“Macron nepočúva.” Včerajšie protesty sa zmenili na násilné

Paríž 24. marca 2023 (HSP/politico/Foto:TASR/AP-Christophe Ena)

Francúzsko vo štvrtok zasiahli masové protesty, ktoré vyzývali vládu, aby stiahla kontroverznú revíziu dôchodkov, a útočili na francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že reformu presadil v parlamente, informuje POLITICO

Štrajky zasiahli odvetvia vrátane verejnej dopravy, škôl, energetických závodov a rafinérií. V Paríži sa protestujúci začali zhromažďovať na Place de la Bastille – mieste, kde sa začala Francúzska revolúcia – obklopení dymom z grilovaných klobás a petárd a hlasnými francúzskymi rapovými piesňami.

Neskôr popoludní sa situácia v Paríži začala meniť na násilnú, keď sa niektorí protestujúci dostali do konfliktu s políciou.

Demonštranti protestujú nielen proti reforme, ktorá by zvýšila vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov a predĺžila odvody na získanie plného dôchodku, ale aj proti rozhodnutiu vlády obísť minulý týždeň parlamentné hlasovanie o zákone v obave, že nebude mať dostatok hlasov v parlamente.

“To sa to všetko zapálilo,” povedal Xavier Pacot, 40-ročný pracovník jadrovej elektrárne EDF v Gravelines v severnom Francúzsku. Pacot povedal, že kontroverzný krok parlamentu podporil odpor voči vláde. “Teraz nás podporujú aj vedúci pracovníci,” dodal.

Protesty prišli deň po tom, ako sa Macron v televíznom rozhovore vyhrabal na obranu svojej dôchodkovej reformy a ústavného manévru. Pacot sledoval rozhovor so svojimi kolegami na pikete v Gravelines, ale Macronove vysvetlenia ho neuspokojili.

Prieskumy ukazujú, že zďaleka nie je jediný.

Podľa prieskumu, ktorý vo štvrtok zverejnila poradenská spoločnosť Elabe, viac ako 60 percent respondentov uviedlo, že Macronovo odmietnutie prejaviť akýkoľvek náznak ústupu situáciu rozdúchalo.

“Kvôli jeho tvrdohlavosti je v krajine neporiadok,” povedal 51-ročný Gregory Lewandowski, elektronický inžinier francúzskeho priemyselného šampióna Thales.

Obchádzanie parlamentného hlasovania “pridalo ďalšiu vrstvu hnevu ľudí. Ukazuje to, že nepočúva svojich občanov,” argumentoval. “Ľudia sú tu z rôznych dôvodov. Je to všeobecná nespokojnosť s infláciou, pracovnými podmienkami. Hrozí, že to prerastie do niečoho väčšieho.”

Počas svojho prvého funkčného obdobia Macron čelil násilným protestom masového hnutia žltých viest, ktoré trvali niekoľko mesiacov.

Francúzsky prezident v rozhovore tento týždeň zdôraznil, že je rozdiel medzi pokojnými “legitímnymi” demonštrantmi a násilnými aktérmi. Varoval tiež pred vzburou v štýle Kapitolu zo 6. januára. “Nebudeme tolerovať žiadny výbuch,” povedal.

Štrajky sa začali v celom Francúzsku začiatkom roka 2023 a pokračovali aj tento týždeň. Macronova vláda minulý pondelok prežila hlasovanie o nedôvere len s rozdielom deviatich hlasov, čo vyvolalo pochybnosti o schopnosti exekutívy naďalej riadiť krajinu.

Francúzsky prezident v televíznom rozhovore vyjadril ľútosť nad tým, že “nedokázal presvedčiť ľudí”, ale zároveň uviedol, že nemá v pláne nahradiť súčasnú premiérku Elisabeth Bornovú.

Medzi odporcov vlády patria aj tí, ktorých sa reforma bezprostredne netýka.

Lou Samsonová, stredoškoláčka, ktorá so svojimi spolužiakmi protestuje na Place de la Bastille, povedala, že bojuje “za svojich rodičov a za našu budúcnosť” a očakáva “ďalšie násilie”, ak vláda neustúpi.

Carmen Michalakovú, 62-ročnú bývalú vedúcu pokladnice jadrovej skupiny Orano, reforma nezasiahne, pretože už je na dôchodku. “Keď protestujeme, nerobíme to len pre seba, ale aj pre ostatných. Každý by mal mať právo užívať si svoj tretí vek,” povedala pred odchodom do sprievodu demonštrantov.