Je to vláda, ktorá klame, podvádza, kradne, špehuje, zabíja, mrzačí, zotročuje, porušuje zákony, prekračuje svoje právomoci a zneužíva svoju moc takmer na každom kroku; zaobchádza so svojimi občanmi ako s bezmennými štatistickými a ekonomickými jednotkami, ktoré sa dajú kúpiť, predať, vymeniť, obchodovať s nimi a sledovať; vedie vojny kvôli zisku, väzní vlastných ľudí kvôli zisku a neváha šíriť svoju vládu teroru v zahraničí.

Čo je ešte horšie, je to vláda, ktorá sa stala takmer nerozoznateľnou od zla, proti ktorému údajne bojuje, či už má toto zlo podobu terorizmu, mučenia, obchodovania s drogami, obchodovania so sexom, vraždenia, násilia, krádeží, pornografie, vedeckých experimentov alebo iných diabolských spôsobov spôsobovania bolesti, utrpenia a zotročovania ľudstva.

Každým dňom je bolestne jasné, že tejto vláde nemožno zveriť svoj život, svojich blízkych, živobytie ani svoje slobody.

Napríklad len nedávno bol Pentagón nútený nariadiť rozsiahlu revíziu tajných amerických operácií psychologickej vojny (psy ops) vedených prostredníctvom platforiem sociálnych médií. Vyšetrovanie prišlo v reakcii na správy naznačujúce, že americká armáda vytvára falošné osoby s profilovými obrázkami generovanými umelou inteligenciou a fiktívnymi mediálnymi stránkami na Facebooku, Twitteri a Instagrame s cieľom manipulovať používateľov sociálnych médií.

Z mnohých zbraní v rozsiahlom vládnom arzenáli môže mať psychologická vojna (alebo psy ops) mnoho podôb: experimenty na kontrolu mysle, ovplyvňovanie správania, propaganda.

V 50. rokoch minulého storočia MK-ULTRA, program kontroly mysle vyvinutý pod vedením riaditeľa CIA Allena Dullesa v rámci kampaní studenej vojny zameraných na boj s mozgom, podrobil stovky nič netušiacich amerických civilistov a vojenského personálu dávkam LSD, pričom niektorým z nich halucinogénnu drogu podávali do nápojov na pláži, v mestských baroch, v reštauráciách.

Ako vysvetľuje Brianna Nofilová, “experimenty MK-Ultra na ‘ovládanie mysle’ sa vo všeobecnosti sústreďovali na modifikáciu správania prostredníctvom elektrošokovej terapie, hypnózy, polygrafov, radiácie a rôznych drog, toxínov a chemikálií.”

CIA na program MKULTRA minula takmer 20 miliónov dolárov, údajne ako prostriedok na programovanie ľudí na vykonávanie atentátov a v menšej miere na vyvolávanie úzkosti a vymazávanie spomienok, než bol údajne ukončený. Ako však uzatvára novinárka Lorraine Boissoneaultová, “napriek tomu, že MK-ULTRA porušovala etické normy pre experimenty na ľuďoch, dedičstvo experimentov na vymývanie mozgov žilo v politike USA naďalej”.

Presuňme sa do súčasnosti a je zrejmé, že vláda – podporovaná technologickým pokrokom a vedeckými experimentmi – aktualizovala svoje psychologické vojny pre novú éru. Vláda napríklad získala právomoc používať svoj stále sa rozširujúci arzenál zbraní a technológií na masové ovplyvňovanie správania a kontrolu obyvateľstva.

Od behaviorálneho programu, ktorý sa snaží ovplyvniť to, ako ľudia reagujú na papierové dokumenty, je už len krôčik k vládnemu programu, ktorý sa snaží formovať názory verejnosti na iné, oveľa závažnejšie záležitosti.

Ak k tomu pripočítame snahu vlády monitorovať online aktivity a kontrolovať takzvané “dezinformácie”, dostaneme sa k reštrukturalizácii reality ako z Orwellovho románu 1984, kde ministerstvo pravdy kontroluje reč a zabezpečuje, aby fakty zodpovedali akejkoľvek verzii reality, ktorú vládni propagandisti prijímajú.

Už sme to videli na štátnej a federálnej úrovni v podobe právnych predpisov o zločinoch z nenávisti, ktoré potláčajú takzvané “nenávistné” myšlienky a prejavy, podporujú autocenzúru a obmedzujú slobodnú diskusiu o rôznych témach.

Konečným cieľom týchto kampaní na kontrolu mysle – zabalených do plášťa vyššieho dobra – je zistiť, ako ďaleko Američania dovolia vláde zájsť pri pretváraní krajiny na obraz totalitného policajného štátu.

Vládne šírenie strachu je ďalším kľúčovým prvkom programovania kontroly mysle.

Je to dosť jednoduchý vzorec. Národné krízy, globálne pandémie, hlásené teroristické útoky a sporadické streľby nás nechávajú v neustálom stave strachu. Emocionálna panika, ktorá sprevádza strach, v skutočnosti vypína prefrontálnu kôru alebo racionálne mysliacu časť nášho mozgu. Inými slovami, keď nás pohltí strach, prestaneme myslieť.

Strach nielenže zvyšuje moc vlády, ale tiež rozdeľuje ľudí na frakcie, presviedča ich, aby sa navzájom považovali za nepriateľov, a udržuje ich v tom, aby na seba kričali tak, že prehlušia všetky ostatné zvuky. Takto nikdy nedosiahnu konsenzus o ničom a budú príliš rozptýlení na to, aby si všimli, že policajný štát sa k nim približuje, až kým nepadne záverečná drvivá opona.

Tento machiavelistický plán natoľko zotročil národ, že len málo Američanov si uvedomuje, že im vymývajú mozog a manipulujú ich, aby si osvojili myslenie “my” proti “im”. Ľudia pri moci, ktorých kupujú a platia lobisti a korporácie, pritom presadzujú svoje nákladné programy.

Tento neviditeľný mechanizmus spoločnosti, ktorý nás prostredníctvom strachu manipuluje, aby sme sa podriadili, americký teoretik Edward L. Bernays nazval “neviditeľnou vládou, ktorá je skutočnou vládnucou mocou našej krajiny”.

Bolo to takmer pred 100 rokmi, keď Bernays napísal svoje zásadné dielo Propaganda:

Vládnu nám, formujú našu myseľ, náš vkus, naše predstavy, a to zväčša ľuďmi, o ktorých sme nikdy nepočuli… To oni ťahajú za drôty, ktoré ovládajú verejnú mienku.

Už roky sa nám mocní – politici a byrokrati, ktorí rozmýšľajú ako tyrani a konajú ako drobní diktátori bez ohľadu na to, ku ktorej strane patria – snažia vymývať mozgy, aby sme uverili, že nemáme žiadne práva: myslieť sami za seba, rozhodovať o svojom zdraví, chrániť svoje domovy, rodiny a podniky, konať v našom najlepšom záujme, požadovať od vlády zodpovednosť a transparentnosť alebo vo všeobecnosti fungovať tak, ako keby sme mali kontrolu nad vlastným životom.

Vláda sa mýli.

Máme na to plné právo a viete prečo? Pretože, ako sa uvádza v Deklarácii nezávislosti, náš Stvoriteľ nás obdaril určitými neodňateľnými právami – na život, slobodu, majetok a hľadanie šťastia -, ktoré nám žiadna vláda nemôže vziať.

Je načase, aby sme vláde začali pripomínať, že “my, ľudia”, sme tí, ktorí sú zodpovední.