Má pán premiér radšej somárikov alebo barančeky? Čo o tom vie oslík Ťapo?

Bratislava 26. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Vo štvrtok, v čase, keď ostatní traja premiéri V4 mali možno osudovo dôležité stretnutie s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou, slovenský premiér mal iné starosti: v parlamente si svojským spôsobom vybavoval účty s opozičným poslancom

Poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha (Smer-SD) chcel počas parlamentnej Hodiny otázok od predsedu vlády Igora Matoviča, aby vysvetlil kauzu Arca – prípad, v ktorom je premiér, resp. jeho manželka obvinená z toho, že si protekčne vybrala peniaze z krachujúcej firmy. Blaha pritom povedal, že Matovič používa svoju manželku ako „bielu kobylu“ (ženská verzia výrazu „biely koň“ z kriminalistickej terminológie).

To však premiéra natoľko rozhnevalo, že poslanca nazval idiotom a povedal, že pred dvomi či tromi rokmi dostal mail od Blahovho spolužiaka, v ktorom malo byť napísané, že Blaha vraj kedysi v opitosti z recesie „mydlil barana“. Ale keďže o tom nemá dôkaz, tak to ani nechcel vyťahovať, lebo by nebolo morálne, keby po Slovensku takúto informáciu o pánovi poslancovi šíril.

Všetci vieme, že pán premiér je morálny a pravdovravný a takúto trápnu informáciu by si v záchvate akútnej pomstychtivosti nielen že nevymyslel, ale by ju ani po Slovensku nerozšíril, a preto sa aj my zachováme rovnako šľachetne a ani my nebudeme šíriť informáciu, že sme pred dvomi či tromi rokmi dostali mail od spolužiaka pána premiéra o tom, že on ešte radšej než barančekov má oslíky. A že tam niekde možno pramení aj jeho povestná láska k islamu, o ktorom tak zasnene rozprával aj v Národnej rade (viď TU), súc možno mysľou niekde ďaleko, v Afganistane či Tunisku pri vyznávačoch islamu, pastierikoch so svojimi milovanými ovečkami, barančekmi a oslíkmi.

Mimochodom, oni tam v tej koalícii celkovo sú zaujímavá partička. Počnúc koaličným partnerom, pred ktorým ešte aj veveričky utekajú na stromy, cez pani, ktorá… no to radšej ani nenapíšeme (viete, ide o tú morálku, ktorú spomínal pán premiér), až po istého koaličného poslanca, ktorý behal nahý po centre Bratislavy (viď TU).

No ale akosi sme sa dostali zase k somárikovi. Jedného takého pekného, volal sa Ťapo, pán premiér priviedol – aj s vrecom zemiakov – na úrad vlády už v roku 2014 (viď TU). Koľkých ďalších priviedol na úrad vlády a do parlamentu neskôr, sa nám zatiaľ zistiť nepodarilo, ale sľubujeme, že sa pokúsime to zrátať. Čo je už zrátané presne, je počet preferenčných hlasov, ktoré dostal pán premiér v tohtoročných voľbách: 498 740, ale to neboli žiadni somárikovia ani ovečky, ale voliči.

A prečo vlastne pánovi premiérovi v tej chvíli v Národnej rade tak hneď zišiel na um práve baranček? Nuž, to je ťažké zistiť, do hlavy nášho premiéra nikto nevidí. Niekto by mohol za tým hľadať obyčajnú náhodu, čosi ako freudovské prerieknutie – keď človek niečo povie, vlastne ani nevie prečo, a prezradí tým, na čo myslí.

Na prerieknutiach však nie je nič zvláštne, to sa predsa stane každému. Najmä pri tom, koľko všeličoho zaujímavého toho on ako premiér musí narozprávať, by bol zázrak, keby sa občas nepreriekol. Napríklad ako vtedy, keď spomenul „míľnik, ktorý sme dosiahli vraždou Jána Kuciaka a jeho snúbenice“, alebo keď priznal, že vládu de facto riadia mimovládky.

My mu tie prerieknutia radi odpustíme, veď sa o nás tak vzorne stará: veď aj teraz, kým český, poľský, maďarský premiér diskutovali s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou o nepodstatných hlúpostiach ako je migračná politika EÚ, náš predseda vlády zatiaľ behal medzi pandemickou komisiou, krízovým štábom a tlačovými konferenciami ku koronovej situácii, a to všetko jedine preto, lebo mu na nás všetkých záleží.

To vie dokonca aj ten oslík Ťapo. Možno preto vtedy pri lúčení s pánom dnešným premiérom pred úradom vlády tak smutne híkal.

Ivan Lehotský