Slovensko patrí ku krajinám so špičkovým priemyslom. Bez väčších investícií do vedy, výskumu a inovácií a bez reformy vzdelávacieho systému si túto pozíciu do budúcnosti neudrží. Práve vzdelávanie je kľúčové pre prispôsobenie sa novej priemyselnej revolúcii 4.0, ktorá už mení ekonomiku okolo nás. Povedal v rozhovore v rámci multimediálneho projektu TASR Osobnosti: tváre, myšlienky dekan Národohospodárskej fakulty Ekonomickej Univerzity v Bratislava a člen Katedry hospodárskej politiky Mikuláš Luptáčik. Predtým bol univerzitným profesorom na Hospodárskej univerzite vo Viedni, kde i naďalej pôsobí.

Ešte pred dvomi desiatkami rokov sa študenti ekonómie učili, že budúcnosťou je takzvaná terciárna sféra, teda služby. No zdá sa, že je to inak. Opäť sa čoraz viac skloňuje slovo výroba. Dochádza teda v Európe k renesancii priemyslu?

Áno, je to tak, hoci niektoré štatistické údaje navonok ukazujú opak. Podiel priemyslu na hrubej pridanej hodnote klesá, rovnako aj podiel zamestnaných v tomto odvetví. Tento prvý pohľad je však zavádzajúci. V súčasnosti je v ekonomike vysoká deľba práce, ktorá zvyšuje jej produktivitu. Priemysel svojou výrobou generuje významné efekty pre všetky odvetvia národného hospodárstva, najmä pre služby, ktoré tým nevznikajú akoby na zelenej lúke, ale priamo sa naň viažu. Tým, že produktivita práce v priemysle rastie oveľa rýchlejšie ako v službách, tak to vedie k nižším nákladom a nižším relatívnym cenám priemyselných výrobkov v porovnaní s cenami služieb, a teda sa opticky podiel priemyslu znižuje. Význam priemyslu je však aj v tom, že to vždy bol a je motor inovácií.

Je v podpore priemyslu aj súčasná výhoda a dôvod rozmachu nemeckej ekonomiky, ktorá v minulých desaťročiach nepodľahla tlaku na deindustrializáciu?

Áno. Podiel priamo zamestnaných v celom priemysle je menší ako v službách. No ak sa na to pozrieme inak a položíme si otázku, koľko potrebujeme zamestnancov, aby sme uspokojili dopyt po priemyselných výrobkoch, tak sa pýtame na počet ľudí, ktorí sú nepriamo zamestnaní v priemysle. Vtedy sa dostaneme k údaju, že až jednu tretinu zamestnancov generuje priemysel, čo je viac ako generuje odvetvie služieb. Preto je nepresné a zavádzajúce hovoriť o deindustrializácii.

Ako je na tom slovenský priemysel?

V roku 1995 bol podiel priemyslu Slovensku na hrubej pridanej hodnote tretí najvyšší v Európe. Tento ukazovateľ je v súčasnosti o niečo nižší, no stále sme porovnateľní s Nemeckom, Rakúskom alebo Českom, čo sú tradičné priemyselné centrá. Veľmi dobrú pozíciu si držíme v produktivite práce. Za posledné obdobie bol jej rast na Slovensku najvyšší v Európe. Ukazuje sa, že zahraničné investície s prísunom nových technológií prinášajú svoje ovocie. Do budúcnosti však musíme pridať v oblasti inovácií. Ukazuje to aj aktuálny index inovácií vo svete, kde sme sa síce za posledný rok mierne posunuli dopredu, na 39. miesto, ale v jeho čiastkových a dôležitých ukazovateľoch, ako sú napríklad výška tzv. intelektuálnych aktív a intenzita výdavkov na vedu a výskum, sme na tom horšie. So svetovou špičkou sa môžeme porovnávať len v indikátore pridanej hodnoty vytvorenej v priemysle, kde sme dvanásty. Preto je do budúcnosti veľmi dôležitá podpora výdavkov na vedu, výskum a inovácie. To je jediná cesta, ako udržať konkurencieschopnosť priemyslu.

Aj vy tvrdíte, že profitujeme z dovozu vyspelých technológií. Nie je to na jednej strane riziko, že nám chýba lepšia úroveň vlastného výskumu?

To je oblasť, kde máme slabinu. Vezmite si automobilový priemysel. Tam je markantný rozdiel vo využití zahraničných a domácich vstupov a technológií. Zároveň je to však príležitosť pre našich subdodávateľov, no bez rozvoja vedy a výskumu, a teda i väčších výdavkov na vedu a výskum, to nepôjde. A nejde len o peniaze z verejných zdrojov, ale aj o podporu zo strany súkromnej sféry. Platí systém takzvanej páky. Ak vo vyspelých krajinách verejný sektor vydá na vedu a výskum jedno euro, tak súkromná sféra pridá dve. Dôležitú úlohu v tejto oblasti hrá vysoké školstvo. Na jednej nedávnej konferencii povedal predstaviteľ koncernu Siemens, že so svojím výskumom chcú prísť do Rakúska, pretože má dobré univerzity. Z toho si musíme vziať príklad aj my. Konkurenčnú schopnosť si udržíme, keď úroveň výskumu na našich vysokých školách dokáže pritiahnuť i výskumné oddelenia zahraničných investorov.

Pôsobíte na univerzitách v dvoch krajinách, Rakúsku a na Slovensku. Ako by vyznelo porovnanie úrovne štúdia v oboch krajinách?

Na Slovensku je veľa šikovných a talentovaných študentov i pedagógov, ktorí sa, žiaľ, uplatňujú v zahraničí. Napríklad na Hospodárskej univerzite vo Viedni je tretí najvyšší počet zahraničných študentov práve zo Slovenska. Aj to je jeden z dôvodov rozdielov, ktoré sú v náš neprospech. Dobrí študenti odchádzajú a to má negatívny vplyv na výučbu. Chýba z ich strany väčší tlak na kvalitu. Okrem toho si myslím, že je potrebné na Slovensku zmeniť zákon o vysokých školách. Vytvára príliš veľa administratívy a hierarchického členenia na školách. Na akademickej pôde musí byť totiž rozhodujúca váha argumentu a nie váha titulu. Máme veľa predpisov a smerníc. Vždy, keď sa snažím prísť s nejakou zmenou, prvé, čo počujem, že sa to nedá, pretože je to proti nejakej internej smernici. Treba sa najprv snažiť nájsť, čo mi príslušný zákon alebo smernica umožňuje a nie čo mi znemožňuje. Zákon navyše nepodporuje takmer vôbec mobilitu vyučujúcich medzi univerzitami, čo je chyba. Pre rozvoj vedy a úrovne vysokých škôl je veľmi prospešné získať na funkčné miesta profesorov docentov a profesorov z iných univerzít a vedeckých pracovísk. Úplne by stačilo, ak by sme mali len funkčné miesta profesorov, ako je to vo väčšine vyspelých krajín. V súčasnej situácii je veľmi ťažké reagovať na nové oblasti výskumu, akou je v ekonómii teraz napríklad industriálna ekonómia, ak sa takejto oblasti na danej univerzite doteraz nikto intenzívne nevenoval. Nemáme takmer šancu niekoho pritiahnuť zvonka. Nehovoriac o predpisoch pri nostrifikácii titulov získaných v zahraničí. Tým chýba konfrontácia názorov a spôsobov hľadania riešení a hráme si len vlastnú ligu.

Mnohé firmy na Slovensku upozorňujú na to, že im chýbajú kvalifikovaní pracovníci. Vláda preto začala s podporou duálneho vzdelávania na stredných školách. Je to nevyhnutný smer?

Áno. U nás je potrebné zreformovať prakticky celý vzdelávací systém. Existuje štúdia, ktorá mapuje vzdelávaciu štruktúru v 130 krajinách sveta. V nej sa napr. ukazuje, že pre krajiny, ktoré sa rozvíjajú, je veľmi dôležitý podiel stredoškolsky vzdelaných ľudí. Často sa používa porovnanie Indie a Číny. V Indii je niekoľko špičkových svetových univerzít, no zároveň milióny ľudí bez základného vzdelania. V Číne majú základné vzdelanie všetci, veľká skupina má aj stredoškolské a univerzity nedosahujú úroveň špičkových indických. To porovnanie je aj jedným z dôvodov, ktorým sa vysvetľuje vyššia miera ekonomického rastu v Číne v porovnaní s Indiou. Stredné školstvo sa ukazuje ako mimoriadne dôležité pre ekonomický úspech krajiny a pre rozvoj priemyslu.

Často sa diskutuje o tom, či nie je Slovensko príliš zraniteľné tým, že sa výrazne orientuje na automobilovú výrobu. Onedlho k nám pribudne štvrtá automobilka. Je takáto orientácia pre slovenskú ekonomiku riziko?

Pre ekonomiku to stále prináša pozitívne efekty. Dôležité bude, aby si automobilový priemysel na Slovensku zachoval konkurencieschopnosť nielen pre nižšie mzdové náklady, ale aj vysokú technologickú úroveň a konkurenčnú schopnosť svojich výstupov. Preto sú potrebne vyššie výdavky na vedu, výskum a na inovácie.

Závody automobiliek, ktoré pôsobia na Slovensku, patria k špičkám jednotlivých koncernov s najvyššou produktivitou práce. Čím to je?

Automobiloví výrobcovia prišli na Slovensko s najnovšími technológiami a kvalita pracovnej sily u nás je stále vysoká a jednotkové náklady práce relatívne nízke. Istý nemecky odborník v oblasti automobilového priemyslu sa raz vyjadril, že keby si koncern VW mal vybrať jedno miesto, kde bude vyrábať autá, tak by sa mali rozhodnúť pre Slovensko.

Hovorí sa o tom, že svetovú ekonomiku čaká nová priemyselná revolúcia 4.0. Čo musí Slovensko urobiť, aby mu neušiel vlak a zachytilo tento trend?

Táto revolúcia sa už deje. Priemysel sa už viac rokov digitalizuje a automatizuje, a preto je dôležité sa prispôsobiť. Tak, aby sme udržali vysoký rast produktivity práce, ktorý tlačí náklady na konkurencieschopnú úroveň a vedeli rýchlo reagovať na požiadavky spotrebiteľov.

Ako sa zmení priemysel počas tejto revolúcie?

Ovplyvní ho prepájanie informačných technológií, rôznych databáz s výrobným procesom, v ktorom budú dominovať roboty. Výroba bude úplne v koncepte just-in-time, kde budú presne na seba nadväzovať jednotlivé dodávky. Aj preto firmy sťahujú z Ázie späť do Európy mnohé výroby, pretože potrebujú byť flexibilnejšie a to sa dá len pri menších vzdialenostiach. Čoraz viac sa bude vyrábať na objednávku jednotlivých zákazníkov. Bude dôraz na väčšiu presnosť a kvalitu výrobu. Firma Siemens uvádza, že v minulosti počas manuálnych kontrol na jeden milión výrobkov pripadlo asi 500 chybných. V súčasnosti pri automatizovanej kontrole a pri osemnásobne vyššej výrobe klesol počet chybných výrobkov na 11,5. Počet zamestnancov však zostal zachovaný.

Robotizácia a nahrádzanie živej pracovnej sily neživou zrejme bude nevyhnutným javom. Niektoré štúdie hovoria o tom, že tým sa môžu stratiť milióny pracovných miest…

Upozornil by som na jednu analógiu. V čase prvej priemyselnej revolúcie pracovalo v poľnohospodárstve asi 40% obyvateľstva. V súčasnosti sú to asi 3-4%, no celková zamestnanosť v ekonomike vzrástla. Iným príkladom bol nástup počítačov začiatkom 80-tych rokov minulého storočia, kde sa predpokladalo, že by mohli nahradiť sekretárky. To sa nestalo. Sekretárky ostali, no zmenila sa im náplň práce. Čo sa v budúcnosti zmení, to bude dopyt po vysokokvalifikovaných pracovníkoch, ktorý vzrastie. To však súvisí s tým, že kľúčovú úlohu bude mať vzdelanie, ktorú musíme v najbližších 10-15 rokoch určite zvýšiť.

Bude sa preferovať skôr technické ako humanitné vzdelanie?

V porovnaní so súčasnosťou určite áno. Priemysel 4.0 bude potrebovať viac ľudí s technickým vzdelaním i s primeranou výučbou matematiky a analytickými schopnosťami.