Mníchov 20. januára 2024 (HSP/ Focus / TASR/AP/dpa-Christian Charisius)
Nemecký farmár pre Focus vysvetlil, že v nemeckom
Ekofarmár Ulrich von Behr žije so svojou rodinou v Klein-Häuslingene v Heide pri Walsrode. Vyštudoval poľnohospodárske inžinierstvo a po štúdiu sa vrátil na farmu svojich rodičov. Vedie rodinnú ekologickú farmu s dojnými kravami s extenzívnym hospodárením v chránených oblastiach prírody a krajiny.
Hovorí, že obyvatelia miest nerozumejú poľnohospodárom. Politici falošne obviňujú poľnohospodárov z toho, že sú pravicoví extrémisti. Združenie poľnohospodárov ich záujmy zastupuje len priemerne.
Redakcii Focus poskytol niekoľko zaujímavých odpovedí na otázky, týkajúce sa prebiehajúcich poľnohospodárskych protestov. “Zúčastnil som sa na demonštráciách tu v regióne. Jazdil som služobným autom, mali sme zapnuté celoobvodové osvetlenie a obsadili sme diaľničné mosty výstražnými svetlami.”
K dôvodom protestu uviedol, že je tu jedna podmienka za druhou. Rozumné operatívne plánovanie nie je možné. Napríklad označenie “červených oblastí”…
Čo vlastne znamenajú “červené oblasti”? “Majú to byť napríklad oblasti kontaminované dusičnanmi. Takéto červené oblasti určujú orgány a podliehajú prísnym podmienkam. Napríklad sa v nich už prakticky nesmie hnojiť. Nikdy však nevieme, kde a kedy budú určené nové oblasti. A nevieme ani prečo. Som ekologický poľnohospodár a používam len malé množstvo dusíkatých hnojív. Zaujímalo by ma, prečo sa v mojej oblasti môžu zrazu určiť nové plochy kvôli príliš veľkému množstvu dusíka. V priebehu štyroch rokov sa to stalo už trikrát. Kritizujeme skutočnosť, že Nemecko postupuje samostatne. Postup merania je založený na medzinárodne neuznanej metodike výskumu. Zásada “znečisťovateľ platí” sa neskúma – a preto sa porušuje. Merania nesúvisia s poľnohospodárskou prácou. Hnojíme podľa potrieb ovocia, ktoré sa má zbierať.”
Ako ďalej vysvetlil, protesty sa netýkajú len zvyšovania daní z benzínu. To je len kvapka v mori. Je toho oveľa viac.
“Napríklad ide aj o vlka. Jednoducho sa nám nedarí dosiahnuť rozumný režim odstrelu. Nemecko má teraz jednu z najväčších populácií vlkov na svete -pokiaľ ide o rozlohu. Čo by sme mali robiť? Postaviť ploty – to hovoria orgány ochrany životného prostredia a mimovládne organizácie. Ale vlk môže ľahko vyskočiť dva metre z miesta.
Museli by sme ich rýchlo a masovo loviť. To však nesmieme robiť. Existujú úplne šialené pravidlá: Napríklad, ak nájdeme vlka do vzdialenosti 1000 metrov od miesta, kde zabil pasúce sa zviera, môžeme požiadať o jeho zastrelenie. To je úplne nepraktické tvrdenie. To môžu vymyslieť len ľudia, ktorí nemajú ani poňatia o prírode a zveri. Vlci denne prejdú až 70 kilometrov. .
A je tiež úplne nepochopiteľné, prečo vlka, ktorého zbadáme v meste, je povolené zastreliť do dvanástich hodín. Vzhľadom na ľudí, na deti, ktoré by mohol napadnúť- zatiaľ čo my na vidieku čakáme šesť mesiacov na analýzu jeho DNA.
Alebo je to preto, že 80 percent voličov, ktorí sa cítia blízki prírode, žije v meste? Žiaľ, tieto otázky si musíme klásť.
Pozrite sa na problematiku stajní. Existuje nové nariadenie, ktoré stanovuje väčšie stajne z dôvodu dobrých životných podmienok zvierat. To je v poriadku. Ale čo v poriadku nie je, je to, že už teraz je jasné, že toto nariadenie bude platiť len desať rokov. Musí trvať aspoň počas obdobia amortizácie. Inak s tým nebudú súhlasiť ani banky. Potom príde ďalšia regulácia, ale nikto presne nevie, ako bude vyzerať. Kolegyňa teraz investuje 600 000 eur do nových stajní a o desať rokov nemôže začať rekonštruovať znova. My poľnohospodári plánujeme stodolu na generáciu a nie na legislatívne obdobie,” vysvetlil farmár.
Za problém považuje aj to, že ich ľudia a politici v mestách nechápu.
“Takže svoju prácu vykonávame hlboko pod minimálnou mzdou, čo nie je ochotný robiť žiadny obyvateľ mesta. Predchádzajúce roky boli oveľa horšie, niekedy veľmi zlé. Aj tieto roky treba brať do úvahy a vyvážiť. Niektorí ľudia snívajú o živote na vidieku… Prečo teda na sezónne práce, ako je zber špargle, nájdeme len robotníkov z Rumunska, Moldavska a Bulharska? Z Poľska už žiadna pracovná sila ani nie je. A o zvieratá sa treba starať 365 dní v roku – so sviatkami, víkendmi a minimálnym nárokom na dovolenku. “Idylický” malý rodinný podnik sa s tým musí vyrovnať.”