Pestovatelia musia aj počas noci strážiť svoje polia a dokonca niekde vytvorili aj skupiny domobrany, aby sa ochránili proti gangom zlodejov, ktorí “plnia príkazy” a ukradnutú vanilku dodávajú kupcom v ďalekom hlavnom meste Antananarivo a tí ju vyvážajú na trhy západnej Európy, USA a Ázie.
Madagaskar dodáva až 80% svetovej prírodnej vanilky (zvyšok tvoria Uganda, Indonézia, Papua-Nová Guinea, či Seychely). V krajine je doslova “vanilkový boom”. Ľudia nechcú robiť nič iné len pestovať vanilku. Dievčatá po ukončení školy sa túžia vydať za niektorého “vanilkového baróna”. Zisky z pestovania síce nie sú až také veľké ako ich majú ďalší odberatelia, spracovatelia, sprostredkovatelia a následní vývozcovia, ale aj tak sú pre pestovateľov slušným prínosom.
Spoločnosti Coca-Cola, britsko-holandská Unilever alebo francúzska Danone sú nútené platiť vysoké ceny, ale pestovatelia dostanú len 5 až 10 percent z hodnoty svojej plodiny. Kým pred piatimi rokmi stála vanilka len 20 dolárov za kilogram, teraz stojí okolo 515 dolárov a nedávny vrchol bol až 600 dolárov. Sú to teda vysoké ceny, ktoré lákajú. Ale ak sa pestovatelia zamerajú len na vanilku a upustia od iných plodín, ako je ryža a maniok, mohli by sa dostať do nepríjemnej situácie, keď sa vanilkový trh zrúti.
Financial Times podotýka, že neschopnosť premeniť prírodné bohatstvo na slušnú životnú úroveň pre domácich obyvateľov nie je problémom len pre Madagaskar, ale aj iné krajiny Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. Čoraz viac spotrebiteľov sa začína zaujímať aj o to, odkiaľ pochádzajú jednotlivé potraviny a aký to má environmentálny a sociálny dopad. Uvedomuje si to aj Victor Mars, štvrtá generácia rodiny vlastniacej koncern Mars, výrobcu čokoládových tyčiniek Snickers, Twix, či Mars, ktorý nakupuje asi 0,5% svetovej vanilky. “Vanilka je malý kúsok, ale niekde musíme začať,” vraví.
Takmer monopol v Madagaskare a obmedzený počet kupujúcich a predávajúcich je jedným z dôvodov pre divoké výkyvy cien. Tri zlé úrody v štyroch rokoch do roku 2014 drasticky znížili ponuku a za prírodnú vanilku bolo treba platiť nadmernú cenu. Problémom je aj kriminalita. Na Madagaskare prekvitá nezákonný obchod s ružovám drevom do Číny a juhovýchodnej Ázie. Týmto pašerákom sa predáva aj vanilka a pomocou nej sa perú špinavé peniaze.
Pestovatelia si najímajú nočné hliadky a dokonca na každý vanilkový lusk dajú značku, aby bolo vedieť, odkiaľ pochádza. Orgány vydávajú prísnejšie rozsudky, minimálne na tri roky, čo tiež dosť pomáha.
Napriek “vanilkovému boomu” je však Madagaskar podľa údajov Svetovej banky chudobnejší ako Haiti, s ročným príjmom na obyvateľa vo výške iba 400 dolárov.