovedať. Nemáte už toho dosť?

Samozrejme, všetko by sa dalo nechať tak, keby nebolo jedného „ale“ – a tým je globálna teroristická hrozba. Proti tejto hrozbe vyzval náš prezident k zjednoteniu sa ešte pred rokom a pol, keď vystupoval na pôde Valného zhromaždenia OSN.

Vari sa nezjednocujeme?

Naši ctení partneri nie a nie pochopiť, že od virtuálneho boja s terorizmom v podobe zmeny skormútených avatariek na sociálnych sieťach, treba prejsť k reálnemu boju. No kým však Západ „zo všetkých síl“ bojuje s Ruskom v informačnom priestore, tak zatiaľ so samým Západom bojuje ISIL. A nie virtuálne, ale reálne – krvavo, kruto. Veď teroristický útok na koncerte v Manchestri 22. mája, to sú mŕtve deti, mladí ľudia. A nič bolestnejšie, ako útok na deti, si nemožno predstaviť.

Tak čo vlastne bráni zjednoteniu sa v boji proti terorizmu?

Vezmime si také Spojené štáty: na uskutočnenie akéhokoľvek aktívneho kroku v medzinárodnej aréne (vrátane boja s teroristami) je potrebná konsolidácia všetkých vnútorných síl, od legislatívy až po vojenský komplex a finančné elity. Ale vidíte, čo sa teraz deje v Amerike. Zúrivý boj neutícha ani po voľbách, ani po inaugurácii Donalda Trumpa, ani po prvých sto dňoch od jeho nástupu do úradu prezidenta. Každý krok administratívy USA, ba aj ten najmenší, obrastá neuveriteľnými škandálmi (vezmime len hystériu zaoceánskych médií okolo štátnych tajomstiev, ktoré prezident Trump údajne prezradil na stretnutí so Sergejom Lavrovom 10. mája). To sú všetko výmysly.

A senátor, „jastrab“, John McCain ešte k tomu dodatočne doplnil, že „Lavrov nemá čo hľadať v Bielom dome“

Niektorí obviňujú Ministerstvo zahraničných vecí z trollingu, ale povedzte, ako by sa malo reagovať na podobné vyhlásenia? Len so sarkazmom. A John McCain, podľa mňa, dávno prestal uvažovať o niečom inom, okrem Ruska. A keď dnes politológovia diskutujú o tom, ktorú veľmoc možno nazvať najnepredvídateľnejšou, podľa mňa je tu len jedna odpoveď – USA.

Skutočne, niečo také, ako keď najväčšie médiá USA obvinia veľvyslanca Ruska Sergeja Kysľaka zo špionáže, to by človeka ani len vo sne nenapadlo.

Sergej Ivanovič je profesionál najvyššieho rangu, uznávaný na celom svete, vrátane svojich kolegov zo zahraničného diplomatického zboru vo Washingtone. Ale všetko, čo robí S. Kysľak, americké médiá nesprávne vyložia, prekrútia. Mám taký pocit, ako keby sa priehrada pretrhla a lož sa prevalila cez hrádzu. Tento človek bol zástupcom šéfa Ministerstva zahraničných vecí, vedúcim zahraničného oddelenia, skutočne sa podrobne vyzná vo všetkých zložitých medzinárodných problémoch, a o ňom napísali, že je „ruský špión“.

Keby nebolo Ministerstva zahraničných vecí, nebolo by nikomu do smiechu

Konflikt v Donbase trvá už štvrtý rok. Ministerstvo zahraničných vecí RF vyjadruje znepokojenie, že ukrajinské delostrelectvo ničí civilné mestá. Ministerstvo zahraničných vecí opakovane vyjadruje znepokojenie…  tak stále dokola. Ja mám pocit, že sa nám už smejú.

A mne sa zdá, že keby nebolo Ministerstva zahraničných vecí RF s jeho „znepokojovaním“, tak by nikomu nebolo do smiechu. Ani v Donbase, ani v mnohých v iných regiónoch. Každý má svoje vyhlásenia a Ministerstvo zahraničných vecí RF robí to, čo má: vystupuje s politickými vyhláseniami, pripravuje medzinárodné zmluvy, zverejňuje oficiálne stanoviská, presviedča. Toto je naša sféra a hodnotiť, ako v nej pracujeme, to je už na vás, na základe konkrétnych výsledkov. A iné ministerstvá a rezorty vykonávajú svoju časť práce.

Po prvé, chcela by som pripomenúť, koľko humanitárnej pomoci sa odosiela do Donbasu. Po druhé, chcela by som pripomenúť, aké množstvo ľudí z týchto regiónov Ukrajiny Rusko prijalo, rozmiestnilo, nachovalo, poskytlo im finančnú pomoc, udelilo občianstvo či štatút utečenca alebo inú podobu legalizácie. Toto je reálna záťaž, ktorú vzali na seba ruské ministerstvá vzdelávania, financií, ekonomiky.

Môžem vám však povedať, že téma Ukrajiny, to nie je len situácia s Donbasom, krvavá, hrôzostrašná a nespravodlivá. To je aj situácia bezprostredne na území Ukrajiny, kde tiež zostávajú aj naši rodáci a aj tí, ktorých práva sa porušujú, a aj tí, ktorí sú tam prenasledovaní. Preto téma našich juhozápadných susedov zostáva v centre záujmu Ministerstva zahraničných vecí RF ako prvoradá. Podľa dostupných sociologických výskumov Ministerstvo zahraničných vecí Ruska figuruje na prvých miestach v ratingu rezortov, ktorým obyvatelia Ruska dôverujú najväčšmi (na fotografii sú dievčatá, ktoré si robia selfí so šéfom MZV RF Sergejom Lavrovom.(Fotografia: Michail Frolovtrue_kpru)

Píšu nám poslucháči „Vzali ste nám Krym, teraz sa dostanete do izolácie“.

Krym nikto nikomu nevzal. Krym je bezprecedentná história, je to príklad najvyššieho možného stupňa demokracie. Obyvatelia dlho bojovali o svoje práva. Odpoveďou im bola nevšímavosť vlastných legislatívnych orgánov — Kyjeva, ktorý sa mal zaoberať problémami svojho obyvateľstva. A potom, zrazu v jednej chvíli, v jednom historickom okamihu, obyvatelia sa rozhodli, tak, ako sa rozhodli. A nikto proste nemal iný variant: ani Rusko, ani polostrov.

Ale vráťte sa k tej medzinárodnej izolácii.

Mám pred sebou pracovný rozpis Ministra zahraničných vecí RF na máj. Len ho prečítam. Máj sa začal návštevou nemeckej kancelárky Angely Merkelovej v Soči. 4. mája sa uskutočnila pracovná cesta Sergeja Lavrova do Helsínk. 10.-12. mája sa uskutočnilo stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom. Odtiaľ prelet do mesta Fairbanks na Aljaške, stretnutie ministrov krajín Arktickej rady. Nasledovala bilaterálna návšteva Cyprusu, tam tiež stretnutie na úrovni Rady Európy, obrovské množstvo kontaktov „mimo“. Ďalej, už v Moskve, 23.mája, prebehli rokovania so šéfom MZV Chorvátska, 26. mája so šéfom MZV Číny. 29. mája nasledovala návšteva Egypta, rokovania šéfov MZV a Ministerstva obrany dvoch krajín. 30. a 31. mája prebehli rokovania s delegáciami Nigérie a Zambie. A toto všetko len za jeden mesiac, pričom nehovorím o telefonických rozhovoroch!

«Nestotožňujte národnosť s terorom»

Po teroristickom čine v petrohradskom metre, ktorý spáchal Akbardžon Džalilov pochádzajúci z Kirgizska, mnohí ľudia požadujú zavedenie vízového režimu so Strednou Áziou.

Čo sa týka vízového režimu, to je medzirezortná záležitosť, o ktorej nerozhoduje Ministerstvo zahraničných vecí. Ministerstvo zahraničných vecí môže byť zmluvnou stranou v nejakých dohodách, môže na medzinárodnej scéne prezentovať oficiálne stanovisko k nejakým otázkam, ale vovnútri štátu sa o podobných záležitostiach rozhoduje kolektívne a zohľadňujú sa pritom názory príslušných orgánov.

Ale veď odtiaľ prichádzajú teroristi…

Dnes sme začali diskusiou o teroristickom čine v Manchesteri, kde nebol nijaký Džalilov. Neslobodno stotožňovať terorizmus s nejakou národnosťou. Proti terorizmu treba intenzívnejšie bojovať tak vnútri štátu, ako aj v zahraničí, treba konsolidovať snaženie, ale určite netreba hovoriť, že pôvod predstavuje určitú predispozíciu pre páchanie teroru.

 Keď sme už začali hovoriť o vízach – ukrajinský parlament zamýšľa zaviesť víza, aby sa izolovalo od Ruska.

To, čo sa teraz deje na Ukrajine, aj z hľadiska vízovej politiky, aj z hľadiska jazykovej politiky, aj z hľadiska svojej vlastnej ekonomiky, to je úplný kolaps. Mali by si uvedomiť, koho zavedenie vízovej povinnosti zasiahne v prvom rade. Ruských turistov, ktorí cestujú na Ukrajinu, predsa nie je tak veľa. Zatiaľ čo počet ľudí, ktorí prichádzajú z Ukrajiny do Ruska za prácou, predstavuje podľa najnovších údajov viac než dva a pol milióna … A keď uvážime tých, ktorí prichádzajú navštíviť príbuzných, riešiť nejaké súkromné záležitosti alebo prichádzajú len tak, dostaneme úctyhodný počet. To sú ľudia, ktorých zasiahnu tieto experimenty ukrajinského parlamentu! Musia to pochopiť – ale mne sa zdá, že tam už nikto nič nechápe.

Zakázali Georgijevskú stužku…

A toto je signál pre celé medzinárodné spoločenstvo týkajúci sa perspektívy “pripojenia Donbasu k Ukrajine”. Ľudia, ktorí vedia, aká je pre Donbas dôležitá symbolika, sa takto snažia zasadiť úder do najboľavejšieho miesta. A potom ešte obviňujú Rusko, že údajne nechce plniť Minské dohody.

«Čurkinovo úmrtie malo prirodzené príčiny»

Rozhlasový poslucháč píše: “V poslednom čase v zahraničí zomrelo z rozličných dôvodov šesť našich diplomatov.”

Ľudia sú, žiaľ, smrteľní. A to aj diplomati. Medzi nami smrť kosí rovnako, ako žiaľ aj v iných povolaniach. Najčastejšie sú príčinou úmrtia úplne prirodzené dôvody, napríklad zdravotné problémy. Takto zomrel aj môj bývalý nadriadený Boris Nikolajevič Malachov. Pracoval ako námestník riaditeľa Tlačového a informačného odboru v tom čase, keď som ešte len začínala pracovať na ministerstve. Potom bol naším veľvyslancom v Zambii. Zomrel v Južnej Afrike na srdcovú chorobu v roku 2012, bola to pre nás veľká strata. Ale v masovokomunikačných prostriedkoch vtedy nikto nerozvíjal “teórie o sprisahaní”, možno preto, že diplomati vtedy nestáli na takom ostrí medzinárodných rozporov ako dnes.

Zúžme tú otázku: ako sa vyvíja vyšetrovanie príčin úmrtia stáleho predstaviteľa Ruskej federácie v OSN Vitalija Čurkina, ktorý zomrel vo februári tohto roku?

Zomrel prirodzenou smrťou, teda nijaký dôvod na vyšetrovanie nebol. Rovnako ako v prípade úmrtia každého človeka nasledovala lekárska expertíza, v súlade so zákonmi Spojených štátov aj Ruskej federácie boli výsledky odovzdané nášmu diplomatickému zastupiteľstvu, kde si ich osobne prevzala tam bývajúca Irina Jevgenievna Čurkinová, vdova Vitalija Ivanoviča.

«Som na sociálnych sieťach a obliekam sa do šiat ruskej výroby»

Predtým sa medzinárodné vzťahy obmedzovali na frázu “Agentúra TASS dostala poverenie vyhlásiť” a prísne formality. Potom všetci uvideli Vás a pochopili, že podľa všetkého u nás pracujú aj živí ľudia.

V určitom okamihu bolo zrejmé, že tradičná uzavretosť zahraničnopolitických rezortov sa vo svete stáva minulosťou. Zjavili sa sociálne siete, na ktorých kypí život a momentálne reakcie na komentáre. A keď na tejto aréne nebudeme, bude to znamenať, že sme už prehrali. Preto bolo asi pred šiestimi rokmi prijaté rozhodnutie, že Ministerstvo zahraničných vecí začne fungovať aj na sociálnych sieťach. Lenže takáto otvorenosť má aj druhú stránku: nemôžem povedať ako predtým, že “Už je po pracovnom čase, dovidenia!” Ak nedajbože dôjde k teroristickému útoku, novinári telefonujú aj o polnoci, dožadujú sa informácií hneď a zaraz, lebo zajtra moja odpoveď pre nich už nebude aktuálna. Takže dnes sa už nedá povedať, kde sa končí zamestnanie verejného činiteľa a kde sa začína jeho súkromný život (a to aj na internete).

Hovorí sa, že na Vašich brífingoch na Ministerstve zahraničných vecí Vám novinári dávajú už dopredu odsúhlasené otázky.

Aj to sa hovorí, že účty na sociálnych sieťach za mňa údajne vedie niekto iný. Kdežeby! Mám seriózne posty, mám aj osobné, mám aj celkom ľahké, ale všetko si robím sama, a to veľmi rada. Predsa musíme vysvetľovať svoje stanovisko, poskytovať interpretáciu, a to za mňa nikto neurobí … Keď vystupujem na brífingoch, tak materiál o stanovisku Ruskej federácie k celému radu problémov naozaj pripravujú špecialisti. Ale čo sa týka odpovedí na otázky, všetko prebieha naživo. (To je čistá pravda, ako novinár, ktorý chodí na brífingy pani Zacharovovej, môžem potvrdiť, že je prípustná úplne hocijaká replika. E. Č.)

Do nášho rozhlasového WhatsApp prichádza veľmi veľa osobných otázok. “Má Zacharovová oblečené šaty ruskej výroby? Prišla na ruskom aute? Používa ruské komunikačné zariadenia?”

Oblečenie mám ruské. Mobilov mám niekoľko, mám aj ruský, aj americký. Operátora mám ruského, je ním jeden z “veľkej trojky”. Auto mám služobné, zmontované v Rusku, ak to niekoho zaujíma, je to Toyota Camry.

Ako zvyknete odpovedať na otázku o “potenciálnej ruskej agresii”?

Máme geneticky zakódovaný totálny odpor k vojne. Ale zároveň aj pripravenosť obrániť si svoju krajinu. Počas našich dejín sme už toľko razy boli zvonku ohrozovaní! Keď človek ide do niektorého západného hlavného mesta a komunikuje s tamojšími priateľmi, vidí, že tam sa z pokolenia na pokolenie dedia nejaké veci, napríklad vejár zo začiatku minulého storočia. Najdôležitejšie a prvoradé, čo sa dedí u nás, sú vojenské vyznamenania dedov a pradedov!

 Rozhlasový poslucháč Jurij sa pýta: “Veríte v Boha?”

Áno. Verím iba v neho.