Bývalý policajný prezident sa pred dvomi rokmi surovo sám dobil a potom sa zasamovraždil spôsobom, akým sa to nedá. Krajská prokuratúra v Prešove sa odvtedy fakt snažila, vyšetrovala nestranne a odborne, bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov, vykonala množstvo úkonov, výsluchov, konfrontácií, bola urobená verná rekonštrukcia, pri ktorej jeden z policajtov takmer prišiel o oko a druhý sa na teplákovej… no skrátka, prokuratúra dospela k tomu, že skutok sa nestal, generál Lučanský si to všetko spôsobil úplne sám bez cudzieho pričinenia, zabudnite.

No ale aby náhodou niekto do toho ešte nevŕtal, splnomocneného právneho zástupcu poškodenej strany, europoslanca a bývalého sudcu Miroslava Radačovského vôbec nepustili k vyšetrovaniu a ani na tlačovku prešovskej prokuratúry ho pre istotu nikto nepozval, takže o výsledku práce týchto ľudí sa musel dozvedieť až z médií.

A tak mu treba. On sa totiž z nejakého neznámeho dôvodu so záverom prešovskej prokuratúry nestotožňuje a tvrdí, že z dvetisícstranového spisu, ktorý má dôkladne naštudovaný, nielen že vyplýva presný opak – že je absolútne vylúčené, aby si Lučanský tie veci spôsobil sám – ale že je tiež vylúčené, aby na základe toho spisu niekto mohol dospieť k záveru o samodobití a samovražde. A z akéhosi divného dôvodu je presvedčený, že tu čosi riadne smrdí.

Aj poslanec Národnej rady Ľuboš Blaha sa nad výsledkom vyšetrovania prešovskej prokuratúry z nejakého nepochopiteľného dôvodu pozastavil: spomína smrť advokáta Krivočenka, spomína svedectvo ex-vyšetrovateľa Naky Kaľavského o tom, že Lučanského pred smrťou mučili, spomína dve pitvy, pričom pri prvej si súdny expert nejakým zázrakom nevšimol na krku škrtiacu ryhu… no skrátka, aj on je úplne dopletený tými ruskými dezinformáciami a o vládnej junte hovorí, že „tie ich smiešne akože-vyšetrovania, v ktorých sa chcú vyviniť, majú asi takú dôveryhodnosť, ako keby v roku 1944 Himmler vyšetroval, či Nemci posielajú ľudí do plynových komôr.“

Blaha a Radačovský však nie sú jediní, kto sa vzpiera zákonom najvyššej pravdy. Napríklad iný sudca, Michal Truban, tvrdí takúto divnú vec: „Nielen ja, ale ani moji kolegovia prokurátori v tom čase dlhodobo pôsobiaci v rámci prokurátorského dozoru nad miestami, v ktorých sa vykonáva väzba, a teda majúci skúsenosti so samovraždami, nepoznajú ani jeden prípad, kedy by takýto obvinený, ktorý si siahol na život, nezanechal po sebe dopis na rozlúčku, prípadne iný prejav odôvodňujúci samovražedné konanie, tak ako tomu bolo v prípade generála Lučanského.“ No uznajte, nie je takýto zázrak dôkazom zásahu vyššej Božskej spravodlivosti?

Podobné nevídané veci sa však dejú aj inde. Napríklad v holandskom Haagu, kde – čiste náhodou pár hodín po tom, ako ukrajinská raketa zabíjala v Poľsku – súd zverejnil rozsudok nad údajnými vinníkmi zostrelenia dopravného lietadla spoločnosti Malaysia Airlines, let MH-17, v ktorom v roku 2014 zahynulo všetkých 298 cestujúcich a členov posádky.

Súd rozhodol, že vinní boli Rusi a troch odsúdil v neprítomnosti na doživotie. Pravda, oni nepôjdu do väzenia, keďže Rusko tento rozsudok neuznalo. Ruskí experti, ktorí sa vyšetrovania ani procesu so svojimi dôkazmi nesmeli zúčastniť, tvrdia a dokazujú, že to bolo celkom inak a lietadlo zostrelili Ukrajinci.

Vyšetrovania sa nesmela zúčastniť ani Malajzia. Je to síce nevídaný precedens, odporujúci všetkým medzinárodným normám a dohovorom o vyšetrovaní leteckých nehôd, aby bola z vyšetrovania vylúčená krajina, ktorej patrilo lietadlo, a ktorá mala najviac obetí, ale v tomto prípade je to úplne v poriadku, pretože podobne ako Rusi, ani Malajzijčania zjavne nemajú zmysel pre božskú spravodlivosť a mohli by do vyšetrovania vnášať rôzne nevhodné dôkazy a argumenty.

Oni totiž v tej Malajzii sú kompletne všetci presvedčení, že západná verzia je jedno obludné klamstvo a podvod – niečo ako proces so Slobodanom Miloševičom či dôkazy o chemických zbraniach Saddáma Husajna alebo také čosi podobné. No takže iste chápete, že taká krajina nemá čo pchať nos do vyšetrovania zostrelenia ich lietadla.

Zjavne je úplne popletený aj jeden z účastníkov vyšetrovania tej tragédie, skúsený nemecký vyšetrovateľ leteckých nehôd a pilot Peter Heisenko, pretože vyhlásil rozsudok za účelový a hovorí, že všetko je úplne inak, než to pre verejnosť prezentuje globálny mediálny mainstream.

Ten Heisenko rozpráva veľmi divné veci: o tom, ako USA odmietli poskytnúť svoje elektronické satelitné záznamy a ďalšie dôkazy súdom opakovane požadované. O tom, ako holandskí úradníci zakázali zverejniť nevhodné výsledky skúmania vyšetrovateľov. O tom, ako oficiálna verzia nesedí, lebo skutok sa tak jednoducho nemohol stať. O tom, ako nesmel vypovedať na súde…

Heisenko tiež rozpráva o istom pánovi Reschovi, ktorý dostal od anonymného klienta 30 miliónov eur (dozaista to bol Putin…), aby získal objektívne dôkazy a svedectvo o prípade MH-17. On to urobil a výsledok jeho pátrania bol tiež jednoznačný. Bol to obrovský zväzok dokumentov, ktorý odovzdal nemeckým i holandským úradom, ako aj „spoločnému vyšetrovaciemu tímu“ – všetci sa však na tie dôkazy odmietli čo i len pozrieť, zato sa Reschovi vyhrážali, prehľadali mu dom, otvorili jeho bezpečnostnú schránku vo Švajčiarsku a ukradli mu materiály. Takéto hlúposti ten Heisenko tvrdí – aspoň vidíte ako je úplne mimo.

Alebo čo rozprával o svojom rozhovore s malajzijským dôstojníkom, ktorému sa podarilo ukoristiť letové zapisovače, takzvané čierne skrinky. Tento malajzijský dôstojník Heisenkovi porozprával takmer filmovú story: na mieste pádu lietadla sa pohybovali najmenej štyria americkí agenti FBI, ktorí sa mu niekoľkokrát pokúsili zabrániť v získaní týchto kľúčových dôkazov. A keď ich našiel, pokúsili sa mu ich ukradnúť. Malajzijčan tam však mal ôsmich kolegov, a tak spoločne dokázali zapisovače ochrániť pred odcudzením americkými úradmi. Potom ale urobili niečo, čo dnes hlboko ľutujú: odovzdali ich anglickým úradníkom v Kyjeve, ešte predtým ako si ich mohli sami prečítať. Tie dáta potom už nikdy nedostali v nespracovanej podobe. Vraj v tom čase ešte verili v poctivosť Angličanov… taká hlúposť! Aspoň vidíte, že Heisenkovi sa neoplatí veriť ani slovo: veď kto by mohol ešte veriť v čosi také absurdné?

Vidíme teda, že množstvo ľudí je úplne pomýlených rôznymi dezinformáciami, hoaxmi a hybridnými sprostosťami. A pritom číru Božiu pravdu a spravodlivosť, krištáľovočistú ako Božiu Maradonovu ruku môžete nájsť úplne ľahko: stačí ak si pustíte mainstreamové médiá a hneď sa dozviete ako sa veci skutočne majú.

Ivan Lehotský