Ako sa uvádza na stránke Elyzejského paláca, robí to preto, lebo situácia je naliehavá. „Ešte nikdy od konca 2. svetovej vojny sme nepotrebovali Európu tak ako dnes. Európa zároveň nebola nikdy tak ohrozená ako teraz,“ píše Macron.

Vo svojom prejave navrhuje napríklad vznik Európskej agentúry na ochranu demokracie, reorganizáciu schengenského priestoru, novú hospodársku politiku, ktorá uprednostní európske firmy či Európsku klimatickú banku.

Za symbol ohrozenia Európy považuje brexit. Vraví, že je symbolom krízy Európy, ktorá nedokázala reagovať na potrebu chrániť ľudí čeliacich veľkým šokom súčasného sveta a je i symbolom európskej pasce, ktorou je klamstvo a nezodpovednosť.

„Nacionalistická zahľadenosť do seba neponúka nič, je to len zamietavý postoj bez riešenia. Do tejto pasce môže padnúť celá Európa: tí, ktorí ťažia z rozhorčenia a nepravdivých informácií, sľubujú všetko a nič,“ uvádza s tým, že voči manipuláciám treba byť neoblomný a vysvetľovať, čím Európa je – historickým úspechom, zmierením zdevastovaného kontinentu vďaka nevídanému projektu mieru, prosperity a slobody.

Macron sa pýta, ktorá krajina obstojí sama voči agresívnym stratégiám veľkých mocností či kto môže o sebe tvrdiť, že ako zvrchovaný štát dokáže čeliť sám digitálnym gigantom. Európa sú podľa neho tisícky projektov ako zrenovované gymnáziá, novopostavené cesty aj rýchlejší internet.

„Treba však urobiť viac a konať rýchlejšie. Pretože je tu ďalšia pasca: status quo a rezignácia,“ doplnil francúzsky prezident s tým, že občania sa často pýtajú, kde je Európa a čo robí. Myslí si, že v očiach občanov sa stala trhom bez duše.

„Spoločný trh je užitočný, nesmie sa však pritom zabúdať na nutnosť hraníc, ktoré chránia a hodnôt, ktoré zjednocujú. Nacionalisti sa mýlia, keď tvrdia, že vystúpením z Európy obhajujú našu identitu, to, čo nás spája, robí slobodnými a chráni, je európska civilizácia. Tí, ktorí by najradšej nič nemenili, sa však rovnako mýlia, pretože ignorujú obavy, ktoré sa zmocňujú našich občanov, či pochybnosti, ktoré podkopávajú naše demokracie,“ pokračoval Macron.

Dodal, že sme dospeli do momentu, keď musíme kolektívne nanovo zadefinovať formy našej civilizácie v meniacom sa svete. „Odolajme teda pokušeniu uzavrieť sa do seba a rozdeľovať. Navrhujem vám, aby sme sa spoločne pustili do tejto obnovy so zreteľom na tri ambície: slobodu, ochranu a pokrok,“ uviedol.

„Európsky model je založený na ľudskej slobode, rozmanitosti názorov, tvorivosti,“ píše Macron. Za základnú slobodu považuje slobodnú voľbu vedúcich predstaviteľov napriek snahe zahraničných mocností ovplyvniť hlasovanie.

„Navrhujem vytvorenie Európskej agentúry na ochranu demokracie, ktorá bude každému členskému štátu poskytovať európskych expertov na ochranu volebného procesu pred kybernetickými útokmi a manipuláciami. V tomto duchu nezávislosti musíme tiež zakázať financovanie európskych politických strán zahraničnými mocnosťami. Na základe európskych predpisov musíme odstrániť z internetových stránok všetky prejavy nenávisti a násilia, pretože rešpektovanie jednotlivca je základom našej civilizácie dôstojnosti,“ navrhuje Macron vo svojom prejave Európanom.

V ďalšom bode pod názvom „Chrániť náš kontinent“ navrhuje zásadnú reorganizáciu schengenského priestoru. Všetci, ktorí sa na ňom chcú podieľať, musia byť zodpovední – prísne kontrolovať hranice, ale aj solidárni v oblasti rovnakej azylovej politiky s rovnakými pravidlami prijímania aj zamietnutia žiadateľov. V jeho návrhu sa spomína Spoločná pohraničná polícia a európsky azylový úrad, prísne povinnosti kontroly i európska solidarita, ku ktorej prispieva každá krajina pod dohľadom Európskej rady pre vnútornú bezpečnosť. Rovnaké požiadavky sa musia podľa neho vzťahovať aj na obranu.

V posledných dvoch rokoch EÚ dospela k pokroku, potrebujeme však jasné smerovanie: zmluvu o obrane a bezpečnosti, ktorá bude definovať nevyhnutné záväzky v súvislosti s NATO a európskymi spojencami vrátane zvýšenia vojenských výdavkov, doložky o vzájomnej obrane či Európskej bezpečnostnej rady s účasťou Spojeného kráľovstva.

Zadefinovať treba aj politiku spravodlivej hospodárskej súťaže, prepracovať obchodnú politiku a uvaliť sankcie alebo zakázať v Európe podniky, ktoré ohrozujú strategické záujmy a základné hodnoty ako environmentálne normy, ochranu údajov či spravodlivé platenie daní. Uprednostňovať treba európske podniky.

V ďalšej časti prejavu s názvom Oživiť ducha pokroku Macron hovorí o zbližovaní. „Európa, v ktorej bolo vytvorené sociálne zabezpečenie, musí pre každého zamestnanca, od východu po západ a od severu po juh, zabezpečiť sociálnu ochranu zaručujúcu rovnaké odmeňovanie na rovnakom pracovisku a minimálnu európsku mzdu prispôsobenú každej krajine a každý rok kolektívne prerokovanú,“ domnieva sa francúzsky prezident.

Pokrok podľa neho znamená aj to, že sa EÚ postaví na čelo ekologického boja. Únia by si mala stanoviť ambiciózne ciele, napríklad nulové emisie uhlíka do roku 2050, zníženie pesticídov o polovicu do 2025. Navrhuje Európsku klimatickú banku na financovanie prechodu na ekologické zdroje energie, európsku jednotku pre zdravotnú bezpečnosť na posilnenie potravinových kontrol či nezávislé vedecké hodnotenie látok nebezpečných pre životné prostredie a zdravie.

V súvislosti s pokrokom hovorí aj o regulácii digitálnych gigantov, financovaní inovácií pridelením zdrojov Európskej rade pre inovácie, ktorej rozpočet by mal byť porovnateľný s rozpočtom USA. Takisto žiada upriamiť pozornosť na Afriku a vytvoriť s ňou pakt o budúcnosti.

„Vytvorme teda ešte tento rok spolu so zástupcami európskych inštitúcií a štátov Konferenciu pre Európu a navrhnime tak všetky zmeny potrebné pre náš politický projekt,“ navrhuje Macron. Predstavuje si to bez revidovania európskych zmlúv.

Nie je to po prvý raz, čo sa Macron prihovára v slovenčine. Keď bol 26. októbra na návšteve Slovenska, na svojom twitterovom účte uviedol: „Rozhodli ste sa byť samostatným národom v jadre Európy. Teraz musíme našu spoločnú Európu chrániť.“

Celý prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v slovenčine možno nájsť na TU.

Na prejav Macrona reagovala na sociálnej sieti aj premiér Peter Pellegrini.