NAŽIVO

Obchodný deficit USA sa v máji prehĺbil viac, ako sa očakávalo, a to na 71,5 miliardy dolárov z aprílových 60,3 miliardy dolárov. Informovalo o tom vo štvrtok americké ministerstvo obchodu.

Tento vývoj nastal po tom, ako prezident USA Donald Trump uvalil 10-percentné clá na väčšinu obchodných partnerov. Americký dovoz aj vývoz sa v máji zmenšil. Dovoz klesol o 0,1 percenta na 350,5 miliardy dolárov, pričom import spotrebných tovarov sa znížil o 4 miliardy dolárov. Vývoz z USA sa oslabil o 4 percentá na 279 miliárd dolárov.

Včera 20:12

Ruský vodca Vladimir Putin povedal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Moskva sa „nevzdá“ svojich cieľov na Ukrajine. Zároveň však sľúbil, že bude pokračovať v rokovaní o konflikte. Uviedol to vo štvrtok Kremeľ po telefonáte oboch mužov.

Včera 19:38

Slovenské atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce s tropickými horúčavami problémy nemajú. Problémy nie sú ani s prenosom elektrickej energie. Slovenské elektrárne (SE) o tom informovali na svojej internetovej stránke.

Včera 19:29

Vo večerných hodinách môžu prísť na územie západného Slovenska búrky a na juhozápade večer a počas noci silnejšie zafúka. Informuje o tom na svojom webe Slovenský hydrometeorologický ústav. Vydal preto výstrahy prvého stupňa. Do 20.00 h naďalej trvajú na väčšine územia aj výstrahy pred vysokými teplotami.

Včera 19:20

Väčšina francúzskych jadrových elektrární môže byť na základe rozhodnutia regulačného orgánu v oblasti jadrovej energetiky v prevádzke 50 rokov. Informuje o tom správa agentúry DPA, ktorá sa vo štvrtok odvolala na vyhlásenie francúzskeho Úradu jadrovej bezpečnosti (ASNR).

Včera 19:12

Neďaleko obchodného centra vo fínskom meste Tampere vo štvrtok poobede útočník pobodal niekoľkých ľudí. Miestna polícia oznámila, že zadržala jednu osobu a verejnosti už nehrozí nebezpečenstvo. Informovala o tom správa agentúr Reuters a AP.

Útok nožom vo Fínsku
Na snímke policajná páska pred nákupným centrom po útoku nožom v meste Tampere na juhu Fínska / Foto: TASR/AP-Saara Peltola/Lehtikuva via AP
Včera 19:10

Nemecká polícia informovala, že vo štvrtok boli pri útoku „nebezpečným predmetom“ v diaľkovom vlaku v Bavorsku ľahko zranení najmenej štyria ľudia. Incident sa udial medzi mestami Straubing a Plattling na linke do Viedne, páchateľa zadržali. Informovali o tom správy agentúr AP a DPA.

Podľa agentúry AP útočník použil sekeru. Vo vlaku sa v tom čase nachádzalo asi 500 pasažierov.

Včera 19:06

USA plánujú na budúci týždeň v Osle rokovania s Iránom o jadrovom programe, informuje Axios.

Podľa zdrojov oboznámených s priebehom rokovaní plánuje vyslanec Bieleho domu Steve Whitcoff stretnúť sa s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbasom Aragčím budúci týždeň v Osle, aby obnovili rokovania o jadrovom programe.

Zdroje uviedli, že konečný termín ešte nie je stanovený.

Včera 18:56

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio oznámil, že zrušil svoju prvú návštevu Indo-tichomorskej oblasti, ktorá zahŕňa Japonsko a Južnú Kóreu, s odôvodnením, že „zdôrazňuje dôležitosť Blízkeho východu“ – informovala agentúra Nikkei Asia.

Včera 18:52

Ukončenie dodávok zbraní Ukrajine zo strany USA je signálom na zvýšenie dodávok zo strany EÚ, vyhlásila Ursula von der Leyenová.

Včera 18:33

Rozhovor Putina a Trumpa trval viac ako hodinu, informoval Kremľ. Už sa skončil.

Včera 18:18

Svet potrebuje stretnutie na úrovni lídrov Ukrajiny a Ruskej federácie, vyhlásil Zelenskyj.

„V Rusku rozhoduje len Putin, preto je na dosiahnutie mieru potrebné stretnutie na úrovni lídrov,“ povedal.

Včera 18:03

Britský premiér Starmer môže odstúpiť už o niekoľko mesiacov, informuje Sky News.

Podľa televíznej stanice predstavitelia vládnucej Labouristickej strany už varovali Kira Starmera, že bude musieť odstúpiť v priebehu niekoľkých mesiacov, ak „vláda bude naďalej fungovať zle“.

Rozhodnutie bude údajne prijaté, ak labouristi dosiahnu zlé výsledky v májových voľbách v budúcom roku vo Walese, Škótsku a Londýne.

Včera 17:49

V ruskom Petrohrade bola zrušená hlavná vojenská námorná prehliadka na Deň námorníctva (27. júla) z bezpečnostných dôvodov, informujú miestne médiá s odvolaním sa na zdroje.

Podľa ich informácií bola príprava na prehliadku zastavená pred pár dňami: boli prerušené nácviky peších oddielov, ktoré tradične uzatvárajú slávnostné podujatia na Senátnom námestí.

Oficiálne zrušenie prehliadky zatiaľ nebolo oznámené, ale ani jej konanie nebolo potvrdené, konštatujú médiá.

Včera 17:40

Šesť hodín bojovali českí hasiči v stredu popoludní s plameňmi, kým sa im podarilo zastaviť šírenie lesného požiaru v blízkosti areálu muničného skladu v okrese Litoměřice. Horela tam plocha s rozlohou zhruba štyroch hektárov a z oblasti sa ozývali výbuchy starej munície. Informuje o tom web TN.cz.

Včera 17:32

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa vo štvrtok na Úrade vlády (ÚV) SR v Bratislave stretol s prezidentom Maďarska Tamásom Sulyokom. Obaja počas rokovania potvrdili výbornú úroveň slovensko-maďarských vzťahov.

Fico Sulyok
Na snímke sprava predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) a prezident Maďarska Tamás Sulyok počas spoločného stretnutia na Úrade vlády SR v Bratislave / Foto: TASR-Jaroslav Novák
Čítať viac | Včera 17:19

Telefonický rozhovor Putina a Trumpa prebieha práve v týchto minútach, vyhlásil tlačový tajomník Kremľa Peskov.

Včera 17:18
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Michal Kováč o zatykači na Mečiara i o tom, prečo šiel do HZDS: “Nežiadali sme samostatnosť, ale konfederáciu!”

– Aké očakávania ste, ako ekonomický expert, mali od vývoja slovenskej ekonomiky na prelome rokov 1989/1990?

❚❚
.

Celý život presadzoval ideály zvrchovanosti Slovenskej republiky. Po roku 1989 sa stal slovenským ministrom financií, aj posledným predsedom československého Federálneho zhromaždenia. V roku 1992 bol členom delegácie, ktorá rokovala o budúcom štátoprávnom usporiadaní Československa a napokon dohodla jeho rozdelenie. V samostatnej Slovenskej republike bol zvolený do funkcie hlavy štátu.

“Cítil som v prvom rade veľkú zodpovednosť. Nemôžem povedať, že by som sa z toho veľmi tešil. Tešil som sa z toho, že budeme mať samostatný štát. Mojou súkromnou túžbou bolo mať samostatný štát už od čias, keď som ako pätnásťročný začal uvažovať o politike,” povedal v exkluzívnom rozhovore pre TASR prvý prezident novodobej Slovenskej republiky Michal Kováč.

– Aké očakávania ste, ako ekonomický expert, mali od vývoja slovenskej ekonomiky na prelome rokov 1989/1990?

V tých rokoch boli rôzne očakávania. Pokiaľ ide o mňa, ja som sa venoval vzťahom medzi českou a slovenskou ekonomikou už dávno pred Nežnou revolúciou. Robil som rôzne analýzy, v ktorých som ukazoval, že sa nezmenšujú rozdiely v ekonomickom vývoji týchto dvoch krajín, ale že sa zväčšujú. To znamená, že nedochádza k nejakému vyrovnávaniu. Moje očakávania boli v tom zmysle, že ak má dôjsť k tomu, že má byť rovnosť medzi Českom a Slovenskom a žiadna krajina z toho nemá mať výhody ani nevýhody, je potrebné, aby sa ekonomické rozdiely zmenšovali. Očakával som, že to bude možné, ak sústredíme veľkú pozornosť na to, ako sa vkladá do hospodárstva, ako sa investuje, z akých zdrojov. V tomto smere som očakával zlepšenie situácie.

.
Michal Kováč počas rozhovoru

– Po revolúcii ste sa stali ministrom financií Slovenskej republiky. Prečo ste sa v máji 1991 rozhodli opustiť vládu? Keď sa neskôr delila VPN, vybrali ste si HZDS. Prečo?

Bola to zaujímavá situácia. V tom čase mala vláda na čele s Vladimírom Mečiarom u občanov veľkú podporu. Až osemdesiat percent občanov súhlasilo s vládou. Ja som možno vtedy celkom nevidel do vecí, ktoré sa týkali rezortu vnútra a nevnímal som tie problémy tak, ako ich vnímalo vedenie VPN. Vtedy som sa ani necítil byť viazaný stanoviskom vedenia VPN, lebo som nebol členom VPN. Ale kandidát na poslanca za VPN som bol. V tom som cítil určitú zviazanosť s VPN. V tom čase som podporu Mečiarovej vlády u občanov považoval za veľké plus. A nechápal som príčiny, prečo sa rozhodlo vedenie VPN spolu s vedením KDH a inými odvolať Mečiara a niektorých ďalších ministrov, zmeniť smerovanie vlády, keď je takáto podpora. Keď došlo k tomu, že parlament vyslovil nedôveru Mečiarovi, odvolal ho z funkcie, s ním aj Mariána Húsku a ďalších ministrov, ktorých som považoval za dobrých, tak som chcel prejaviť solidaritu. Preto som aj trval na svojom odvolaní, hoci KDH ma presviedčalo, že ma potrebujú, že proti mojej činnosti nemajú nič. Ja som zasa vysvetľoval, že si to vážim, ale chcem byť solidárny s odvolanými kolegami a s pánom Mečiarom. Nepovažoval som odvolanie za vhodné v čase, keď má takúto podporu občanov. A vnútorné problémy neboli takého charakteru, že by sa nedali prekonať iným spôsobom, len odvolaním.

– Ako by ste hodnotili vývoj slovenskej ekonomiky v prvom roku po revolúcii?

Naďalej pokračoval trend, že rozdiely medzi českou a slovenskou ekonomikou sa zväčšovali. Zmena, akú sme potrebovali, sa však nedá urobiť v priebehu roka. O zmenách sa rozhoduje pri schvaľovaní rozpočtu. Keď bol raz schválený, mohlo sa ísť len podľa neho a neboli žiadne iné zdroje, ktoré by sa dali investovať do Slovenska. V tomto smere boli možno aj niektoré moje očakávania nerealistické. Za taký krátky čas sa nemohlo podariť to, čo som očakával.

– Vladimír Mečiar v rozhovore pre TASR uviedol, že v roku 1992 bol na neho vydaný zatykač. Keď vám to oznámil, vraj ste konštatovali, že to HZDS zvýši preferencie… Ako ste vtedy vnímali túto situáciu?

.
Michal Kováč vo svojej pracovni

Neviem presne, kto a kedy mi oznámil, že je na Mečiara zatykač. Ale dozvedel som sa, že je. A že s tým zatykačom sa nič nerobí, lebo to stopol Dubček, prípadne niekto iný. Vedel som to len z rečí, ale nie priamo od Mečiara. Ja som to vtedy nebral vážne. Možno som mu v nejakom rozhovore povedal, že mu ešte stúpnu preferencie, keď sa ľudia dozvedia, že idú po Mečiarovi a chcú ho diskreditovať. Takáto záležitosť sa nedala realizovať bez toho, že by o tom nevedel prezident Havel a vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia (FZ) Dubček.

– Za čo bol vlastne ten zatykač? Mečiar tvrdí, že žiadosť do FZ išla bez udania dôvodu a on vlastne nevie, na základe čoho bol zatykač vydaný…

Dodnes neviem, ako to vzniklo. Ale bola tu skupina ľudí, ktorá sledovala dianie okolo Mečiara. Predpokladám, že sa dalo dohromady všetko, čo sa dalo uviesť ako jeho negatívum. Vznikol nejaký dokument, z ktorého vyplývala potreba zatknúť Mečiara. Ale zrejme to nebolo až také vážne, lebo inak by sa to pravdepodobne bolo realizovalo. Ale na to by musela byť jednota vo vedení, ktorá nebola.

– Bolo to teda skôr politikum, než že by mal tento zatykač reálny základ…

Áno.

.

– Zodpovednosť predsedu Federálneho zhromaždenia ste prebrali po vtedy ešte žijúcej legende slovenskej politiky Alexandrovi Dubčekovi. Ako ste sa vyrovnávali s touto skutočnosťou?

V prvom rade musím povedať, že som pôvodne vôbec nechcel kandidovať za poslanca do FZ. Mečiar mal s tým starosti, lebo nikto nechcel ísť do Prahy. Každý cítil, že keď sa vzdiali od pôsobnosti slovenských orgánov, vzdiali sa vôbec z politiky. Ja som uvažoval podobne, ale pán Mečiar ma presviedčal, že nemáme veľmi alternatívy. Prešli sme si zoznam ľudí, ktorí kandidovali do FZ, nenašli sme nikoho, kto by bol jednoznačne povolaný byť predsedom FZ. Ostalo to na mne, lebo som bol podpredseda HZDS a bol som zvolený za poslanca FZ. Takže som uznal, že HZDS veľa možností nemá a ťažko sa môžem “vyzuť” z tej zodpovednosti. Bol som si vedomý, že to bude pre mňa ťažká úloha, lebo som nastúpil po veľkej legende. Pána Dubčeka som si vtedy veľmi vážil. Ale jeho by už nekandidovali, vzhľadom na výsledky volieb. Keďže bolo rozhodnuté, že predsedom federálnej vlády bude niekto z ODS, predsedu FZ mal obsadiť niekto z najsilnejšej slovenskej strany, HZDS. Dubček to vtedy uznal a ani sa nesnažil, aby ho znovu kandidovali. Takže som napokon nevidel nejaké vážne dôvody, aby som to odmietol.

– Ako hodnotíte politickú úlohu Alexandra Dubčeka po roku 1989? V médiách dokonca sporadicky zaznejú názory, že ak by sa prvým československým prezidentom nestal Havel, ale Dubček, federácia by sa nerozpadla. Sú tieto názory realistické?

Ťažko si to viem predstaviť. Nemyslím si, že by Dubček mohol zvrátiť situáciu, ktorá tu bola. Situáciu, že Slováci chcú mať v politike väčší priestor. On, ako Slovák, by sa proti tomu nemohol stavať. Takže podľa mňa predstava, že by sa bola dala udržať federácia, ak by sa Dubček stal prezidentom, nie je realistická. Federácia sa podľa môjho názoru nedala udržať, lebo nepredstavovala odpoveď na požiadavky Slovákov, ktoré boli predostierané dávno pred nami a až v tom čase sa vyskytla možnosť ich riešiť.

– Napokon, proces decentralizácie Československa sa začal počas Pražskej jari, dokonca bola formálne uzákonená federácia, aj keď v praxi nebola nikdy naplnená…

Myslím si, že Dubček dobre chápal situáciu na Slovensku. Ale zároveň si uvedomoval, že je predstaviteľom spoločného štátu. A že nemôže na jednej strane byť predstaviteľom federácie a na druhej strane usilovať o samostatný slovenský štát. Ja som s ním o tom osobne hovoril, lebo som si myslel, že by mohol byť kandidátom na prezidenta v samostatnom Slovensku. Vysvetlil mi, že nemôže, lebo sa cíti byť zviazaný s československou federáciou a nechce ju zradiť. Situácia potom nabrala svoj vývoj. Občania v Česku aj na Slovensku očakávali zmeny štátoprávneho usporiadania, len nebolo jasné, aké. Až do toho času, kým sa vo FZ nerozhodlo o skončení obdobia, kedy bolo federatívne usporiadanie považované za jediné možné.

– Keď sa v roku 1992 začali s českou stranou rokovania o budúcom modeli federácie, mala už česká strana v skutočnosti za sebou celý rad konkrétnych krokov, ktoré smerovali k rozdeleniu štátu, napríklad prípravu na tlač kolkov na bankovky. Vedeli ste vtedy o tejto skutočnosti?

Nie. O tom, že česká strana pripravuje aj variant na rozdelenie, som nevedel. Dozvedel som sa to až neskôr. Ale aj tam boli rozumní politici, ktorí síce hovorili: Nechceme, ale možno sa budeme musieť rozdeliť. A situácia sa aj vyvinula tým smerom. HZDS išlo do rokovaní naozaj s úprimnou snahou, že nechceme hneď vznik dvoch samostatných republík, ale konfederáciu, v ktorej bude možnosť pripravovať sa v neskoršom období na vznik samostatných štátov. Aj keď HZDS nehovorilo o dvoch samostatných štátoch, v diskusiách v užšom kruhu sme o tom uvažovali. Že keď nebude možné dohodnúť sa na vzniku dvoch samostatných štátov, že sa dohodneme na konfederatívnom usporiadaní. A potom sa budeme pripravovať na ďalšie kroky k vzniku samostatných štátov.

– Teda pre vás boli prioritou dva samostatné štáty s tým, že ak sa to nebude dať, dočasne je možné akceptovať konfederáciu?

Áno.

.

– Vladimír Mečiar tvrdí, že hneď na prvom rokovaní došlo k rozkolu medzi českou a slovenskou stranou v dôsledku vášho návrhu na usporiadanie vzťahov v štáte na obchodno – obrannom princípe. Návrh ste vraj predniesli svojvoľne, v čase, keď on rokoval medzi štyrmi očami s Václavom Klausom. „Nikdy to nedefinoval, nikdy sme sa o tom nerozprávali. Vystúpil s týmto návrhom a Česi mu povedali, že ak toto chceme, tak môžeme skončiť. Húska sa k tomu pripojil s tým, že môžeme skončiť ešte dnes. Keď sme sa s Klausom vrátili, našli sme už delegácie oddelené od seba, odmietali spolu rokovať s tým, že dnes to rozdelíme,“ povedal Mečiar na margo vášho vtedajšieho návrhu. Ako vidíte prvé rokovanie z vášho uhlu pohľadu?

Malo to trošku inú históriu, než akú predpokladá pán Mečiar. Ako predseda FZ som cítil zodpovednosť za to, že musíme mať nejaké jednoznačné stanovisko v otázke štátoprávneho usporiadania. Obrátil som sa na pána Mečiara so žiadosťou, aby vytvoril nejakú pracovnú skupinu, ktorá vypracuje našu predstavu o konfederatívnom usporiadaní. Čo tým vlastne myslíme. Vedel som, že hovoríme o konfederácii, ale čo to znamená v konkrétnom politickom živote, sme nepovedali. On odmietol. Že nepotrebujeme žiadne písomné materiály, ani žiadnu diskusiu. Nevedel som ho nijako prinútiť, že potrebujeme stanovisko. Ale bol som pod tlakom, bol som v Prahe, kde ma oslovili z ODS. S tým, že kedy im dáme našu predstavu. Prisľúbil som, že nejakú predstavu im dáme. Ale nechcel som to robiť tak, aby o tom vedelo celé HZDS, respektíve, aby sa o tom dozvedel Mečiar. Napokon som sa rozhodol, že za pomoci pána Húsku a ďalších vypracujeme predstavu o konfederácii, ktorú budeme mať v zálohe. Vyjadrili sme tam základné myšlienky, že by obidva štáty v konfederácii mali mať medzinárodne – právnu subjektivitu a že otázky obrany, meny a colnej politiky budú spoločné a všetky ostatné ekonomické otázky budú prenesené do právomoci republík. Tak vyriešime aj otázku prezidentov, raz by to bol Slovák, raz Čech.

– Čo ste s touto predstavou urobili?

Urobili sme ju bez vedomia Mečiara, ja som ju odovzdal podpredsedovi ODS Kovářovi. Keď sa začalo to prvé stretnutie, pán Mečiar s pánom Klausom si sadli pod strom…

– …to je tá známa fotografia?

.

Áno. A my ostatní sme ostali v budove. O čom sme sa tam mali baviť? Uplynula hodina a oni tam stále ešte sedeli a rokovali. Tak som sa rozhodol spolu s Mariánom Húskom a Milanom Kňažkom, že ich oboznámime s našou predstavou, s tým, že to nie je oficiálna predstava, ale nás troch. Že s tým nejdeme na toto rokovanie v Brne. Takže sme pomaly vysvetľovali, čo myslíme pod medzinárodno-právnou subjektivitou, ako to vidíme s obranou a podobne.

– V čom bola najväčšia prekážka?

Najväčší problém bol – a to som sa dozvedel až o veľa rokov neskôr – obava z Mečiara. Keď som sa pýtal vtedajšieho predsedu vlády Stráského, prečo mu nevyhovuje konfederácia, veď právomoci oboch štátov budú rovnaké, akú výhodu z toho bude mať jedna alebo druhá strana? Žiadnu. Povedal, že mám pravdu, ale keď pôjdeme cestou konfederácie a začne sa na Slovensku realizovať politika, ktorá nebude ladiť s politikou NATO a medzinárodná verejnosť to bude vnímať ako odklon od hodnôt EÚ a NATO, tak “my budeme niesť zodpovednosť. Ani nie Mečiar, ani vy, ale my”. Ja som dostal toto vysvetlenie. Iné nemám.

– Kedy ste vy osobne dospeli k záveru, že jedinou schodnou cestou bude rozdelenie štátu?

Musím povedať, že až počas týchto rokovaní. Keď aj u Klausa dozrelo rozhodnutie a vyhlásil na čom sa dohodnúť nevieme a na čom by sme sa dohodnúť mohli. To bolo piate, alebo šieste rokovanie. Tam som prišiel k názoru, že pravdepodobne je čas, keď sa treba rozhodnúť pre samostatnú republiku. Aj keď my sme na to neboli pripravení. Preto sme to brali ako návrh, ktorý dala česká strana. Prerušili sme rokovanie, sadli sme si – Mečiar, Kňažko, Húska a ja – a zaujali sme jednoznačné stanovisko, že áno. Ale vtedy sa ešte nehovorilo o tom, odkedy bude tento stav trvať. Len, že principiálne súhlasíme s tým, že vzniknú dva samostatné štáty. Predstava o tom, ako a kedy, nebola jasná.

.

– Ktoré boli hlavné problémy, ktoré ste vtedy museli riešiť?

Hlavné problémy boli v tom, že odkedy by to malo platiť. Hneď bolo vyjasnené, že predstava, ktorú mal Mečiar, že konfederácia bude trvať niekoľko rokov a až potom príde k samostatným republikám, sa realizovať nebude. Že ak sa dohodneme na rozdelení, tak hneď od prvého januára 1993. Ja som Mečiarovi už predtým hovoril, že nás do toho dotlačia. Tento stav sa spresnil počas rokovaní. Do prvého sa musela rozdeliť armáda, musela sa pripraviť vláda, atď.

– Potom, ako ste boli posledným predsedom československého FZ, ste sa stali prvým prezidentom novodobej Slovenskej republiky. S akými predsavzatiami ste sa ujímali funkcie? Čo ste cítili v deň, keď ste boli zvolený?

Cítil som v prvom rade veľkú zodpovednosť. Nemôžem povedať, že by som sa z toho veľmi tešil. Tešil som sa z toho, že budeme mať samostatný štát. Mojou súkromnou túžbou bolo mať samostatný štát už od čias, keď som ako pätnásťročný začal uvažovať o politike. Už vtedy som dospel k tomu, že prečo by sme aj my nemohli mať samostatný štát, prečo by sme vždy museli byť v štáte s niekým. Takže v tomto smere mi to konvenovalo. Bál som sa toho, že to nezvládnem. To je veľká medzinárodná zodpovednosť. Pocit uspokojenia bola jedna vec, druhá uvedomenie si zodpovednosti. A okrem toho ma veľmi mrzelo, že sa pre takéto riešenie nenašlo dosť podpory u slovenskej inteligencie. Nemala jednoznačné názory. Osobne som sa domnieval, že bude viac nadšenia z toho, že sme si mohli vytvoriť vlastnú republiku. Našťastie sa ukázalo, že rozdelenie neprinieslo vážnejšie problémy, stalo sa vítaným aj v Českej republike. Akceptovalo sa, že na to nikto nedoplatil a bolo to dobré riešenie.

– Ako hodnotíte s odstupom dvadsiatich rokov pozitíva a negatíva rozdelenia Československa? Slovenská ekonomika napokon začala dobiehať českú…

Myslím si, že sme sa ešte ekonomicky nedostali na českú úroveň. Sú určité okolnosti, ktoré neumožnili naplno využiť potenciál, ktorý tu je. A prekážky, ktoré existovali vo vývoji československej ekonomiky, sa neskôr prejavili aj vo vývoji SR. Rozvoj na Slovensku sa urýchlil, ale nie natoľko, aby sme sa vyrovnali. V niektorých aspektoch sme lepší, ale v iných horší. Je dôležité, aby politici prijímali opatrenia, ktoré zodpovedajú potrebám slovenskej ekonomiky. Dnes súťaží opozícia s vládnou stranou. Takáto súťaž môže pomôcť identifikovať problémy a nájdu sa aj riešenia.

– Samostatnosť pre Slovensko pod vedením Vladimíra Mečiara znamenala aj problémy s integráciou do NATO a EÚ. Vy sám ste sa v tomto období dostali s Mečiarom do dlhodobých sporov…

.

Cítil som, že keď sme samostatným štátom, naša situácia, pokiaľ ide o integračný proces, najmä vstup do NATO, sa sťaží. Vedel som aj prečo. Vnútorná politika, ktorá sa tu robila počas Mečiarovej vlády, keď sa znovu ujal moci po voľbách v roku 1994, neladila s našimi záujmami integrovať sa do európskych štruktúr a NATO. Mali sme aj osobitné rokovania, kde nám bolo dané najavo, že ak náš vývoj nebude v súlade s potrebami vývoja v Európe, že sa v prvej línii nemusíme dostať do NATO, ani do európskych štruktúr. Bol som si vedomý toho, že skôr je možné sa dostať do NATO a že v tomto smere nás akoby odsúvali. Keď som cítil, že nám hrozí, že sa tam nedostaneme, obrátil som sa na jednotlivých predstaviteľov NATO, ktorým som vysvetľoval, že Slovensko nie je len Mečiar a jeho vláda. Že celková vnútropolitická situácia je naladená na túžbu po hodnotách, ktoré prevládajú v Európe. Vyslovil som požiadavku, že keď sa nám dá dôvera, posilní to pozície týchto ľudí. Zrejme to nestačilo. Ak uistí jeden štátny predstaviteľ, je to málo. Ale aspoň sme mali istotu, že o tom vedia. Pripravili nás na to, aby sme neboli sklamaní, že na vstup do NATO ešte nie sme zrelí. Zavolal ma vtedy americký veľvyslanec, keď padlo rozhodnutie v Madride (SR vtedy ešte nebola prijatá do NATO, pozn. TASR) a vysvetlil, že to nie je definitívne. Že treba nejaký čas počkať, až sa americká vláda a európski predstavitelia presvedčia o tom, že vývoj na Slovensku bude pokračovať v súlade s ich predstavami a je len otázka času, kedy sa to ukáže aj v politickej oblasti.

– Čo najpozitívnejšie Slovensko od roku 1989 dosiahlo a v čom má ešte rezervy?

Najpozitívnejšie bolo, že sa podarilo uskutočniť zmenu režimu, že sa podarilo dosiahnuť, aby pokojnou cestou odišli od politickej moci komunisti a aby moc prešla do rúk demokratických síl. Sloboda bola najväčšie víťazstvo. Samozrejme, keby len toto mal byť dôsledok politiky, ktorú sme chceli robiť a robíme po roku 1989, bolo by to málo. Dôležité je, aby sa to prejavovalo v raste životnej úrovne občanov. Aby sa to prejavovalo v morálnej očiste spoločnosti. Aby sa zabránilo mnohým javom, ktoré diskreditujú slovenskú politiku. V tomto smere máme veľa problémov. Ale máme otvorený a slobodný priestor bojovať o ozdravenie. Nemôžeme povedať, že nám niekto robí prekážky. Je to len naša schopnosť robiť politiku tak, aby to zodpovedalo potrebám väčšiny občanov. Netreba zúfať, ani ostať ľahostajní. Vždy sa v každej spoločnosti nájdu skupiny ľudí, ktoré sa snažia využiť moc vo svoj prospech. Netreba podliehať uspokojeniu, že to ináč nemôže byť, len takto. Môže to byť aj inak. Len o tom treba ľudí presvedčiť. Systém demokracie nerieši všetko, ale lepšie zatiaľ nemáme. Treba sa usilovať o to, aby bol poriadok, aby bola lepšia morálka. Nemáme v tomto smere osobitné problémy alebo prekážky. Bolo by veľmi zlé, keby sme podliehali tlakom a neverili, že máme dosť síl, aby sme slovenskú spoločnosť dokázali orientovať tak, aby viac zodpovedala potrebám a aby sme sa stali prínosom aj pre Európu. Aby sa nepozeralo na Slovensko ako na nejakú zaťaž, ale ako na faktor, ktorý je schopný pozitívne prispieť k riešeniu celoeurópskych problémov.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

René Pavlík

Matej Michalička

Štefan Konya

Marek Brna

Gustáv Murín

Ivan Štubňa

.
.
.

Bombastická správa. „Ideme odvolávať Leyenovú“ a progresívci sú z toho v panike

Vďaka spolupráci našej frakcie Európy suverénnych národov a frakcii Patriotov v Európskom parlamente, sme „dokázali iniciovať historické odvolávanie“ Ursuly von…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Trump hovoril s Putinom. Obsah rozhovoru

Podľa slov Putinovho poradcu Ušakova bola hlavnou témou rozhovoru Donalda Trumpa a Vladimira Putina situácia na Ukrajine

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

„Hlúpi, hlúpi sa dostali k moci“. Blaha reaguje na urážky Maroša Kramára

Slovenský herec Maroš Kramár sa hanlivo vyjadril nielen na vládu a politikov strany SMER-SSD, ale urazil aj slovenských voličov. Europoslanec Ľuboš…

03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Iskandery zabili celé velenie 110. útočnej brigády Ukrajiny

Zahynul nielen veliteľ 110. brigády, ale aj jeho zástupca Dmitrij Romanjuk a náčelník štábu brigády Valerij Mirzaev

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Naď prišiel konečne vypovedať na políciu

Exminister obrany Jaroslav Naď dnes prišiel na bratislavské Prezídium Policajného zboru vypovedať v súvislosti s darovaním vojenskej munície Ukrajine. Ako…

03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Slovensko a skupina ďalších členských štátov je proti reforme rozpočtu EÚ

Podľa dokumentu, ktorý má k dispozícii Euronews, skupina členských štátov Európskej únie vyzýva na „samostatnú kohéznu politiku“, ktorá by zabezpečila,…

03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

Čo signalizuje zastavenie dodávok amerických zbraní na Ukrajinu?

Signál Zelenskému a Jermakovi: splnenie Putinových podmienok alebo zmena priorít. Čo znamená zastavenie dodávok amerických zbraní na Ukrajinu?

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

Oheň na streche: Tendenčnej novinárke museli ukázať, kde je jej miesto

Robert Fico s ministrom Richardom Takáčom poskytli po výročnej tlačovke pri žatve aj priestor pre novinárske otázky. Jedna osoba sa…

03. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Komentáre | 3 min. čítania | 0 komentárov

Dôjde na psa mráz? Von der Leyenová bude čeliť hlasovaniu o nedôvere

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová bude 10. júla čeliť hlasovaniu o nedôvere, ktoré iniciovali krajne pravicoví poslanci Európskeho…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
.

V záporožskom TCK za rok a pol vybrali úplatky vo výške 2 milióny dolárov

GBR informuje o likvidácii schémy v mestskom TCK. Podľa vyšetrovania len za roky 2024-2025 tam prijali úplatky za vyhýbanie sa…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Prieskum: Výrazne rastie Republika a hnutie Igora Matoviča, Hlas-SD klesá a ostatní stagnujú

Výrazne rastie Republika a hnutie Igora Matoviča, Hlas-SD klesá a ostatní stagnujú. To vyplýva z prieskumu Agentúry SCIO na reprezentatívnej vzorke…

03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Z krvavého masakru v Gaze najviac profitujú nadnárodné spoločnosti

Ak niekto očakáva, že budeme očierňovať veľké svetové korporácie na základe pochybných zdrojov, bude sklamaný. Najnovšie údaje zverejnila Francesca Albanese,…

03. 07. 2025 | 0 komentárov

Zakladateľ organizácie Pride odsúdený za znásilnenie 12-ročného chlapca

Muža odsúdili na 24 rokov za znásilnenie „mimoriadne zraniteľného“ 12-ročného chlapca po tom, ako sa spoznali cez zoznamovaciu aplikáciu, uvádza…

03. 07. 2025 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zaujímavosti | 4 min. čítania | 0 komentárov
.

Policajta, ktorý za Matovičových vlád chcel riešiť nepohodlných prokurátorov prepustili na slobodu. Jeho známy advokát prehovoril

Policajta obvineného zo sabotáže M. V. prepustili na slobodu. Informoval o tom jeho právny zástupca Peter Kubina na sociálnej sieti.…

03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Zelenského diktát? Ruský vyslanec pri OSN nikoho nešetril

Mandát ukrajinského prezidenta Vladimíra Zelenského skončil – a predsa pokračuje ďalej v úrade. Argument, že kvôli vojne nemožno vyhlásiť voľby,…

03. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Komentáre | 5 min. čítania | 0 komentárov

„Ako vyzerá boj slovenských progresívcov proti imigrácii“

Europoslanec Milan Uhrík informuje aké pozmeňujúce návrhy predkladajú v Bruseli progresívci menovite Lucia Yar, Veronika Cifrová Ostrihoňová spolu s kolegyňou…

03. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Viete, ktorý politik zarobil na štáte najviac?

HLAS-SD navrhuje krátenie štátnych príspevkov pre politické strany. Tento „jasný a férový“ návrh by mal ušetriť desiatky miliónov eur.  Strana…

03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

Rusku sa neodpúšťa? Znepokojivé postoje politikov strany HLAS

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár rozvíril verejnú debatu vyjadrením, že možno je načase v záujme mieru odpustiť Ruskej federácii. Je…

03. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Komentáre | 4 min. čítania | 0 komentárov

Európu čakajú „dánske časy“. Europoslankyňa priblížila plán dánskeho predsedníctva v Rade EÚ a snahy o obmedzenie práva veta

Ďalšie rozširovanie Európskej únie, plnenie záväzkov v oblasti obranných výdavkov, bezpečnosť členských štátov ako „najvyššia priorita“, obmedzenie práva veta… Europoslankyňa Katarína…

03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

USA zmrazili dodávky zbraní nielen na Ukrajinu

USA zmrazili dodávky zbraní nielen na Ukrajinu, povedal predstaviteľ Bieleho domu pre CBS News

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Zomrela hviezda Liverpoolu. Tragická autonehoda zobrala život 28-ročného futbalistu, ktorý mal len nedávno svadbu

Dvadsaťosemročný portugalský útočník Diogo Jota zomrel vo štvrtok skoro ráno pri dopravnej nehode v španielskej provincii Zamora, píše web marca.com.…

03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Šport | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Šport | 4 min. čítania | 0 komentárov

.

Nezamestnanosť klesá, problémy rastú: Ilúzia stability na trhu práce

Stav Slovenska podľa najnovšej správy Európskej komisie zo začiatku júna o stave veľa pozitívneho neukazuje. Síce vykazuje rast HDP a…

03. 07. 2025 | Komentáre | 13 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Komentáre | 13 min. čítania | 0 komentárov

USA pozastavili dodávky zbraní Ukrajine

USA pozastavili dodávky Ukrajine aj tých zbraní, ktoré už boli v Poľsku, informuje Wall Street Journal

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Aktualizované 03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 5 min. čítania | 0 komentárov

Suja o tom ako demokrati často hovoria, ako „rozviazali ruky polícii“ a „nezasahovali do rozhodovania súdov“

Miroslav Suja z hnutia Republika vo svojom príspevku informuje ako Juraj Šeliga v relácii v televízii TA3 „rozprával o tom,…

03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

Schengen si prechádza „krízou stredného veku“. Pôvodne mal priniesť slobodu, mier a prosperitu, priniesol však len chaos

Európska únia považuje Schengenskú dohodu za jeden z najväčších úspechov bloku. Po štyridsiatich rokoch sa schnegenský priestor, európsky experiment s…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 7 min. čítania | 0 komentárov

Nárast vojenských výdavkov „nemusí podporiť hospodársky rast“ krajín EÚ

Európa vynakladá na obranu najviac prostriedkov za posledné desaťročia, napriek tomu však väčšina týchto peňazí pravdepodobne opustí kontinent. To je…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Škandál multiverza: Ako akademická obec redefiniuje vedu, aby spochybnila existenciu Boha

Akademici alebo „Inteligencia“ – spoločenská vrstva, tvorená skupinou vysoko vzdelaných ľudí, ktorí sa zaoberajú intelektuálnou prácou a majú vplyv na…

03. 07. 2025 | Svetonázor | 6 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Svetonázor | 6 min. čítania | 0 komentárov

Krádež dokladov v zahraničí? Poisťovňa radí, ako postupovať krok za krokom

Strata alebo krádež dokladov na dovolenke môže byť stresujúcou skúsenosťou, najmä vo veľkých európskych metropolách ako Taliansko či Španielsko

03. 07. 2025 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Ekonomika | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Obchodný deficit USA sa v máji prehĺbil viac, ako sa očakávalo, a to na 71,5 miliardy dolárov z aprílových 60,3 miliardy dolárov. Informovalo o tom vo štvrtok americké ministerstvo obchodu.

Tento vývoj nastal po tom, ako prezident USA Donald Trump uvalil 10-percentné clá na väčšinu obchodných partnerov. Americký dovoz aj vývoz sa v máji zmenšil. Dovoz klesol o 0,1 percenta na 350,5 miliardy dolárov, pričom import spotrebných tovarov sa znížil o 4 miliardy dolárov. Vývoz z USA sa oslabil o 4 percentá na 279 miliárd dolárov.

Včera 20:12

Ruský vodca Vladimir Putin povedal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, že Moskva sa „nevzdá“ svojich cieľov na Ukrajine. Zároveň však sľúbil, že bude pokračovať v rokovaní o konflikte. Uviedol to vo štvrtok Kremeľ po telefonáte oboch mužov.

Včera 19:38

Slovenské atómové elektrárne Jaslovské Bohunice a Mochovce s tropickými horúčavami problémy nemajú. Problémy nie sú ani s prenosom elektrickej energie. Slovenské elektrárne (SE) o tom informovali na svojej internetovej stránke.

Včera 19:29

.

Nový nástroj umelej inteligencie je v diagnostike zdravotných problémov lepší ako lekári, tvrdí Microsoft

Spoločnosť Microsoft uvádza, že je o krok bližšie k „lekárskej superinteligencii“ po tom, ako v rámci výskumu otestovala nový nástroj…

03. 07. 2025 | Zaujímavosti | 3 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zaujímavosti | 3 min. čítania | 0 komentárov

Svätec dňa: apoštol Tomáš

Apoštol viery a odvahy

03. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajina vystrieľala vojenské zásoby USA

USA, 3. júla 2025 - Pentagón pozastavil dodávky niektorých typov protilietadlových rakiet a inej presnej munície na Ukrajinu. Spravodajský a…

03. 07. 2025 | 0 komentárov

V dôsledku lesného požiaru na gréckom ostrove Kréta došlo k evakuácii hotelov a domov

Lesný požiar na gréckom ostrove Kréta spôsobil, že skoro ráno došlo k evakuácii viac ako 1 500 ľudí z hotelov…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Tipy a triky, ktoré by sa raz mohli hodiť

Ako človek, ktorý vždy hľadá spôsoby, čo by sa mi mohli hodiť pri plnení každodenných úloh, som vždy v strehu,…

03. 07. 2025 | 0 komentárov

Trump hrozí Japonsku clom až do výšky 35 %

Americký prezident Donald Trump pohrozil, že ak sa do budúceho týždňa obe krajiny nedohodnú, uvalí na Japonsko „30 % alebo…

03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
03. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

René Pavlík

Matej Michalička

Štefan Konya

Marek Brna

Gustáv Murín

Ivan Štubňa

.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov