Môj profil 
Predplatné
Amano poskytol vyjadrenia deň pred tým, ako sa majú vysokopostavení predstavitelia šiestich svetových veľmocí stretnúť v Bruseli a zvážiť stratégiu voči Iránu. V tomto období, po znovuzvolení Baracka Obamu za prezidenta Spojených štátov, sa totiž obnovil tlak na diplomatické vyriešenie jadrového sporu.
Svetové veľmoci, ktoré prvýkrát zaviedli sankcie OSN proti Iránu v roku 2006, sa obávajú, že Izrael by mohol bombardovať iránske jadrové zariadenia, ak sa spor čoskoro nevyrieši mierovou cestou.
Spojené štáty a ich západní spojenci začiatkom tohto roka vystupňovali represívne kroky voči Iránu, zamerané na jeho export ropy. Krajiny tak dúfali, že presvedčia Teherán, aby nakoniec v tejto patovej situácii ustúpil. Situácia už totiž vyvoláva obavy z vojny.
Na otázku novinárov v Paríži, či sankcie mali nejaký odstrašujúci účinok, Amano odpovedal: “Preverujeme aktivity v jadrových zariadeniach v Iráne a nevidíme žiadny vplyv. Napríklad produkujú urán obohatený na päť a dvadsať percent rovnakým tempom, ako predtým.”
Amano, ktorého inšpektori pravidelne navštevujú iránske jadrové zariadenia, dodal: “Nezmenilo sa to. Spozorovali sme, že vývoj v obohacovaní je nepretržitý. Neustále a postupne pribúda jeho množstvo.”
.jpg)
.jpeg)
.jpg)
