Ľudia vidia darebácku tvár vlády, v Minsku demonštrácie aj formou ľudských reťazí

Minsk 14. augusta 2020 (SITA/AP/HSP/Foto:TASR/AP)

Davy demonštrantov v Bielorusku vo štvrtok zaplavili ulice tamojších miest a tisíce robotníkov sa zhromaždili pred priemyselnými fabrikami, aby odsúdili násilné policajné zásahy proti protestom, ktoré vypukli po nedeľňajších prezidentských voľbách. Podľa oficiálnych výsledkov vyhral doterajší bieloruský líder Alexander Lukašenko s obrovským náskokom a dovedna 80 % hlasov, čo mnohí naďalej považujú za zmanipulované číslo

Vo viacerých oblastiach Minska vytvorili ženy dlhé “rady solidarity”. Mnohé z nich boli oblečené v bielom, držali kvety a portréty svojich blízkych, ktorých zadržali počas protestov. Ľudské reťaze sa rýchlo rozrástli po celom meste a krátko popoludní zaplnili hlavné námestia aj triedy v centre. Trúbením ich podporili aj okoloidúci motoristi.

Od začiatku protestov polícia zadržala 6 700 ľudí, stovky pri zásahoch utrpeli zranenia a dvaja ľudia tiež zomreli. Polícia proti davom použila slzný plyn, zábleskové granáty aj gumové projektily. V Breste dokonca proti davu vytiahla služobné zbrane s ostrými nábojmi a jedného z demonštrantov pri tom zranila. Podľa bieloruských zdravotníckych orgánov dosiaľ hospitalizovali vyše 200 ľudí so zraneniami. Niektorí museli dokonca podstúpiť nevyhnutné operácie. Tamojšia ľudskoprávna organizácia Viasna však upozorňuje, že mnoho ľudí sa bojí vyhľadať lekársku pomoc a obáva sa trestného stíhania pre účasť na protestoch.

“Bielorusi v týchto dňoch môžu vidieť darebácku tvár tejto vlády. Hádala som sa s mojím manželom a volila som Lukašenka. A nakoniec sa stalo toto. Nevieme nájsť našich blízkych,” povedala 49-ročná Valentina Čajlytková, ktorej syna zadržali počas nedeľňajších protestov a odvtedy sa nevie dopátrať k žiadnym informáciám o ňom.

Bieloruský vyšetrovací výbor začal v súvislosti s dianím vyšetrovanie organizácie masových nepokojov. Pre osoby, ktoré uznajú vinnými, by to mohlo znamenať až 15 rokov väzenia.

Brutálne potlačenie protestov vyvolalo vlnu kritiky na Západe. Americký minister zahraničia Mike Pompeo napríklad v stanovisku vyhlásil, že voľby neboli slobodné ani spravodlivé. Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell zase uviedol, že európska dvadsaťsedmička posúdi svoj vzťah s Bieloruskom a zváži opatrenia proti osobám zapojeným do neprimeraného zásahu polície a neoprávnených zatknutí a úradníkom, ktorí sa podieľali na možnom zasahovaní do volebného procesu.