Vedci sa už dlhú dobu pokúšajú obnoviť reťazec evolučných zmien, ktoré premenili jašterice na hady. Medzi hlavné patrí predĺženie tela, strata končatín a ohybná lebka. Prvé dve zmeny boli zjavne spojené s prispôsobením sa životu v nore a získanie schopností prehĺtať veľké úlovky.
Problémy pri štúdiu tejto skupiny stavovcov sú spojené so skutočnosťou, že fosílie starovekých druhov, prechodných štádii medzi jaštericami a hadmi, sú mimoriadne vzácne.
Vedci z Argentíny, USA, Kanady a Austrálie hlásia objav ôsmich lebiek a troch fragmentov kostry so zadnými končatinami hada Najash rionegrina. Ich vek je asi 90 miliónov rokov.
Pre podrobnú analýzu anatómie lebiek vedci vykonali štandardnú štúdiu pomocou svetelnej mikroskopie a tiež počítačovú tomografiu s vysokým rozlíšením.
“Hady, ako viete, nemajú končatiny, ale sú to jašterice bez nôh,” uviedol jeden z autorov štúdie, Alessandro Palcami. “To, čo naozaj odlišuje hady, je ich veľmi pohyblivá lebka, ktorá im umožňuje prehltnúť veľké predmety. Po dlhú dobu nám chýbali podrobné informácie o prechode z relatívne tuhej lebky na superpružnú hadiu lebku. ”
Získaný materiál umožnil vedcom postaviť trojrozmerný model lebky druhu Najash a podrobne ju preštudovať.
“Najash má najucelenejšiu zachovanú lebku zo všetkých prahadov, a to prináša veľa nových informácií o tom, ako sa vyvíjala hadia hlava. Niektoré z jeho kĺbov sú už flexibilné, rovnako ako to majú moderné hady, a niektoré ešte nie,” hovorí Alessandro Palcami.
Nový výskum umožnil vedcom postaviť fylogenetický strom hadov na základe toho, že prvých 70 miliónov rokov ich vývoja mali hady malé, ale dokonale tvarované zadné nohy.
“Príklad Najashu ukazuje, že sa hady postupne vyvinuli z jašterov, ako predpovedal Darwin,” povedal ďalší autor štúdie Michael SY Lee. “Ale tieto primitívne hady s malými nohami neboli len prechodným štádiom.” Bol to veľmi úspešný plán tela, ktorý trval mnoho miliónov rokov a umožnil jeho majiteľovi existovať ako na pevnine, tak aj vo vodnom prostredí,” dodal.