Možno však ide o dôležitý okamih v histórii zápasu za Ukrajinu. Už tri roky existujú rôzne tendencie v problematike ako sa dívať a riešiť ukrajinskú otázku. Ruská liberálna opozícia Kremeľ kritizuje za to, že Kremeľ sa v otázke Donecka, Luhanska či Krymu nespráva “transparentne” – to znamená nespráva sa tak, ako si to USA a Západ želá.

Nacionalisti kritizujú Kremeľ za to, že už v roku 2014 Rusko nezaujalo voči dianiu na Ukrajine tvrdý postoj a nenaučilo príslušníkov ukrajinských trestných bataliónov správať sa korektne. Vyčítajú Kremľu, že po porážkach dobrovoľníckych ukrajinských oddielov v Ilovajsku a Debaľceve nenasledoval priamy vstup Ruska do konfliktu a pripojenie Donecka a Luhanska priamo k Rusku (vytvorenie Novoruska). Dokonca sa medzi nacionalistami objavili hlasy, ktoré označovali Putina otvorene za zradcu celého ruského sveta.

Drvivá väčšina ruského obyvateľstva však chápe o čo Putinovi ide. Snahy nacionalistov kritizovať Putina ako zradcu ruského sveta boli neúspešné, väčšina Rusov chápe, že Putin vníma Ukrajinu ako celok, pripustiť rozdelenie Ukrajiny by bolo kontraproduktívne. Putin je garantom záujmov a práv celého ruského sveta, správne riešenie ukrajinskej otázky má obrovský význam pre Rusko a Ukrajinu.

Zbrklosť, nesprávne kroky a chyby sa môžu naprávať desaťročia. Ukrajina a Rusko sú v ruskom ponímaní nielen bratské národy, ale organický celok, ktorý sa od Ruska snažia už minimálne 300 rokov oddeliť nepriatelia Ruska. Známe  sú plány nedávno zosnulého amerického politológa Zbigniewa Brzezinského, ktorý neustále tvrdil že je potrebné vraziť klin medzi Rusko a Ukrajinu, pretože takýto klin prinesie pre Rusko množstvo problémov.

V súčasnej dobe by snahy rozdeliť Ukrajinu priniesli pre Rusko veľké množstvo ťažkostí. V prvom rade by sa nesmierne uľavilo Západu a USA, ktorý zinscenovali Majdan 2014 a na ktorých pleciach momentálne leží finančne náročné financovanie súčasnej Ukrajiny. Živiť Ukrajinu, ktorej politické elity otvorene rozkrádajú finančnú pomoc zo zahraničia nie je veľmi jednoduché a ani konštruktívne.

V druhom rade by v prípade súhlasu rozdelenia Ukrajiny Rusi opustili tú časť ukrajinského obyvateľstva z východnej ľavobrežnej Ukrajiny, ktorá sa necíti byť spriaznená so západnými Ukrajincami a momentálnom politickou garnitúrou, ktorá sa k moci dostala pomocou amerického štátneho prevratu.

V treťom rade, by Západ  na územiach pod svojou kontrolou pokračoval v demagogickej derusifikácii ukrajinského obyvateľstva a pripravoval by Ukrajincov na boj proti Rusku a pokračoval by v rozširovaní NATO smerom na východ, čo je pre Rusko z bezpečnostného hľadiska neprijateľné.

Pre Rusko je prioritou jednotná a slobodná Ukrajina, ktorá sa zbaví neonacistického banderovského podhubia a rusofóbnych politikov, podporovaných zo strany USA. Američania od rozpadu ZSSR v roku 1991 otvorene pracovali na formovaní ukrajinského rusofóbneho postoja. Porošenko a súčasné ukrajinské elity sa otvorene obávajú, že ak nebudú v rusofóbii a banderizácii Ukrajiny pokračovať, príde k opätovnému zblíženiu Rusov a Ukrajincov, čo môže znamenať nielen ich politický koniec, ale aj hrozbu, že sa budú musieť za svoje činy zodpovedať.

Súčasná Ukrajina nemá budúcnosť. Prechodná postsovietska ukrajinská republika skončila svoju existenciu vo februári 2014. Je zrejmé, že Ukrajina bude preformátovaná a vráti sa do zostavy ruského sveta. Je len otázne, ako dlho tento proces bude trvať. Tri roky už proces preformátovania a rozpadu Ukrajiny trvá a podľa viacerých analytikov sa v najbližších mesiacoch proces rozpadu Ukrajiny ešte zrýchli.

Kyjevský režim už nemá dostatok financií, bezvízový režim priniesol ďalší odliv obyvateľstva, perspektívy eurointegrácie sú minimálne otázne a nová americká administratíva sa stavia k Ukrajine veľmi vlažne. Ekonomika degraduje, sociálna sféra i demografický vývoj Ukrajiny sú v katastrofálnom stave. Protitrumpovská opozícia síce už odhlasovala dodávky letálnych zbraní Ukrajine, tá však okrem ostreľovania civilných štvrtí za tri roky konfliktu nedokázala separatistov poraziť.

Vyhlásenie Zacharčenka o vytvorení Maloruska viacerí preto chápu ako novú formy boja za Ukrajinu, určenú na roky 2017 – 2020. Zacharčenko totiž vo svojom vyhlásení potvrdil, že Malorusko bude existovať počas prechodného obdobia troch rokov.

Na prvý pohľad to teda vyzerá, že Rusko vedie zápas o Ukrajinu so Západom a USA. Nie je to však pravda. Západ a USA určite nebudú chcieť za Ukrajinu krvácať a v prípade potreby bez mihnutia oka hodia Ukrajinu cez palubu. Rusko vedie zápas o Ukrajinu s momentálnymi ukrajinskými politikmi, ktorí sa násilím zmocnili s americkou pomocou politickej moci v krajine.

Rusko vedie zápas o dušu a rozum ukrajinského obyvateľstva. Preto sa Zacharčenkova výzva stretla s pozitívnym ohlasom medzi ruskojazyčným obyvateľstvom Ukrajiny a vzbudila takú hystériu u kyjevských politikov a banderovských pohrobkoch na západe Ukrajiny.

Keď na Ukrajine skončí Porošenko a jeho režim, Ukrajina sa opätovne zjednotí na báze štátoprávnych predstáv a ideí determinovaných obrazom Maloruska. Z tejto oblasti sa začne aj očistný proces, takže sa nakoniec územie Maloruska stane súčasťou jednotného a veľkého ruského sveta.

Peter Akopov